Leica patrí medzi tie značky, pri ktorých si človek aspoň trochu zorientovaný vo svete fotografie automaticky predstaví fotoaparát, poctivé sklo a istú dávku vizuálnej noblesy. Nie tej lacnej, ktorá vznikne nalepením loga na zadný kryt, ale historickej, postavenej na optike, práci so svetlom a predovšetkým rokoch skúseností. Práve nemecké mesto Wetzlar je s týmto menom späté viac ako sto rokov a Leica sa za ten čas stala značkou, ktorú vo fotografickom svete netreba extra predstavovať.
O to zaujímavejšie je, keď sa takáto firma spojí so Xiaomi. Na jednej strane máte značku stojacu na tradícii, optike a fotografickom rukopise, na druhej výrobcu, ktorý je dnes doma vo svete veľkých batérií, rýchleho nabíjania, výkonných čipov a špecifikácií nahádzaných do tabuľky tak husto, že z toho aj mňa občas bolí hlava. Toto spojenie v mobilnej fotografii z môjho pohľadu už dlhodobo dáva veľký zmysel a zakaždým, keď mám testovať plody ich spoločnej práce, nesmierne sa teším, čo z toho vo finále vzíde. Posledný mesiac som takto nosil vo vrecku Xiaomi 17T Pro a v nasledujúcich riadkoch vám o kvalitách tohto mobilu poviem viac.
Séria T kedysi fungovala ako rozumnejšia cesta k vlajkovej výbave, ale bez vlajkovej cenovky. Pri Xiaomi 17T Pro je to už predsa len o niečo komplikovanejšie. Telefón má veľké ambície a v mnohých oblastiach ich aj napĺňa, no zároveň robí niekoľko rozhodnutí, ktoré pri tejto cene pôsobia prinajmenšom zvláštne. Nechcem však predbiehať.
Po dizajnovej stránke 17T Pro nepôsobí nijako zdržanlivo. Je veľký, pevný, technicky čistý a v ruke dáva jasne najavo, že chce preraziť v segmente drahších mobilov. Hliníkový rám, plochý displej, tenké rámčeky a výrazný štvorcový modul fotoaparátov vytvárajú koláž minimalizmu a súčasnej moderny. Zadná strana síce iba imituje sklo a v skutočnosti ide o zosilnený kompozit, ale celé to má hlavne praktický význam. Menej sa špiní, menej šmýka a menej sa bojíte, že pri prvom kontakte s podlahou dostanete infarkt. Pri cene blížiacej sa k tisícke by som však skutočné sklo na chrbte telefónu predsa len čakal. Nie preto, že by bez neho telefón nefungoval, ale preto, že v tejto triede je to bežná prax. Hmotnosť 219 gramov, zaoblené hrany a rozmery vhodné skôr pre stredné až väčšie dlane z toho robia kus hardvéru, o ktorom vo vrecku viete. Nechýba samozrejme ani certifikácia IP68, takže bežný kontakt s vodou a prachom by nemal znamenať okamžitý dôvod na paniku.
Poďme sa trochu bližšie pozrieť na panel. Ten totiž patrí tradične medzi najsilnejšie časti celého zariadenia. Plochý 6,83-palcový AMOLED s rozlíšením 2772 × 1280 pixelov je dostatočne ostrý, farebne príjemný a vonku veľmi dobre čitateľný. Maximálny jas 3 500 nitov mi ostatne dáva jasne za pravdu, aj keď ide pochopiteľne o údaj z lokálneho merania v maximálnom peaku, nie o hodnotu, ktorú by si displej držal plošne celý deň. Výborná je aj spodná hranica jasu na úrovni jedného nitu, čo oceníte hlavne večer, keď si chcete ešte v rýchlosti pozrieť správy a zrazu si všimnete, že je pol druhej ráno.
