S niektorými notebookmi je to jednoduché. Pozriete sa na ne, prečítate dve vety z tlačovky a hneď viete, čo sa vám snažia predať. Nový Zenbook A16 je o niečo zaujímavejší kus hardvéru. Na prvý pohľad pôsobí ako elegantný 16-palcový ultrabook, lenže potom ho chytíte do ruky, otvoríte pár náročnejších aplikácií a zistíte, že ASUS sa tu nesnažil len poskladať vizuálne pekný laptop s OLED displejom. Skôr chcel ukázať, že Windows na ARMe už nemusí byť technologická odbočka pre tých trpezlivejších z nás. A to je na tomto modeli vlastne najdôležitejšie. Zenbook A16 v mnou testovanej konfigurácii UX3607OA nie je ďalšou sivou tehličkou v rade nudných prenosných strojov. Je to presne namierené pracovné železo pre človeka, ktorý chce veľký displej, nízku hmotnosť, ticho, slušný výkon a výdrž. Teda zariadenie, ktoré má fungovať medzi kanceláriou, lietadlom, vlakom, hotelom a domácim stolom bez toho, aby sa pri každej zmene prostredia začalo správať ako urazená princezná.
Materiál zvaný Ceraluminum ste už určite zaznamenali. Názov je trochu nešťastný, pretože znie skôr ako materiál do sci-fi prospektu než niečo, čo si chcete denne nosiť v batohu. Lenže samotné šasi je aj tentoraz konštrukčne vydarené. Pôsobí pevne, matne, dobre sa drží a hlavne nevyzerá po hodine práce ako miesto činu po zásahu forenzného tímu. Odolnosť voči odtlačkom a zberu špiny je tu skrátka citeľná.
Ešte dôležitejšia je však hmotnosť. Pri 16-palcovom notebooku s veľkým OLED panelom, 70 Wh batériou a Snapdragonom X2 Elite Extreme je číslo okolo 1,2 kilogramu jednoducho absurdne dobré. A16 sa prenáša ľahšie, než by ste od jeho formátu čakali, a práve to je jeden z hlavných dôvodov, prečo som si ho s radosťou hodil do batohu v momente, keď som mal na jednu noc letieť pracovne do Dubrovníka na reportáž. Bola radosť notebook vytiahnuť pri čakaní na odlet a rovnako tak si ho večer hodiť na spotené brucho v hoteli. Jediná väčšia výhrada z mojej strany smeruje k pántu. Nie je zlý, ale pri prémiovom notebooku s cenou okolo 1 600 eur by som čakal predsa len o trochu väčšiu istotu. Pri práci na stole je to ešte v poriadku, pri písaní na kolenách alebo vo vlaku sa však vie veľký displej jemne rozkmitať.
Tohtoročný Zenbook A16 opäť stojí do veľkej miery na svojom displeji a našťastie na to má dôvod. ASUS sem dal 16-palcový OLED panel s rozlíšením 2 880 × 1 800 pxl, 120 Hz obnovovacou frekvenciou a veľmi pekným obrazom. Panel je ostrý, kontrastný, farby sú sýte bez toho, aby pôsobili lacno a prepálene, a pri 120 Hz má celý systém citeľne príjemnejší pohyb. Nie je to len o vizuálnom efekte. Pri dlhšej práci je vyššia frekvencia jednoducho pohodlnejšia na oči, ako určite dobre viete. Veľká pracovná plocha je navyše pri tomto formáte naozaj návyková. Vedľa seba si otvoríte dokument, prehliadač, poznámky a môžete sa veselo ponoriť do práce. V tomto smere ide presne o ten typ stroja, na ktorom sa dobre nielen pozerá video, ale aj normálne tvorí. A áno, aj ten z vás, čo len prepisuje čísla do tabuliek, si za mňa zaslúži rešpekt a status numerického kreatívca. Mňa osobne však trochu štval lesklý povrch. Mimo priameho slnka vyzerá panel skvelo, lenže pri okne alebo pod tvrdším osvetlením sa z neho stáva zrkadlo. Škoda, pretože inak ide o výborný pracovný displej.
Klávesnicu v rámci Zenbookov ja osobne po väčšinu času vychvaľujem a nič sa na tom nemení ani tentoraz. Zdvih 1,3 mm je dnes stále dosť na to, aby písanie nepôsobilo plocho a bez života. Klávesy tu majú rozumné rozostupy, odozva je dobrá a pri dlhších textoch nevzniká pocit, že búchate do stola. Nie je to notebooková klávesnica, z ktorej budete písať sonety, ale rozhodne patrí k tým lepším v ultrabookovej triede a tvoriť sa na nej dá príjemne v podstate v akejkoľvek pozícii. Výhradu mám skôr k tomu, že klávesy sú dosť ploché a chýba im výraznejšie vedenie prstov. Funguje to, len tomu chýba trochu viac charakteru. A áno, pri 16-palcovom tele by sa sem numerický blok ešte stále zmestil, hoci chápem, prečo ASUS radšej nechal hlavnú klávesnicu vycentrovanú do stredu. Touchpad je opačný extrém. Je obrovský, sklenený, technicky veľmi dobrý a výrobca doň natlačil aj smart gestá na jas, hlasitosť a ovládanie prehrávania. To znie dobre, pokiaľ sa na to pozeráte z pohľadu produktového manažéra. V reálnom živote je to skôr funkcia, ktorú sem-tam nechtiac aktivujete dlaňou a pekne si pri tom zanadávate.
Príjemné je, že Zenbook A16 sa ešte stále nehrá na notebook, ktorý by bez redukcií neprežil. Dva USB4 Type-C, HDMI 2.1, USB-A, 3,5 mm jack a plnohodnotná SD čítačka sú výbava, ktorá má v roku 2026 stále zmysel. Nie preto, že by bola extravagantná, ale preto, že je normálna. A normálnosť je pri dnešných ultrabookoch miestami luxusná vlastnosť. Z notebooku si navyše viete spraviť veľmi slušný základ pracovného setupu s viacerými monitormi. Škoda len toho, že väčšina dôležitých portov je na ľavej strane. V praxi to znamená, že nabíjanie, monitor aj ďalšie káble sa začnú zhlukovať na jednom mieste. Nie je to konštrukčný prešľap desaťročia, len zbytočne malý diskomfort, ktorý by pri takto drahom stroji nemusel existovať.
Hlavná pointa tohto notebooku sa skrýva pod kapotou. Snapdragon X2 Elite Extreme s 18 jadrami nie je zaujímavý len preto, že ide o ARM čip vo Windows notebooku. Zaujímavý je preto, že v tomto tele reálne dáva plnohodnotný zmysel. Zenbook A16 nepôsobí zadýchane ani pri väčšom multitaskingu, ani pri náročnejších pracovných úlohách, ani vtedy, keď ho nezaťažujete len kanceláriou a prehliadačom. Veľký podiel na tom má aj zvyšok platformy. Rýchla LPDDR5X pamäť, vo vyššej konfigurácii až 48 GB RAM, vysoká pamäťová priepustnosť a rýchle SSD robia presne to, čo od modernej pracovnej mašiny čakáte. Systém nereaguje teatrálne, len si ticho robí svoju robotu. Najväčší rozdiel oproti starším ARM notebookom je však inde. Už to nie je zariadenie, pri ktorom máte potrebu každú druhú vetu začínať slovami „na ARM je to vlastne celkom fajn“. Tu už ten dodatok netreba. Zenbook A16 je jednoducho rýchly pracovný notebook. Až potom je to ARM notebook.
