The Occultist si ma získal hlavne atmosférou. Od prvých minút je jasné, že autori nechcú stavať na lacných jumpscare strihoch, ale na pomalom, plazivom mrazení takzvane od chrbta. Ostrov Godstone pôsobí výborne. Hmla, rozpadnuté budovy, okultné motívy, opustené atrakcie aj ten permanentný pocit, že tu niečo nie je v poriadku, za mňa fungujú naozaj presvedčivo. Je tu však niekoľko chrupaviek, ktoré budete musieť dlhšie tráviť a nie len o nich vám teraz patrične poreferujem.
Do úlohy Alana Rebelsa, vyšetrovateľa paranormálnych javov, vstupujete s celkom jednoduchou motiváciou. Na ostrov prichádzate kvôli svojmu nezvestnému otcovi, no veľmi rýchlo je jasné, že tu nepôjde len o rodinné pátranie s trochou nadprirodzena navyše. Godstone má vlastnú temnú históriu, poznačenú kultom, násilím a stopami minulosti, ktoré sa odmietajú rozpadnúť spolu s miestnymi múrmi. Príbeh sa príjemne skladá z náznakov, poznámok a detailov v prostredí, takže ak máte radi horory, ktoré vás nechajú chvíľu premýšľať a všetko vám neservírujú ako obedové menu, ste tu správne.
Veľmi dobre na mňa fungovala aj samotná hrateľnosť. The Occultist, čoby výpravná adventúra z prvej osoby, nestavia na boji, ale na vyšetrovaní, prieskume, plazení a práci s okultným kyvadlom. To je mimochodom jeden z najzaujímavejších prvkov celej hry, pretože neslúži len ako efektná rekvizita do ruky, ale ako reálny nástroj, cez ktorý odhaľujete stopy, anomálie a rôzne vrstvy minulosti. Hádanky sú navyše navrhnuté celkom zaujímavo, dávajú zmysel v kontexte sveta a nepôsobia ako mechanická výplň len preto, aby ste mali čo robiť medzi dvoma desivými chodbami. Páčila sa mi rovnako rozumne nastavená náročnosť, ktorý preverí skúsených ale súčasne nezdeptá nováčikov. Hra vás síce občas ťahá takzvane za ruku viac, než by asi musela, ale stále som mal pocit, že ma neunavuje zbytočnou prekombinovanejšou štruktúrou.
Audiovizuálne je The Occultist po väčšinu času veľmi silný. Niektoré lokácie vyzerajú naozaj výborne a majú charakter, akokoľvek je tu jasne badať nižší budget v rámci vývoja. Ostrov nepôsobí ako obyčajná kulisa, ale ako miesto, v ktorom si môžete dovoliť zájsť aj mimo hlavnú cestičku a pozbierať pár bonusov. Zvuk tomu navyše veľmi pomáha. Keď sa spoja ruchy prostredia, perfektný dabing hlavného hrdinu, hudba a celkové tempo scén, hra vie vytvoriť naozaj pôsobivý tlak. V tých najlepších momentoch som mal pocit, že hrám titul, ktorý síce nie je bezchybný, ale presne vie, akú emóciu chce vo mne vyvolať. Apropo, ústredná postava má hlas Douga Cockla, ktorého si veľa hráčov automaticky spojí s Geraltom zo slávnej trilógie Zaklínač.
Ak musím svojím recenzentským kyvadielkom ukázať na nejaké to negatívum, tak v tomto prípade je to technická stránka PS5 verzie. Áno, ako píšem vyššie, tak The Occultist vie vyzerať veľmi dobre, lenže vo chvíli, keď sa dostanete do väčších lokalít, začne snímkovanie padať niekam k členkom nášho hlavného hrdinu. A nie, nie sú to malé prepady. Sú to prepady, ktoré si všimnete aj vy, aj sused o dve ulice ďalej. A v horore, ktorý stojí na atmosfére a plynulosti, to bolí dvojnásobne. Presne v momentoch, keď má hra držať napätie, si takto sama podkopne nohy.
Aj preto mám z The Occultist v zásade pozitívny, ale nie vyložene nekritický dojem. Počas dvoch dlhých večerov som sa skutočne bavil. Atmosféra fungovala perfektne, vyšetrovanie ma držalo v hre a zábavné hádanky ma neurážali ani nenudili. Zároveň však nemôžem ignorovať, že testovaná PS5 verzia trpí technickými problémami, ktoré sú pri väčších lokáciách jednoducho príliš výrazné na to, aby som ich odsunul bokom. Je to jedna z tých hier, pri ktorých presne vidíte potenciál a zároveň aj limity.
Napriek uvedenému sa prikláňam k tomu, že The Occultist je vo finále dobrý horor, ktorý mi priniesol viac príjemných než frustrujúcich momentov. Nie je to žánrový prelom ani technický zázrak, ale je to atmosférická, nápaditá a v mnohých momentoch naozaj veľmi podarená záležitosť, ktorá ma bavila. Stojí to za tých necelých 30 eur? Rozhodne áno!
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Daedalic Entertainment
