Grécka mytológia v hrách už zažila prakticky všetko. Bohov s vypracovanými bruškami, tragických hrdinov, olympské rodinné drámy aj dostatok roguelite variácií na tému „zomri, pouč sa, zomri lepšie“. Preto by ďalší titul s antickým pozadím mohol veľmi ľahko zapadnúť do kategórie hier, pri ktorých má človek chuť preventívne zívnuť. MINOS však ide na vec z opačnej strany. Namiesto toho, aby ste hrali za hrdinu, ktorý sa ide presláviť niekam do podzemia, ste tým dôvodom, prečo by sa do podzemia vôbec nemal nikto pchať.
Hlavnou postavou je Asterion, teda Minotaurus uväznený vo vlastnom labyrinte. Lenže tu nie je prezentovaný ako obyčajná príšera čakajúca na hrdinský úder mečom. Je to tragická figúra, produkt krutého mýtu, rodinných rozhodnutí a v neposlednom rade vlastne aj cudzích ambícií. Štúdio Artificer, známe titulmi Sumerian Six a hlavne Showgunners, z toho postavilo zvláštny, no prekvapivo funkčný mix tower defense, roguelite a priamej akcie. Výsledok pôsobí ako obrátené Dungeons & Dragons: dobrodruhovia sa ženú za slávou a pokladom, vy im zatiaľ pripravujete architektonickú smrť s technickou presnosťou pracovníka BOZP, ktorý už definitívne prešiel na temnú stranu.
Najsilnejšia je hra v momente, keď nebojujete priamo. MINOS totižto stojí na prípravnej fáze, v ktorej upravujete labyrint, staviate steny, meníte trasy, presúvate brány a rozmiestňujete pasce. Nepriatelia sa nesprávajú inteligentne v hollywoodskom zmysle slova. Idú najkratšou cestou k cieľu. A práve preto to celé funguje. Ich predvídateľnosť nie je chyba, ale základný dizajnový pilier. Viete, kam pôjdu, a vašou úlohou je zariadiť, aby túto cestu úprimne oľutovali.
HUD vám pritom stále ukazuje predpokladanú trasu nepriateľov, takže plánovanie nie je slepé hádanie. Môžete ich natlačiť do úzkych koridorov, predĺžiť im cestu, rozdeliť ich do menších skupín alebo ich previesť cez sériu pascí tak elegantne, že by sa za to nemusel hanbiť ani Daidalos po tretej káve. K dispozícii sú klasické bodce, balisty, ohnivé trysky, balvany, rotačné čepele, hlavy Medúzy, sochy Sirén či démonické dvere. Každá pasca má svoju funkciu, silné stránky aj slabiny. Sirény napríklad výborne riešia pechotu, ale ignorujú lukostrelcov, takže jednoduché „nahádžem všetko na jedno miesto“ tu veľmi rýchlo prestane stačiť.
Skutočná krása sa objaví až vtedy, keď začnete pasce kombinovať. Tlakové dosky sú v tomto smere malý dizajnový zázrak - niečo ako predchodcovia magnetov. Môžete ich nastaviť tak, aby pascu spustili až po prechode konkrétneho nepriateľa v poradí. Ťažkoodenci so štítmi tak pokojne prejdú ohnivou pascou bez toho, aby ste na nich zbytočne míňali zdroje, zatiaľ čo skutočný úder schytajú krehkejší lukostrelci, mágovia alebo liečitelia za nimi. Z obyčajného tower defense sa tým stáva logická skladačka, kde riešite nielen to, čo zabije nepriateľa, ale aj kedy, kde a v akom poradí.
Keď plán vyjde, je to mimoriadne uspokojivé. Horda samozvaných hrdinov vojde do chodby, mechanizmy sa spustia v správnom rytme a o pár sekúnd neskôr po nich ostane len krv, prach a pocit, že ste práve napísali malú symfóniu sadizmu. MINOS výborne chápe, že hráča netreba neustále vodiť za ruku. Stačí mu dať čitateľné pravidlá, nástroje a priestor, aby si vytvoril vlastný stroj na problémy. Respektíve stroj na ľudí, ktorí sa stali problémom.