Na papieri zaujme aj 144 Hz obnovovacia frekvencia, lenže tu prichádza klasické „ale“. Panel ju zvláda, špecifikácie ju hrdo uvádzajú, no v bežnom používaní a vo väčšine aplikácií ju reálne využijete len obmedzene. HyperOS si frekvenciu riadi pomerne agresívne a systém často uprednostňuje výdrž pred absolútnou plynulosťou. Výsledok je stále veľmi dobrý, animácie sú svižné a telefón nepôsobí nijako lenivo, no 144 Hz tu nie je taký zásadný argument, ako by sa mohlo zdať – ak do toho nerátam vašu vášeň pre pravidelné hranie hier.
A keď už som spomenul gaming, výkonovo ide Xiaomi naplno do súčasnej vlajkovej ligy. MediaTek Dimensity 9500 je brutálne silný čip a v kombinácii s 12 GB RAM a rýchlym úložiskom UFS 4.1 sa telefón v bežnom používaní sotva zapotí. Aplikácie štartujú okamžite, multitasking je hladký, systém reaguje svižne a pri každodennej práci máte pocit, že výkonu je tu viac, než budete najbližšie roky potrebovať. Problém nastáva až vtedy, keď chcete z tohto kremíka vytlačiť maximum dlhšie než pár minút.
V hrách to však rozhodne nie je žiadna tragédia. Práve naopak. Xiaomi 17T Pro sa v Genshin Impact dokáže pohybovať okolo 58 fps, Zenless Zone Zero zvláda približne 60 fps a Wuthering Waves sa drží okolo 54 fps. To sú čísla, za ktoré sa mobil rozhodne hanbiť nemusí, najmä ak si uvedomíme, že ide o tituly schopné potrápiť aj drahšie zariadenia. Lenže stále platí, že papierový výkon a dlhodobá stabilita nie sú úplne to isté.
Pri náročnom hraní som vypozoroval niekoľko problémov. Tenké telo, pasívne chladenie a výkonný čip s vysokými taktmi tvoria kombináciu, ktorá vie byť pôsobivá, ale nie vždy úplne chladná. Krátkodobo je výkon výborný, no pri dlhšej záťaži sa telefón citeľne zahrieva a systém začne výkon očakávane škrtiť. Nie je to tragédia pre bežného hráča, ktorý si dá pár zápasov alebo pol hodinu hrania cestou vlakom, ale ak hľadáte mobilný herný stroj na dlhé večerné seansy, konkurencia so stabilnejším chladením za mňa stále dáva väčší zmysel.
Najväčším lákadlom, ak dáme bokom displej, je už v úvode naznačovaná zostava fotomodulov. A treba povedať, že minimálne jej hlavná dvojica si oprávnene pozornosť zaslúži. Hlavný 50 MP snímač Light Fusion 950 s veľkosťou 1/1.31″, optickou stabilizáciou a svetelnosťou f/1.67 produkuje veľmi dobré zábery bez ohľadu na to, či fotíte cez deň alebo večer. Fotografie majú pekný dynamický rozsah, dostatok detailov a príjemnú farebnú charakteristiku. Leica tu skutočne nie je len nálepkou. Jej rukopis cítiť najmä v podaní farieb, kontraste a portrétoch, ktoré nepôsobia ako výsledok prvoplánového agresívneho filtra.
Ešte zaujímavejší je 50 MP periskopický teleobjektív s 5-násobným optickým priblížením. Práve ten dáva telefónu charakter. Pri portrétoch, detailoch a fotografovaní vzdialenejších objektov ponúka krásnu kompresiu priestoru, prirodzené rozostrenie pozadia a celkovo výrazne kreatívnejší prejav než bežné 2× či 3× riešenia. Do približne 10× priblíženia sú výsledky stále veľmi použiteľné, potom už začne do hry výraznejšie vstupovať digitálne kúzlenie a umelá inteligencia. A tam už treba mať realistické očakávania. Pekné to byť môže, ale čistá optická kresba to, pochopiteľne, nie je.
Horšie je to s ultraširokouhlým fotoaparátom. Ten má 12 MP, fixné zaostrovanie a v telefóne tejto cenovej kategórie by som čakal niečo lepšie. Cez deň poslúži, ale ostrosť v rohoch, práca so svetlom a nočné výstupy zaostávajú za hlavným snímačom tak výrazne, že prechod medzi objektívmi cítiť okamžite. Podobne predná 32 MP kamera zvládne videohovory a bežné selfie, no bez automatického zaostrovania nemá ambíciu ohurovať.
Video výbava je naopak veľmi slušná. Podpora vysokých rozlíšení, Log profil a stabilizácia robia zo 17T Pro použiteľný nástroj aj pre ľudí, ktorí mobilom netočia iba mačku na gauči alebo večeru v reštaurácii. O to viac však zamrzí jeden z najnepochopiteľnejších kompromisov celého zariadenia – USB-C port tu zostal na úrovni USB 2.0. V praxi to znamená pomalé káblové prenosy veľkých súborov a žiadny moderný komfort pri práci s videom. Telefón, ktorý sa tvári ako nástroj pre tvorcov obsahu, by v roku 2026 nemal prenášať dáta slimačím tempom. Toto nie je malá technická poznámka pod čiarou, ale vec, ktorá dokáže pravidelne otravovať každého, kto s mobilom pracuje trochu vážnejšie.
Je to ako na hojdačke. Batéria je totiž naopak výborná. Kapacita 7 000 mAh a využitie kremíkovo-uhlíkovej technológie umožňuje pri bežnom používaní dosiahnuť dva dni bez väčšieho stresu, pričom pri náročnejšom dni stále zostáva dostatočná rezerva. Nabíjanie je rovnako kladom mobilu – 100 W káblom, 50 W bezdrôtovo a 22,5 W reverzne. Áno, minulá generácia zvládala papierovo 120 W, ale pri takejto kapacite batérie mi tento pokles vlastne neprekáža. Dôležitejšie je, že telefón sa nabíja rýchlo a zároveň ponúka aj bezdrôtový komfort.
Než vám podsuniem svoj finálny verdikt, musím sa ešte v krátkosti oprieť o softvér. HyperOS 3 postavený na Androide 16 je svižný, vizuálne uhladenejší a funkčne bohatý. Xiaomi sa výrazne inšpiruje konkurenciou, čo vidieť napríklad na dynamickej oblasti okolo prednej kamery, ale výsledok nepôsobí vyslovene zle. Systém je rýchly, prehľadný a ponúka množstvo možností prispôsobenia. Zaujímavým krokom je aj lepšia spolupráca s Apple ekosystémom, čo môže osloviť používateľov, ktorí majú doma Mac alebo iPad, ale nechcú sa vzdať Androidu. Na druhej strane, Xiaomi si stále nesie svoje staré zlozvyky. Duplicitné aplikácie a predinštalovaný balast by v tejto cenovej hladine už naozaj nemuseli existovať.
Nová 17T Pro ponúka výborný displej, obrovskú výdrž, veľmi silný výkon, kvalitný hlavný fotoaparát a skutočne výborný 5× Leica teleobjektív. Na druhej strane ho však brzdia veci, ktoré pri 850 eurách jednoducho nechcete. USB 2.0 je na smiech, ultraširokouhlý fotoaparát pôsobí lacno, selfie kamera je iba priemerná, zvuk z reproduktorov neurazí, ale ani nenadchne a výkon pri dlhšej záťaži naráža na teplotné limity.
Najväčší problém testovaného mobilu teda nie je v tom, že by bol zlý. Práve naopak – vo viacerých ohľadoch je veľmi dobrý. Problém je v tom, že za svoju uvádzaciu cenu už prosto nesmie robiť lacné kompromisy. Ak ho kúpite hneď pri štarte za plnú sumu, budete si podľa mňa niektoré rozhodnutia výrobcu pripomínať častejšie, než by ste chceli. Ak však jeho cena po pár mesiacoch klesne niekam bližšie k rozumnejšej hranici, môže sa z neho stať mimoriadne atraktívny telefón pre ľudí, čo chcú skvelú výdrž, výborný teleobjektív a vlajkový výkon bez nutnosti ísť do úplného high-endu.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xiaomi
