Zelený dinosaurus má za sebou dlhú históriu, ale zároveň aj problém, ktorého sa len ťažko zbavuje: každý nový diel sa chtiac-nechtiac porovnáva s legendárnym Yoshi’s Island. Yoshi and the Mysterious Book sa preto logicky nesnaží ísť po tej istej ceste ešte raz. Namiesto klasickej plošinovky, kde sa zľava doprava preplietate hravou formou cez prekážky, ponúka tentokrát skôr pokojné pozorovanie zvláštneho sveta ukrytého v čarovnej encyklopédii.
Základná premisa je pritom presne taká rozprávkovo čudná, ako by ste od Yoshiho čakali. Bowser Jr. sa pri pátraní po legendárnom vtákovi dostane priamo do stránok starej knihy, ktorá následne skončí na Yoshiho ostrove a predstaví sa ako Mr. E. Keďže si sama nedokáže prečítať vlastný obsah (tu to tak trocha zaváňa psychológiou najhrubšieho zrna), Yoshi sa vydáva do jej jednotlivých kapitol, aby preskúmal miestne tvory, zapisoval ich správanie a postupne skladal obraz zvláštneho ekosystému. Nie je to príbeh, ktorý by sme si mali nejako pitvať, keďže je banálny a v zásade prvoplánový, ale ako rámec pre detsky zvedavé dobrodružstvo funguje veľmi dobre.
Najväčšia zmena prichádza v samotnej hrateľnosti. Každá úroveň tu pripomína malý 2D svet, v ktorom nejde o prežitie, ale o skúšanie, pozorovanie a spájanie súvislostí. Yoshi môže jednotlivé tvory oblízať, zjesť, prenášať, kŕmiť ovocím alebo ich použiť v rámci jednoduchých environmentálnych hádaniek. Keď odhalíte novú vlastnosť, hra ju zapíše ako objav. V praxi to znamená, že tempo je tentokrát pokojnejšie, menej akčné a viac zamerané na zvedavosť. Niekomu to sadne okamžite, iný bude po polhodine čakať, kedy sa už konečne začne klasická Yoshi hra.
Klasické prvky série našťastie úplne nezmizli. Náš zelený dráčik stále vytvára vajíčka, mieri, hádže, dupe po zemi a používa svoj známy skok. Ten je tu navyše o niečo iný než v Crafted World, keďže pri opakovanom používaní postupne stráca výšku. Nejde o zásadné zvýšenie náročnosti, ale veteráni si túto drobnú fyzikálnu zmenu určite všimnú. Novinkou je aj možnosť niesť menšie stvorenia na chrbte a presúvať ich medzi časťami úrovne, čo pekne podporuje ústrednú pointu celého diela.
Práve v momentoch, keď sa jednotlivé pravidlá začnú spájať, Yoshi and the Mysterious Book vlastne funguje najlepšie. Hra sleduje hmotnosť, teplotu, kvalitu vody či špecifické vlastnosti tvorov a niektoré situácie sa dajú vyriešiť viacerými spôsobmi. Keď napríklad potrebujete využiť schopnosť jedného tvora, no cestu vám komplikujú iné malé potvory, riešenie často nepramení z reflexov, ale z pochopenia prostredia. Nie je to Breath of the Wild v 2D, nech to znie akokoľvek lákavo, ale základná filozofia je podobná: hráč má skúšať, kombinovať a tešiť sa z toho, že na niečo prišiel sám a hlavne sa nechať očariť daným svetom.
Štruktúra hry je pritom pomerne prehľadná. Základná kampaň pozostáva zo šiestich kapitol, po ktorých sa odomyká ďalší obsah až do celkových dvanástich kapitol. Rýchly prechod zaberie približne 6 až 8 hodín, rozšírená kampaň okolo 10 až 12 hodín a kompletizácia všetkých bonusov (hviezd a ďalších zberateľských vecí) môže pokojne natiahnuť čas až na 20 či dokonca 25 hodín. Hra zároveň obsahuje systém nápovedí platený žetónmi, ktorý najskôr naznačí chýbajúci objav a až neskôr ponúkne konkrétnejšie riešenie. Je to rozumnejšie než neustále otváranie návodov na internete a zároveň to hráča neťahá za ruku úplne okamžite.