Zdroje sú však obmedzené. Pasce vás budú stáť nielen zlato, ale aj krv a energiu. Pasca, ktorá nezabíja, je premárnená investícia. Hra tým udržiava tlak na efektivitu a núti vás premýšľať, či si môžete dovoliť ďalšiu veľkolepú smrteľnú zostavu, alebo by ste mali radšej opraviť základnú obranu. V tomto je MINOS veľmi prísny, no stále férový. Ak zlyháte, väčšinou viete prečo. A ešte častejšie už v hlave dávno skladáte plán, ako to nabudúce urobiť horšie. Pre nich, samozrejme.
Druhou časťou každého stretnutia je fáza obliehania. Vtedy sa brány otvoria a do labyrintu vtrhnú dobrodruhovia, ktorým sa buď podarí prežiť vaše pasce, alebo mali len tú smolu, že sa narodili v hre, kde ste vy domovník. V tejto fáze preberáte priamu kontrolu nad Asterionom. Minotaurus nie je pasívny boss čakajúci v poslednej miestnosti. Vie útočiť, prerážať sa cez nepriateľov, omračovať ich štítom, hádzať telá do davu a v núdzi si dopĺňať zdravie konzumáciou potkanov.
Akčná zložka má za mňa dobrú fyzickosť. Asterion pôsobí ťažko, brutálne a pri každom zásahu cítiť masu tela aj zbrane. Problém je, že v porovnaní s výbornou strategickou vrstvou pôsobí priama akcia oveľa plytšie. Ovládanie založené na twin-stick pohybe a zvláštnom driftovaní Minotaura si vyžaduje zvyk a nie vždy pôsobí presne. V chaose neskorších vĺn sa občas stane, že nedostanete po papuli preto, že ste zle taktizovali, ale preto, že sa Asterion v nesprávnej chvíli správal ako rozbehnutá skriňa na kolieskach. Asi všetci poznáme ikonickú scénu v Sám Doma 2 so skriňou na náradie a schodmi.
Najmä v neskoršej fáze hry je cítiť, že osobný arzenál Minotaura by zniesol ešte jednu výraznejšiu schopnosť na kontrolu davu. Niečo, čo by mu umožnilo lepšie pracovať s veľkým bojiskom bez toho, aby sa musel neustále sťahovať a hasiť následky. Na druhej strane, hra tým nenápadne priznáva vlastnú filozofiu: Asterion nemá byť hlavný nástroj deštrukcie. Má byť poistka. Ideálny run je ten, v ktorom sa do boja takmer nemusíte zapojiť, pretože vaša architektúra už odviedla špinavú prácu za vás.
Roguelite štruktúra je postavená rozumne. Medzi poschodiami sa vraciate do hubu, kde investujete skúsenosti do trvalých vylepšení. Zvyšujete zdravie, poškodenie alebo štartovacie možnosti pre ďalší pokus. Dôležité je, že progres nepôsobí ako umelo natiahnutý grind. MINOS si prekvapivo váži váš čas. Nové možnosti sa odomykajú svižne a hra vás netrestá tým, že by vás donekonečna nútila prehrabávať sa cez banálne úvodné pasáže.
Veľmi dobre funguje aj systém rizika a odmeny. Počas prípravnej fázy môžete energiu míňať nielen na stavbu, ale aj na ťažbu hornín s drahokamami. Tie odomykajú artefakty, teda silné dočasné výhody pre aktuálny run. Keď sa energia minie, koncept vám dovolí obetovať časť Asterionovho zdravia výmenou za ďalšiu energiu. Je to jednoduché, zákerné a účinné. Pýta sa vás, či ste dosť chamtiví na to, aby ste riskovali prežitie kvôli bonusu, ktorý vám možno o dve poschodia neskôr zachráni život. Alebo vás práve teraz zabije. Také malé investičné poradenstvo v krvavom prevedení.
Postup labyrintom spestrujú vetviace sa dvere s rôznymi typmi výziev. Niektoré miestnosti sú stiesnené a ideálne na pasce, iné otvorenejšie a vhodnejšie na pohyb, no aj nebezpečnejšie. Hra navyše umožňuje odomykať skratky, takže po určitom postupe nemusíte donekonečna opakovať úvodné sekcie. To je v roguelite žánri malá, ale veľmi dôležitá vec. Menej únavy, viac reálneho hrania.
