Pri handheldoch typu ROG Xbox Ally X skôr či neskôr narazíte na ten istý problém. Dnešné tituly dokážu pokojne zhltnúť stovku gigabajtov, takže aj 1 TB interného priestoru sa vie zaplniť až nepríjemne rýchlo. Najjednoduchším riešením je preto rozšíriť úložisko, napríklad pomocou microSD karty. Ja osobne dlhodobo testujem najnovší ROG handheld Xbox Ally X, a preto som využil ponuku spoločnosti SanDisk na otestovanie ich novej karty, špeciálne pripravenej pre tento systém. Konkrétne išlo o 512 GB verziu za 150 eur, pričom výrobca ponúka aj 1 TB variant za 280 eur a 2 TB verziu za 560 eur.
Technicky ide o kartu formátu microSDXC s triedami U3, V30 a A2. Prvé dve značky hovoria hlavne o garantovanom sekvenčnom zápise, čo sa viac hodí pri videu než pri hraní. Pre hráča je oveľa dôležitejšie označenie A2, teda výkon pri práci s množstvom malých súborov. Práve tu sa totiž rozhoduje o tom, či sa hra načítava plynulo, alebo začne pri streamovaní dát zakopávať. Hry totiž nepracujú s jedným veľkým súborom, ale s množstvom menších assetov, textúr, zvukov a skriptov.
Čo sa týka rýchlosti, SanDisk uvádza až 200 MB/s pri čítaní a 140 MB/s pri zápise, čo pri UHS-I rozhraní neznie úplne samozrejme. Dôvodom je podpora režimu DDR200, ktorý dokáže z tej istej fyzickej zbernice dostať viac, než by ste čakali od bežného UHS-I limitu. Dôležité však je, že túto rýchlosť nedosiahnete všade. V obyčajnej čítačke v notebooku sa karta môže správať ako úplne bežný model a zastaviť sa niekde okolo sto megabajtov za sekundu. Práve v Ally X však tento režim vie za určitých okolností fungovať naplno, a práve v tom spočíva hlavný zmysel takéhoto nákupu.
Pri tejto karte sa nedá obísť ani história samotného hardvéru. Pôvodný ROG Ally mal totižto so slotom na microSD dobre zdokumentovaný problém. Čítačka bola v nevhodnom tepelnom prostredí a pri vyššej záťaži sa prehrievala. Výsledkom boli spomalené prenosy, výpadky a v najhorších prípadoch dokonca aj poškodené karty. Ally X je v tomto smere, našťastie, poučený z chýb svojho predchodcu. ASUS prepracoval vnútorné rozloženie, presunul čítačku mimo kritických tepelných zón a upravil aj chladenie. Používanie microSD slotu tak už pri Ally X nevyvoláva obavy ako pri prvej generácii.
Vyššie som uviedol takzvané papierové parametre karty. Aká je však realita? Testovaná karta v kombinácii s Ally X v rámci mojich meraní presiahla hranicu 190 MB/s pri čítaní a 130 MB/s pri zápise, takže môžem viac-menej potvrdiť čísla udávané výrobcom. Na microSD ide o veľmi slušné hodnoty. Zároveň však stále platí, že maximálna rýchlosť nie je vždy stabilná. Ak sa totiž v systéme nepodarí korektne aktivovať režim DDR200, výkon môže spadnúť približne na polovicu. V takom prípade problém zväčša nie je v karte, ale v ovládačoch alebo firmvéri čítačky. Preto má aj v tomto prípade, a teraz narážam primárne na majiteľov zariadenia Ally X, zmysel sledovať aktualizácie cez MyASUS a nebrať prvý slabší benchmark automaticky ako dôkaz, že ste kúpili zlý kus.
Z praktického hľadiska je, samozrejme, ešte dôležitejšie to, ako sa z tejto karty hrajú hry. V porovnaní s interným NVMe SSD je microSD logicky stále výrazne pomalšia. Interný disk v Ally X pracuje v úplne inej výkonnostnej triede. Lenže rozdiel v papierových číslach sa nie vždy priamo premietne do rovnakého rozdielu v reálnom hraní. Staršie AAA hry, indie tituly, emulácia a menej náročné projekty tu totiž bežia bez väčších problémov. Tam ide jednoznačne o veľmi dobré riešenie. Naopak, najnovšie veľké hry, ktoré agresívne streamujú textúry a počítajú s veľmi rýchlym SSD, by som na microSD nepresúval, ak z nej chcete priamo hrať. Spustiť sa síce možno spustia, ale hrozí vám vyššie riziko dlhších loadingov, doskakujúcich textúr či občasného sekania. Odporúčam preto nechať internú pamäť pre moderné AAA hry a microSD využiť ako rozšírenie priestoru pre zvyšok softvéru. Vtedy karta funguje presne tak, ako má.
A aké sú v súčasnosti alternatívy? Výkonom sa testovaná karta pohybuje niekde v priestore, kde na ňu tlačí klasický SanDisk Extreme aj Samsung Pro Plus. V prípade testovanej vzorky si kupujete dobre vyladenú, oficiálne licencovanú verziu karty, ktorá má byť bezproblémová práve s Ally X, a nad rámec tejto formulácie vám už nikto nič negarantuje. To je jednoducho jej hlavná pridaná hodnota. Ak nájdete bežný SanDisk Extreme alebo Samsung Pro Plus citeľne lacnejšie, čo dnes už môže byť samo osebe problém, stále ide o veľmi rozumné alternatívy. V čase, keď píšem túto recenziu, je však situácia s pamäťami všeobecne dosť nepríjemná, hoci o rok už môže vyzerať úplne inak a dúfajme, že nie ešte horšie.
Zmysel tejto 512 GB verzie vidím celkom jasne. Ide o pohodlné, bezpečné a technicky schopné rozšírenie priestoru pre váš Ally X. Po skúsenostiach s prvou generáciou je dôležité, že v novom modeli už microSD môže bez problémov nájsť svoje uplatnenie. V súčasnosti síce nejde o lacné riešenie a určite ani o univerzálnu odpoveď na všetko. Ako rýchle, bezskrutkové a praktické rozšírenie kapacity pre daný handheld však funguje veľmi dobre.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sandisk