Vizuálne ide o veľmi silný kus práce, čo bolo pochopiteľne očakávané. Štúdio Good-Feel opustili kartónovú estetiku Crafted World a tentokrát stavili na rozprávkovú knižnú štylizáciu s pastelovými farbami, ceruzkovými obrysmi a stop-motion animáciou. V dokovacom režime to celé pôsobí výborne, najmä vďaka jemným detailom prostredí a pokojnej, takmer terapeutickej atmosfére. Hudba sa drží podobného smeru. Namiesto agresívnych melódií prichádza skôr nenápadný akustický podklad, ktorý vám nelezie do uší ako pískacia hračka v tlame nadržaného bulteriera.
Technická stránka však rozhodne nie je bez problémov. V handheldovom režime obraz citeľne mäkne, textúry strácajú ostrosť a dielo nevyzerá tak presvedčivo ako na televízore. Občasné prepady snímkovania pri fyzikálnych scénach sa dajú prežiť, no absencia automatického ukladania je za mňa oveľa ťažšie ospravedlniteľná. Nutnosť manuálne ukončovať hranie cez voľbu Save & End pôsobí v roku 2026 ako dizajnový pozdrav z doby, keď sme ešte fúkali do cartridgeov a tvárili sa, že to skutočne pomáha. Ja si osobne do dnes myslím, že áno, ale...
Aj preto je pochopiteľné, že nový diel série ako takej bude jasne rozdeľovať fan bázu. Ak k nej pristúpite ako ku klasickej plošinovke, pravdepodobne narazíte na veľmi nízku náročnosť, menšie mapy a postupne sa opakujúcu slučku objavovania vlastností jednotlivých tvorov. Keď v danej úrovni zistíte všetko podstatné, motivácia vrátiť sa späť výrazne klesá. V tých slabších momentoch titul pripomína skôr krásnu interaktívnu biologickú učebnicu než plnohodnotný dynamický svet, niečo ako si dieťa prvýkrát otvorí knihu prírodovedy a je fascinované viac ilustráciami v nej než popismi.
Na druhej strane, ak prijmete pokojnejšiu povahu diela samotného, funguje to celé prekvapivo dobre. Je to hra o pozorovaní, nie o trestaní. O skúšaní, nie o reflexoch. O malých úsmevných momentoch, ktoré vznikajú z toho, že zvláštne stvorenie urobí niečo ešte zvláštnejšie, čo ste logicky nikdy nevideli. Pre najmenších hráčov môže ísť o ideálny vstup do sveta hier, keďže sa tu prakticky nedá zlyhať. Paradoxne však práve deti môžu naraziť na množstvo textu a potrebu čítať indície, čo z hry robí zážitok vhodnejší skôr v sprievode rodiča.
A tu prichádza jedno z najväčších sklamaní. Chýbajúci lokálny kooperatívny režim je pri takto ladenej hre ťažko pochopiteľný a to aj na Nintendo. Predchádzajúce Yoshi dobrodružstvá vedeli veľmi pekne fungovať ako spoločné hranie rodiča s dieťaťom a Mysterious Book by sa na tento typ zážitku hodil dokonale. Namiesto toho zostáva osamoteným výletom do knihy, ktorá síce dýcha nápadmi, ale nie vždy ich dokáže rozvinúť do dostatočnej hĺbky.
Mysterious Book je teda odvážny a sympatický experiment exkluzívne na Switch 2, ktorý si zaslúži rešpekt už len za to, že nechce byť ďalšou variáciou na starý recept - bez irónie. Má krásnu výtvarnú stránku, príjemnú atmosféru a niekoľko výborných nápadov postavených na zvedavosti a systémovej interakcii. Zároveň ho však brzdí nízka náročnosť, menší rozsah jednotlivých máp, technické kompromisy v handheld moduse, absencia kooperácie a nepochopiteľne vyriešené ukladanie. Pre fanúšikov pohodových hier a rodinného hrania ide o veľmi príjemný výlet, no tí, ktorí čakajú duchovného nástupcu Yoshi’s Island, môžu zostať v pokoji čakať ďalej.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