Nie všetko však drží pokope rovnako dobre. Výzvové poschodia, kde s obmedzeným počtom pascí riešite konkrétne formácie nepriateľov, fungujú slušne ako malé taktické hlavolamy. Keďže ich však môžete preskočiť bez zásadnej penalizácie, nemajú veľkú váhu. Horšie sú logické miestnosti. Tie sa snažia rozbiť tempo hádankami s runami, poradím prekážok a čítaním náznakov v lore záznamoch. Na papieri to znie ako vítané spestrenie, v praxi často ako niečo, čo vypadlo z inej hry a cestou stratilo návod. Sú neprehľadné, občas zbytočne neintuitívne a brzdia inak výborne rozbehnutú slučku stavania, zabíjania a upravovania plánu.
Príbeh má podobný problém. Lore okolo Asteriona, Daidala, Ariadny a Thésea je napísaný s chuťou a dáva mýtu tragickejší rozmer. Asterion tu nie je len monštrum, ale obeť okolností a cudzích rozhodnutí. Texty, listy a útržky dokážu zaujať, no sú od samotnej hrateľnosti citeľne oddelené. Po intenzívnom plánovaní a krvavej reťazovej reakcii zrazu dostanete blok textu. Nie je zlý, len pôsobí ako prestávka vložená medzi dve lepšie časti hry. Kinematické sekvencie od Polygon Pictures vedia kľúčovým momentom dodať štýl, ale nezakryjú, že MINOS je primárne mechanická hra a až potom príbehová tragédia.
Technicky je titul pomerne prostý. PC verzia podporuje DirectX 11 aj DirectX 12, zaberá približne 5 GB a podľa uvedených požiadaviek beží aj na starších zostavách typu GTX 960 pri 1080p a 30 FPS. Odporúčaná konfigurácia s RTX 2070 cieli na 1080p a 60 FPS vo vysokých detailoch. Hra sa prosto nesnaží odpáliť grafickú kartu zbytočným pozlátkom, ale sústredí sa na čitateľnosť bojiska. A to je pri desiatkach jednotiek, pascí, výbuchov a lietajúcich tiel podstatne dôležitejšie než ďalší lesklý efekt, ktorý síce vyzerá pekne na screenshote, ale v praxi len zvyšuje chaos.
Vizuálne ide o štylizovanú, mierne komiksovú brutalitu. Modely nie sú realistické, no sú dobre rozlíšiteľné. Viete rýchlo identifikovať typy nepriateľov aj pasce. Zvukový dizajn pracuje výborne ako spätná väzba. Padajúce balvany, čepele, škrípanie mechanizmov a tupé nárazy vám často prezradia, kde sa v labyrinte práve deje niečo príjemne nehumánne, bez toho, aby ste museli neustále skenovať celú mapu očami.
Za cenu cca 20 eur pôsobí MINOS z môjho pohľadu dostatočne férovo. Základná hra ponúka kompletný zážitok bez pocitu, že vám niekto po kúpe ešte drží obsah za platenou plentou. Supporter balíčky a soundtrack sú skôr dobrovoľné doplnky pre tých, ktorí chcú vývojárov podporiť. Vzhľadom na množstvo kombinácií, experimentovania a opakovateľnosti je pomer ceny a obsahu veľmi dobrý.
Ako vidíte, tak MINOS nie je dokonalý. Akčná fáza zaostáva za strategickou vrstvou, logické miestnosti sú miestami otravné a príbeh by si zaslúžil prirodzenejšie prepojenie s hrateľnosťou. Lenže jadro hry je natoľko silné, že tieto nedostatky ho nedokážu zhodiť. Budovanie labyrintu, plánovanie trás a sledovanie toho, ako sa vaša premyslená sústava pascí mení na krvavý výrobný proces, patrí k najuspokojivejším strategickým zážitkom posledného obdobia.
Pre fanúšikov tower defense, roguelite hier a všetkých, ktorí v kútiku duše vždy tušili, že hrdinovia sú v skutočnosti len nevychovaní votrelci v cudzom dome, je MINOS výborná voľba. Je to hra o priestore, načasovaní a radostne neetickom inžinierstve. A keď po niekoľkých hodinách zistíte, že namiesto spánku premýšľate nad tým, či by tlaková doska pred Medúzinou hlavou nefungovala lepšie až za druhou zákrutou, viete, že vás labyrint dostal presne tam, kde vás chcel mať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital
