Piráti sú zvláštny kultúrny úkaz. V skutočnosti to často neboli žiadni romantickí filozofi slobody so soľou vo vlasoch, ale ozbrojení lupiči, ktorí žili krátko, násilne a zväčša skončili na šibenici, v mori, alebo niekde pod čiarou v lacných románoch. Lenže ľudská pamäť má zvláštnu schopnosť zabúdať na hrdzu, krv a zápach potu dovtedy, kým z nich nezostane obdivovaná legenda. A tak sa z pirátov, teda ľudí stojacich mimo zákona a často aj mimo elementárnej morálky, stal akýsi symbol slobody. Ostatne aj u nás na Slovensku môžeme sledovať identický fenomén v podobe zbojníkov.
Možno nás na nich fascinuje práve to, že boli akousi historickou chybou v systéme. V čase, keď sa svet začal uzatvárať do koloniálnych máp, obchodných trás, impérií a náznakov pravidiel, sa na mori objavila skupina ľudí, ktorá tieto pravidlá síce neodmietala z čistého idealizmu, ale veľmi ochotne ich rozbíjala svojimi delami. Loď sa v našej predstave mení na plávajúcu republiku neposlušnosti. Na kúsok dreva uprostred oceánu, kde sa nededí titul, ale získava rešpekt. Samozrejme, realita bola podstatne špinavšia. Piráti boli súčasťou rovnakého koloniálneho a obchodného sveta, proti ktorému v našich predstavách tak elegantne vystupujú. Lenže mýtus nepotrebuje čistú pravdu. Mýtus potrebuje dostatočne silný obraz. Čiernu vlajku s prekríženými kosťami. Búrku. Sud neriedeného rumu. Mapu a loď miznúcu za slnkom ožiareným horizontom. Cítite tú romantickú bublinu? Lenže z morských zlodejov sa v našich očiach postupne stali rebeli. Nie preto, že by sme v skutočnosti túžili po skorbutu, plesnivých suchároch a delovej guli v hrudníku. K pirátom sa vraciame preto, že v nich vidíme predstavu života mimo vyšliapaných koľají. Nebezpečnú, často sebaklamnú, ale mimoriadne príťažlivú predstavu, že človek môže raz zdvihnúť kotvu, otočiť sa chrbtom k pevnine a prestať byť súčasťou cudzieho poriadku.
Z môjho pohľadu tak Assassin’s Creed IV: Black Flag bol už v roku 2013 silný práve preto, že túto fantáziu pochopil lepšie než väčšina hier pred ním. Nebol najpamätnejší vtedy, keď recitoval veľkú sériovú mytológiu o asasínoch, templároch a dávnych civilizáciách, ale keď nechal Edwarda Kenwaya stáť na palube Jackdawu, počúvať spev posádky a pozerať sa na more, ktoré nebolo len kulisou, ale prísľubom niečoho veľkého. Už v úvode sa vám musím priznať. Pôvodnú verziu som v roku jej vydania vôbec nehral. Black Flag ma jednoducho minul.
Nebolo to tak, že by som ho vedome ignoroval alebo nad ním ohrnul nos. Len som ho vtedy prosto nerecenzoval a nemal tak naň čas. Roky som ho teda vnímal skôr z diaľky, cez nadšené spomienky hráčov, opakované rebríčky najlepších dielov série a zvláštny kult, ktorý sa okolo neho postupne vytvoril. A keďže herná pamäť vie byť často rovnako romantizujúca ako tá historická, vždy ma trochu zaujímalo, koľko z toho následného nadšenia odbornej aj laickej verejnosti je skutočná kvalita a koľko len šum nostalgie, PR, spomienkového rumu a dobrého načasovania.