Druhá dôležitá vec je NPU. Tých 80 TOPS znie ako číslo, ktoré si výrobcovia hrdo píšu na stánok na veľtrhu, aby sa pri ňom následne všetci fotili. V praxi má však väčší význam, než by sa mohlo zdať. Nie preto, že by ste každý deň vedome rátali AI operácie, ale preto, že časť modernej záťaže nejde cez CPU a nezvyšuje zbytočne spotrebu ani hluk. Presne tu ARM platforma jasne ukazuje, že to celé má logiku aj mimo marketingového slovníka. AI efekty kamery, všetky tie lokálne funkcie vo Windowse, potlačenie šumu alebo modernejšie akcelerované úlohy dávajú oveľa väčší zmysel, keď sa o ne stará dedikovaný blok. Windows na ARMe je dnes zároveň naozaj inde než pred pár rokmi. Bežné aplikácie fungujú lepšie, systém je odladenejší a emulácia starších x86 programov ide hladšie. Stále však platí staré pravidlo: ak používate špecifický softvér, overujte si ho.
A čo hranie? Tu treba logicky brzdiť akékoľvek vášne. Zenbook A16 nie je herný notebook. Nemá dedikovanú grafiku, nehrá sa na mobilnú beštiu a ani jeho chladenie nie je stavané na to, aby ste si mohli užívať dnešné náročné AAA hry vo veľkom štýle. Na druhej strane to nie je ani kancelárska mníška, ktorá sa zľakne pri prvom spustení Steamu. Na menej náročné a rozumne optimalizované hry je tento stroj použiteľný. Dáva zmysel pri e-športových tituloch a hrách, ktoré nestoja celé na brutálnom GPU výkone. Teda veci ako Fortnite, Dota 2, League of Legends, Valorant, starší Doom, Zaklínač 3 alebo menej náročné indie hry. Horšie je to pri novších a ťažších AAA tituloch, ale to je pri takejto koncepcii úplne logické.
Obrovským prekvapením, ktoré som si počas onoho mesiaca testovania užíval, bolo ticho a výdrž. Notebook, ktorý je na prácu dostatočne rýchly a zároveň tichý, je požehnaním. Batéria s kapacitou 70 Wh mi aj pri plnej záťaži dokázala poskytnúť dosť času na všetky projekty v rámci jedného dňa. A keď som večer dorazil na hotel a odpadol únavou, zatiaľ čo sa mi z dychu pozvoľna vyparovalo chorvátske pivo, ostalo v batérii ešte pár desiatok percent života.
Ešte než to tu celé spoločne uzavrieme, tak mám pre vás aj malú reklamnú vsuvku, ktorá však z časti opodstatňuje samotnú cenovku tohto železa. Pri drahšom notebooku už totižto človek nekupuje len hardvér. Kupuje si aj to, ako veľmi ho bude bolieť hlava, keď sa niečo pokazí. Aj preto nie je od veci spomenúť vernostný program Become ASUS Member a službu Perfect Warranty. Viac sa dozviete priamo na stránkach výrobcu a verte mi ak poviem, že ASUS v tomto smere chce aby ste dostali maximálny komfort aj po kúpe ich HW.
ASUS Zenbook A16 v konfigurácii UX3607OA nie je notebook pre každého a úprimne, to je na ňom vlastne dobre. Nie je to herná mašina, nie je to mobilná 3D stanica a nie je to ani univerzálna odpoveď na všetky notebookové otázky sveta. Je to veľmi dobre poskladané pracovné železo pre človeka, ktorý chce veľký displej, nízku hmotnosť, veľa RAM, ticho, výdrž a modernú platformu, ktorá už konečne nepôsobí ako experiment. Má svoje muchy? Jasné že má: lesklý displej, stále nie úplne bezchybný ARM ekosystém a grafiku, ktorá vie, kde má strop. Ale keď sa trafíte do jeho spôsobu použitia, Zenbook A16 sa veľmi ľahko stane vašou predĺženou rukou.
Za poskytnutie produktu na recenzi ďakujeme spoločnosti Asus
