Predstavte si, že si v tichom lese na Záhorí pokojne bežíte cez les, v ušiach máte slúchadlá s aktívnym potlačením hluku a zrazu zistíte, že sa na vás zozadu rúti vojenská kolóna. Presne takýto druh akéhosi vytrhnutia z komfortnej bubliny ponúka Crushed In Time. Na prvý pohľad ďalšia milá point-and-click adventúra so Sherlockom Holmesom a doktorom Watsonom, v skutočnosti však elastická meta fraška, ktorá tradičné adventúrne istoty chytí za líce, natiahne ich ako detský balón a potom ich s pleskotom pustí rovno do vášho čela.
Francúzske štúdio Draw Me A Pixel sa po There Is No Game: Wrong Dimension opäť vracia k tomu, čo mu ide najlepšie. K hraniu sa s tým, čo vlastne videohra je, kde sa končí obrazovka, kde začína kód a prečo by sa herná logika mala správať normálne, keď sa môže správať absolútne šialene. Ich novinka Crushed In Time stavia na jednoduchej zápletke: počas vydania novej hry o Sherlockovi Holmesovi a doktorovi Watsonovi sa z kódu stratí dôležitá postava menom Emma Files. Vývojári panikária, Steam samozrejme horí negatívnymi reakciami a dvojica detektívov musí vyriešiť prípad, ktorý presahuje hranice ich vlastnej existencie.
Lenže zabudnite na dôstojného Sherlocka s prenikavým intelektom. Tento Holmes je skôr nafúkaný idiot v čiapke, ktorý si svoju genialitu pletie s náhodným prežitím vlastných omylov. Watson je zase unavený, neurotický sprievodca chaosom, ktorý často pôsobí ako jediný človek v miestnosti schopný aspoň zhruba rozpoznať realitu. Ich dynamika je hlavným motorom humoru a funguje najlepšie vtedy, keď hra necháva absurdnosť len tak sucho dopadnúť na zem.
Najväčšou odlišnosťou oproti klasickému point-and-click formátu je samotné ovládanie. Tu nestačí ukazovať a klikať. Objekty chytáte, naťahujete, stáčate, vyhadzujete a často sa tvárite, že to všetko bolo presne súčasťou vášho plánu. Crushed In Time sa hrá ako adventúra vyrobená z gumy. Dvere, predmety, postavy aj samotná logika sveta pružia pod kurzorom a hra z tejto jednej mechanickej myšlienky dokáže vyžmýkať prekvapivo veľa variácií.
V najlepších momentoch je to výborné. Hádanky pôsobia fyzicky, hravo a majú príjemný hmatový charakter, aj keď v skutočnosti sedíte za myšou a monitorom alebo prstom beháte po dotykovej obrazovke vášho PC handheldu. Vystreliť predmet správnym smerom, pritiahnuť svetlo tak, aby za ním Watson ustráchane kráčal, alebo manipulovať s vlastnosťami objektov vo vývojárskom editore je presne ten typ nápadu, pri ktorom človek cíti, že autori nechceli len recyklovať starú adventúrnu kostru.
Najsilnejšie pasáže prichádzajú vtedy, keď dielo cestuje naprieč vlastným vývojom. Preprodukčné verzie, prototypy, jednoduchšie grafické štýly, 8-bitové odbočky, odkazy na staré vreckové arkády či paródie na klasické RPG. Crushed In Time má evidentne radosť z hernej histórie, ale neobúcha vám ju o hlavu. Skôr na ňu žmurká, podpichuje ju a občas ju hodí do absurdnej situácie, kde nostalgia vyvrcholí podareným interným vtipom.
To však neznamená, že tu všetko drží pokope. Elastická mechanika je najväčšou prednosťou hry, ale zároveň aj jej najväčším problémom. Keď hádanka stojí na nápade, humoru a šikovnom využití fyziky, Crushed In Time žiari. Keď však začne vyžadovať presné načasovanie, rýchle reakcie alebo opakovanie celej sekvencie pre jeden zle pustený predmet, začne sa guma trhať. Niektoré momenty pôsobia, akoby boli navrhnuté práve skôr pre dotykovú obrazovku než pre klasickú myš, prípadne ovládač.
Podobne kolíše aj náročnosť hádaniek. Väčšina z nich je kreatívna a príjemne čudná, no nájdu sa aj situácie, kde sa klasický AHA moment zmení na šialené skúšanie všetkého čo je okolo vás. Pri adventúrach je stále tenká hranica medzi geniálne absurdnou logikou a riešením, ktoré pôsobí ako výsledok porady vývojárov po tretej lajne cukru.
Našťastie, systém nápovedy patrí medzi tie lepšie čo som v klasických adventúrach videl. Nepôsobí ako trest ani ako priznanie vlastnej neschopnosti. Skôr ako diskrétny kamarát, ktorý vám nenápadne ukáže smer, keď sa už päť minút rozprávate so stolíkom a čakáte, že odpovie. V žánri, ktorý má historicky bohatú tradíciu riešení typu „použi gumovú kačku na satelitnú anténu, lebo prečo nie“, je to viac než vítaná vec.
Audiovizuálne si hra drží šarm. Je farebná, expresívna a jej štylizácia sedí k absurdnému tónu. Dabing je veľká výhoda, pretože Holmes a Watson by bez správneho hlasového prejavu stratili polovicu svojej komediálnej energie. Britský prejav, prehnaná vážnosť a suchý tón robia s dialógmi presne to, čo treba. Niekedy dokonca až príliš dobre, pretože nemožnosť svižne preskakovať opakované dialógy vie pri návratoch do scén otravovať viac, než by bolo zdravé. Humor je fajn, ale aj dobrý vtip po treťom nútenom vypočutí sa zrazu stane trestom.
Príbeh má ambíciu byť viac než len sledom gagov a meta odkazov. V závere sa pokúša o osobnejšiu rovinu, čo je sympatické, no nie úplne bezproblémové. Crushed In Time je prosto najistejšie vtedy, keď je drzé, hravé a sebavedomo absurdné. Keď začne tlačiť na emóciu, stále to nie je vyslovene zlé, ale miestami cítiť, že táto rovina nemá rovnakú ľahkosť ako komédia.
Technicky ide o nenáročný koncept, ktorý nepotrebuje výkonný hardvér ani grafickú kartu veľkosti klimatizačnej jednotky. Dôležitejšie je, aby všetky skripty a interakcie držali pokope a to sa tu počas môjho testovania jasne dialo.
Crushed In Time nie je dokonalé dielo. Niektoré hádanky sú menej elegantné, ovládanie vie byť tvrdohlavé a záver nemá takú iskru, akú by si hra podľa mňa zaslúžila. Zároveň je to však jedna z tých adventúr, ktoré majú vlastnú tvár, vlastný rytmus a chuť riskovať. Čo v dnešnej dobe musím oceniť aj finálnymi percentami.
Fanúšikovia There Is No Game: Wrong Dimension možno nedostanú rovnako presný zásah do bránice, pretože predchodca mal predsa len silnejší moment prekvapenia. Crushed In Time však nie je iba lacný spin-off ani natiahnutý vtip. Je to inteligentná, vtipná a mechanicky originálna adventúra, ktorá sa nebojí byť čudná. A hoci sa jej guma miestami nebezpečne napína, väčšinu času pruží presne tak, aby vás vystrelila do ďalšej absurdnej situácie s úsmevom na tvári.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Draw Me A Pixel