Poďme sa teda konečne pozrieť na tento návrat. Čakal som pekný remake. Možno dôstojnú modernizáciu starej klasiky. Možno návrat, ktorý mi konečne vysvetlí, prečo sa o Black Flag hovorilo s takou úctou. Nečakal som však, že po niekoľkých hodinách budem sedieť pred obrazovkou a hovoriť si, že toto snáď ani nerobil Ubisoft. Nie preto, že by Ubisoft nevedel vyrábať vizuálne opulentné hry. Vie. Lenže tu je cítiť niečo, čo tejto značke v posledných rokoch často chýbalo. Technicky vymazlená a po gameplay stránke návyková droga.
Black Flag Resynced nie je len remaster s ostrejšou textúrou palmy a vyšším rozlíšením špinavého kabáta. Ide o plnohodnotný remake postavený na aktuálnej verzii Anvil enginu. Ubisoft tu hovorí o novom vizuáli, ray tracingu, micropolygon renderingu, dynamickom počasí, deštrukcii prostredia, plynulejšom otvorenom svete bez loadingov pri vstupe do veľkých miest a novom obsahu. A môžete mi veriť, že tentokrát skutočne nezavádza.
Karibik je v Resynced absolútne nádherný. Opakovane som sa pristihol pri tom, ako stojím na palube svoje lode, kašlem na aktuálny cieľ a len sledujem more, svetlo, búrkové mraky, vietor v plachtách, hustotu džungle alebo odrazy slnka na vlnách. Táto hra má obrazovú hĺbku, ktorá z nej nerobí len krajšiu verziu trinásť rokov starej spomienky, ale moderný dobrodružný blockbuster s vlastnou tvárou.
Hral som primárne na najvyššom grafickom nastavení pri 30 FPS v rámci verzie na PlayStation 5 a musím povedať, že som prekvapivo nemal potrebu nadávať. Pri akčnej adventúre by som za normálnych okolností reflexívne siahal po vyššej snímkovej frekvencii, lenže tu mi vizuálna hutnosť, stabilita obrazu a filmový pocit z celého sveta išli naproti. Takzvaný Fidelity režim nepôsobil ako kompromis, ktorý človek prijme s kyslou tvárou, ale ako spôsob, ako sa nechať týmto Karibikom pohltiť. A áno, viem, že veta „pri 30 FPS som nemal potrebu nadávať“ môže v roku 2026 znieť podozrivo, ale pri tejto hre si za ňou stojím.
Najväčším prekvapením však pre mňa nebol vizuál, ale to, ako dobre hra drží pokope systémovo. Resynced mi veľmi rýchlo pripomenul, aké osviežujúce je hrať veľkú akčnú adventúru, v ktorej progres nestojí na tom, že niekde napĺňate XP bar a čakáte, kedy vám hra dovolí bodnúť nepriateľa s vyšším číslom nad hlavou. Budujete svoje zázemie, vylepšujete loď, rozširujete výbavu kapitána, regrutujete zástupcov, vysielate vlastné lode na výpravy, prepadávate konvoje, dobýjate pevnosti, hľadáte poklady, potápate sa pod hladinu a skúmate ostrovy. Ide o praktické rozširovanie vašej pirátskej existencie. Čím viac hráte, tým viac máte pocit, že Edward reálne buduje svoje utopické miesto niekde v Karibiku.
A práve v tom je Black Flag Resynced nesmierne silný. Neustále vám dáva niečo, čo chcete robiť, nie niečo, čo musíte odškrtnúť. Vidíte pevnosť, chcete ju dobyť. Vidíte loď, chcete ju obrať/potopiť. Nájdete mapu, chcete poklad. Objavíte pobrežie, chcete sa ponoriť. Získate nového dôstojníka, chcete vedieť, čo prinesie nového. Všetko do seba krásne zapadá. Ide o typ dizajnu, ktorý mi v mnohých moderných otvorených svetoch dnes chýba. Nie všetko musí byť RPG. Nie všetko musí mať levely, gear score, farebné predmety a nepriateľov, ktorí sú silní len preto, že majú nad hlavou vyššie číslo.
Jedným z mojich najväčších prekvapení bol rozhodne aj stealth. A to píšem ako človek, ktorý pri moderných veľkých hrách často trpí, keď sa z plíženia stane povinnosť. Tu má plíženie rytmus, priestor a logiku. Edward sa konečne vie prikrčiť kdekoľvek, môže sa schovať za objekty, využívať vegetáciu, strechy, tmu, dav a prostredie. V noci je menej viditeľný, nepriatelia ho v šere odhaľujú pomalšie a Observe dopĺňa klasický Eagle Vision o praktickejšie čítanie priestoru, hľadanie cieľov a značkovanie nepriateľov.
Najlepšie na tom je, že stealth v Resynced nepôsobí ako brzda. Naopak, v mnohých pasážach som si vyložene užíval čistenie lokácií od Španielov v brutálne rýchlom tempe bez toho, aby som spustil alarm. Nie pomaly, ustráchane a s pocitom, že čakám na ideálne nastavený koridor nepriateľských pohľadov, ale drzo, svižne a hlavne rýchlo. Tichý zásah, presun cez strechu, využitie davu, ďalší pád zo skrytej pozície, rýchle zmiznutie do tieňa a pokračovanie ďalej.
Výrazne pomáhajú aj prepracované sledovacie a odpočúvacie misie. Pôvodný Black Flag bol v tomto smere známy tým, že vedel hráča potrestať okamžitou desynchronizáciou alias smrťou, ak sa vzdialil, odhalil alebo narušil predpísaný rytmus. Resynced je v tomto modernejší a hlavne menej otravný. Ak niečo pokazíte, hra sa nesnaží okamžite vytiahnuť červenú kartu a poslať vás opakovať tú istú pasáž odznova. Situácia sa môže zmeniť, cieľ môže reagovať, vy musíte improvizovať.
Súboje prešli citeľnou modernizáciou. Pôvodný Black Flag bol známy efektným, ale pomerne jednoduchým protiútokovým modelom. Resynced ide smerom k aktívnejšiemu, presnejšiemu a fyzickejšiemu boju. Nejde o to, že by sa z hry stal nejaký pirátsky Souls-like trenažér, kde vás prvý námorník umláti len preto že ste nestihli uskočiť. Stále je to akčná adventúra. Len už viac vyžaduje pohyb, načasovanie, zmenu rytmu a využívanie rôznych nástrojov.
Perfect Parry, úskoky, ťažké útoky, kopance, výbuchy, práca s prostredím a nepriatelia reagujúci na opakované správanie dávajú súbojom lepší spád. Ak iba čakáte na parry, hra vás vie potrestať. Ak opakujete rovnaký trik, nepriatelia sa prispôsobia. A ak sa naučíte striedať pištole, lanový šíp, kop, dymovnicu a klasický šerm, súboje majú slušnú dynamiku. Nie sú len animovanou prehliadkou popráv, ale špinavou krčmovou bitkou roztiahnutou na ulicu, palubu alebo nádvorie pevnosti.
Dôležité je, že remake sa nesnaží prerobiť Edwarda na superhrdinu. Stále je to pirát s mečmi a pištoľami, len má lepší systém okolo seba. Súboje sú vizuálne brutálne, dostatočne čitateľné a hlavne nezavadzajú tomu, čo hra robí najlepšie: presúvať hráča medzi plížením, šermom, námornou bitkou a objavovaním bez toho, aby sa celý zážitok rozpadol na samostatné mechanické ostrovy.
Ak je Edward hlavnou tvárou hry, Jackdaw je jej srdcom. Loď tu nie je dopravný prostriedok medzi misiami. Je to domov, zbraň, projekt, spoločník a v podstate vaša plávajúca vizitka. A čo je najdôležitejšie, námorné bitky sú neskutočne návykové. Nie spôsobom, že si ich raz za čas odškrtnete ako povinnú atrakciu na vode, ale spôsobom, že pri pohľade na ďalší nepriateľský škuner začnete automaticky kalkulovať, či už naň máte.
Najmä v úvode vie byť námorný boj prekvapivo náročný. Jackdaw nie je okamžite neporaziteľný karibský tank s plachtami. Je to loď, ktorú si treba vybojovať, vybudovať a hlavne zaplatiť. Práve tu sa krásne ukazuje sila progresu bez otravného RPG levelovania. Hra vás nenúti farmiť skúsenostné body, aby ste mohli trafiť silnejšieho námorníka do hlavy. Núti vás zbierať peniaze, suroviny a korisť, šetriť na vylepšenia, rozmýšľať, či najskôr posilniť trup, delá, mínomety, obranu alebo možnosti frontálnych útokov. Každá investícia do Jackdawu je cítiť.
Samotné námorné bitky majú výbornú dynamiku. Sledujete vietor, pozíciu nepriateľa, stav trupu, vzdialenosť, typ munície, príležitosť na náraz aj moment, kedy sa ešte oplatí strieľať a kedy už treba pripraviť háky na takzvanú abordáž. Keď to celé vyjde, vzniká nádherný chaos. Dym z diel, triesky vo vzduchu, horiace plachty, krik posádky, náraz do boku nepriateľskej lode a následný skok na palubu, kde sa námorná bitka zmení na súboj šablí.
Remake túto časť posilňuje novými sekundárnymi režimami zbraní Jackdawu, dôstojníkmi s konkrétnymi perkmi, rozšíreným Kenway’s Fleet a lepším systémom pevností. Lucy Baldwin, Padre a Tobias „Deadman“ Smith nie sú len mená do zoznamu vašich zamestnancov. Každý prináša vlastný prínos pre loď a vlastnú líniu. Jeden pomáha s obranou, ďalší s nalodením a nárazmi, ďalší s palebnou silou. V tomto remake skutočne boduje.
Funkcia Kenway’s Fleet zároveň príjemne rozširuje pocit, že pirátčina nie je len o tom, čo práve robíte osobne s mečom v ruke. Zajaté lode môžete posielať na misie, získavať pasívne odmeny, obchodné statky a nové príležitosti. Nie je to obrovská stratégia, ale ako kapitánsky podporný systém funguje výborne. Vnáša do hry ďalšiu vrstvu vlastníctva a plánovania bez toho, aby vám na krk nasadil kravatu manažéra logistiky.
Samostatnou kapitolou je vizuálna customizácia. Možnosť upravovať vzhľad Jackdawu, plachty, výzdobu a ďalšie kozmetické prvky. Keď si loď postupne takzvane oblečiete podľa seba a ešte k tomu lovíte špeciálne Ubisoft kredity rozmiestnené po mape, z obyčajného menu kozmetiky sa stáva ďalší dôvod, prečo odbočiť, pozrieť sa za skalu, preliezť ruinu alebo preskúmať ostrov, ktorý by ste inak možno nechali za chrbtom. Je to drobnosť, ale v hre, kde je identita kapitána rovnako dôležitá ako výkon dela, má aj farba plachiet svoje miesto. Verte mi.
Opomenúť nemôžem ani zvieratá. Áno, znie to ako maličkosť, ale možnosť mať na palube mačku alebo opicu a ešte si ich zladiť s náladou vlastnej lode je perfektný doplnok. Koľko hier vám dnes dovolí viesť námornú vojnu v Karibiku s opicou alebo mačkou zladenou k vašim plachtám?
Presne takéto detaily robia z Resynced viac než len technicky pôsobivý remake. Hra chápe, že pirátska fantázia nestojí iba na delách a pokladoch, ale aj na márnivosti, identite a drobných nezmysloch, ktoré si hráč osvojí ako vlastné.
Ďalej tu máme dobýjanie pevností. To patrí medzi rovnako atraktívne aktivity. Najskôr sa k nim približujete ako kapitán, ktorý vie, že ide do tvrdého námorného stretu. Potom rozbíjate obranu, čelíte lodiam, strieľate do múrov, držíte Jackdaw pri živote a keď je najhoršie za vami, konflikt sa presunie na súš. Treba vystúpiť z lode, preraziť cez vojakov, znížiť morálku posádky a zabiť veliteľa. Aj toto prepojenie námornej a pozemnej časti je presne to, prečo Black Flag pôsobí tak celistvo.
Ešte lepšie však funguje obyčajná chuť objavovať. Poklady nad vodou aj pod vodou, malé ostrovy, tajné truhlice, mapy, vraky, pobrežia a vedľajšie odbočky sú brutálne návykové. Samozrejme, päť minút sa v tejto hre veľmi rýchlo zmení na hodinu. Vyplávate s jasným cieľom a po chvíli lovíte žraloky aby ste si ušili ďalší držiak na liečivý nápoj, prepadávate loď s drevom, skúmate vrak, hľadáte truhlicu, dobýjate pevnosť a hlavná misia ide bokom.
Dive Anywhere je tu jedna z najlepších noviniek. Možnosť ponoriť sa prakticky kdekoľvek v praxi rozširuje svet veľmi prirodzeným spôsobom. More už nie je len plocha, po ktorej sa plavíte. Je to priestor, do ktorého môžete kedykoľvek vstúpiť. Môžete sa približovať k pobrežiu spod hladiny, hľadať skryté truhlice, skúmať miesta mimo klasických potápačských lokalít. Pôvodné oblasti zostávajú pre hlbší a nebezpečnejší prieskum, takže novinka nenahrádza starý systém, ale rozširuje ho.
A predsa je práve tu jeden z mojich mínusov. Resynced je v objavovaní výborný, ale občas som mal pocit, že by ostrovom prospelo ešte viac voľnosti. Nie v zmysle ďalších ikon na mape, tých je tu stále viac než dosť. Skôr v zmysle prirodzenejšieho, organickejšieho prieskumu väčších ostrovných oblastí, kde by človek mohol viac blúdiť, nachádzať malé príbehy, improvizovať a zažívať pirátsky život mimo predpripravených aktivít. Práve tu som si opakovane hovoril, že keby Ubisoft zobral túto DNA, pridal ešte väčšiu voľnosť pri skúmaní ostrovov a viac systémovej pirátčiny, Skull & Bones by možno nikdy nemuselo existovať v podobe, v akej sme ho dostali.
Veľmi príjemne ma prekvapil aj dabing. A nemyslím tým len to, že postavy dobre čítajú svoje repliky. Myslím tým, že svet znie uveriteľne. Angličania znejú skutočne ako Angličania. Keď sa v Resynced ozve britský dôstojník, pirát, obchodník alebo námorník, okamžite cítite spoločenskú vrstvu, pôvod, postavenie aj istú špinu doby. Edward Kenway na tomto celom stojí obzvlášť silno. Herec Matt Ryan, ktorý sa k postave vrátil, má v hlase tú správnu kombináciu drzosti, únavy, ambície a chlapskej márnivosti.
Výborne fungujú aj vedľajšie postavy. Blackbeard, Stede Bonnet, námorníci, vojaci, obchodníci a rôzne prístavné existencie neznejú ako jedna databanka hlasov s prelepenými menami. Znejú ako súčasť priestoru. A to je pri hre, ktorá tak veľmi stojí na atmosfére, kľúčové. Karibik v Resynced nie je autentický len cez grafiku, vodu a tropické svetlo. Je autentický aj cez to, ako ľudia rozprávajú, nadávajú, prikazujú, panikária alebo spievajú na palube. Black Flag Resynced v atmosfére exceluje. Hudba je brutálna, takzvané shanties fungujú ako malé námorné kúzlo a množstvo detailov robí svoje. Posádka spieva, loď vŕzga, more hučí, prístavy majú vlastný zápach aj bez toho, aby ho obrazovka vedela preniesť, a džungľa nepôsobí ako zelená tapeta, ale ako miesto, kde by ste nechceli zablúdiť bez vody a noža. Vracia sa všetkých 35 pôvodných námorných songov a pribudlo 10 nových skladieb viazaných na questy a aktivity. Navyše si ich môžete vyberať cez nové menu priamo počas plavenia sa.
Resynced je instantná pirátska zábava v tej najčistejšej forme. Nie je to hra, ktorá sa vás snaží presvedčiť cez nekonečný plán sezón, tabuľky odmien a živú službu. Ona vás jednoducho pustí na more a dovolí vám byť kapitánom. A v čase, keď sa veľké hry často boja jednoduchého potešenia, je to prekvapivo silná vec.
Dokonca ma táto hra donútila urobiť niečo, čo by som ešte nedávno považoval za osobnú porážku. Kúpil som si mnou dlhodobo preklínaný PlayStation Portal len preto, aby som mohol pokračovať v hraní aj na letnej dovolenke. Ak toto nie je jasný dôkaz, že mi hra sadla hlboko pod kožu, potom už fakt neviem, čo ním je.
Aby som však nevyzeral ako človek, ktorému niekto vymenil krv za rum, treba pomenovať aj výhrady. Black Flag Resynced je fantastický remake, ale nie je bez chýb. Prvým je absencia Freedom Cry. Rozumiem tomu, že Ubisoft sa sústredil na Edwardovu hlavnú cestu a chcel doručiť čo najlepšie singleplayerové jadro. Lenže Freedom Cry nebolo len ďalšie DLC do počtu. Adéwalého príbeh mal podľa slov fanúšikov pôvodnej verzie tematickú váhu a pri predstave definitívneho návratu Black Flag jeho absencia zamrzí. Multiplayer mi osobne nechýba tak výrazne. Pôvodné online režimy Assassin’s Creed mali svoje čaro a historicky k sérii patrili, ale Black Flag si dnes asi nepamätáme pre multiplayer.
Ďalšia výhrada súvisí s tým, čo som už naznačil pri ostrovoch. Hra má výborný prieskum, ale miestami som chcel ešte viac organickej voľnosti. Viac priestoru pre samovoľné blúdenie, viac ostrovných mikropríbehov, viac systémových prekvapení mimo klasickej štruktúry aktivít. Resynced je v tomto výborný, ale práve preto človek cíti, že by mohol byť ešte odvážnejší.
Vizuálna customizácia naviazaná na špeciálne Ubisoft kredity po mape je tiež dvojsečná. Na jednej strane mi dávala dôvod skúmať a loviť drobnosti, na druhej strane je to presne ten typ zberateľského lepidla, ktoré má Ubisoft v DNA tak hlboko, že by ho človek našiel asi aj v logu firmy pod mikroskopom. Mne osobne to v tomto prípade neprekážalo, pretože odmeny podporovali identitu lode, ale viem si predstaviť, že niekomu to bude zaváňať klasickou rutinou.
Ako vidíte, trocha som sa v písaní utrhol od móla (haha). Assassin’s Creed Black Flag Resynced je však pre mňa jeden z najpríjemnejších herných prekvapení posledného obdobia. Nehral som pôvodnú verziu v čase vydania, nemal som k nej osobnú nostalgiu a k celej legende okolo Black Flag som preto pristupoval s prirodzenou opatrnosťou. O to viac ma remake šokoval. Nie iba tým, ako vyzerá, ale hlavne tým, ako čisto a presvedčivo funguje.
Je to graficky nádherná, technicky sebavedomá a systémovo výborne poskladaná akčná adventúra, ktorá pripomína, že veľké hry nemusia stáť na nekonečnom levelovaní a únavnom RPG nánose. Stačí silná fantázia, dobrý svet, výborná loď, zmysluplný progres, funkčný stealth, kvalitný súbojový systém, hromada pokladov a more, na ktoré sa chcete vracať. Black Flag Resynced toto všetko má.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti UBISOFT
