Keď som sa na nový Ford Kuga PHEV zapozeral prvýkrát, stále mi v hlave naskakovala jedna zvláštna asociácia. Poznáte animovaný seriál Bol raz jeden život? Presne tie lietajúce biele krvinky, ktoré sa pokojne, sebaisto a trochu zvláštne elegantne presúvali organizmom, akoby presne vedeli, kam patria. Ako malého ma fascinovali. A presne tak na mňa zapôsobila aj Kuga. Ako niečo, čo má v systéme svoju úlohu a nepotrebuje si ju pred nikým silou-mocou obhajovať.

V dnešnom automobilovom svete to pritom vyzerá skôr ako v tele počas chrípkovej sezóny. Všade chaos, tlak na elektrifikáciu, displeje rastú ako huby po daždi a množstvo vodičov stále nevie, či sa vrhnúť na elektromobil, alebo si ešte chvíľu nechať klasiku. Práve preto mi dnes plug-in hybrid dáva zmysel ako rozumný medzistupeň a Ford Kuga PHEV patrí k tým najpresvedčivejším dôkazom, že sa to dá urobiť dobre. Som rád, že prvý Ford v našej car review sekcii prišiel práve v takomto momente. Albert Barillé, tvorca spomínaného seriálu, už síce medzi nami nie je, ale in memoriam mu ďakujem za metaforu, ktorá mi písanie tohto testu celkom príjemne uľahčila.

Kuga pritom nevstupuje do boja o vašu priazeň ako nejaký nováčik bez imunity. Na európskom trhu si už stihla vybudovať veľmi slušné meno a vo svete plug-in hybridov patrí medzi najznámejšie a najúspešnejšie modely vôbec. Zaujímavé však je, že aj napriek tomu sa o nej často hovorí menej, než by si zaslúžila. Akoby v tom automobilovom organizme fungovala spoľahlivo, potichu a bez zbytočného kriku, lenže väčšinu pozornosti stále pohlcujú iné mená.

Aktuálny facelift jej však pomohol presne tam, kde to bolo treba. Nová maska chladiča, prepracované nárazníky a svetelný podpis na prednej časti dávajú Kuge výraz, ktorý pôsobí moderne a sebavedomo. V testovanej verzii ST-Line X navyše veľmi dobre fungujú čierne detaily, ktoré inak perleťovo bielemu autu pridávajú šmrnc. Palec hore aj za Matrix LED svetlomety, ktoré v noci perfektne vyrezávali protiidúce autá a žiadne z nich nemalo potrebu po mne blikať.

Citeľnou modernizáciou prešiel aj interiér. Pred vodičom je 13-palcový digitálny prístrojový panel, v strede palubnej dosky zase 13,2-palcový displej infotainmentu. Našťastie to nie je ten typ modernizácie, pri ktorej sa všetko skomplikuje len preto, aby to vyzeralo futuristicky. Naopak, Ford tu našiel celkom rozumný balans medzi efektom a použiteľnosťou. Samotný infotainment patrí k tomu lepšiemu, čo dnes v bežných autách nájdete. Reaguje rýchlo, menu je logické a bezdrôtové Apple CarPlay či Android Auto fungujú tak ako majú. Klimatizáciu síce musíte riešiť výhradne dotykovo, ale keďže ovládanie je stále po ruke v spodnej lište, nie je nutné počas jazdy zbytočne odtrhávať zrak od cesty. Na ňu je inak krásny výhľad.

Čo mi trocha vadilo? Volič smeru jazdy je spracovaný do podoby rotujúceho kolieska, na ktoré som si nie úplne počas týždňa jazdenia dokázal zvyknúť. V jeho strede je navyše spínač ktorý vie aktivovať dodatočnú rekuperáciu v prípade ak to šofér uzná za vhodné, čo je funkcia, akú by som docenil skôr integrovanú na volante než po pravej ruke. Vadilo mi aj málo možností nastavenia farieb v rámci grafického rozhrania a inak pekného RGB podsvietenia, ktoré nájdete v oblasti kľučiek, držiakov nápojov a dverí ako takých. Chcelo by to viac než len čiernu a modrú. Každopádne doba, keď Ford ponúkal suverénne jedno z vizuálne najhorších softvérových rozhraní, je evidentne definitívne preč. Apropo, neskutočne sa mi pri štartovaní aj vypínaní vozidla páčila efektná animácia premietaná na hlavnej obrazovke. Za toto palec hore a poďme ďalej.

Odhlučnenie kabíny musím rovnako pochváliť. Vďaka akustickým sklám a slušnej izolácii je interiér príjemne tichý, čo je presne to prostredie, v ktorom vynikne audiosystém Bang & Olufsen. Ten hrá na pomery triedy veľmi dobre a spolu s vyššie spomínaným ambientným osvetlením či tmavým stropom vytvára kabínu, v ktorej sa človek necíti ako v sterilnom dopravnom prostriedku, ale skôr ako v priestore, kde sa dá fungovať aj na dlhých trasách bez únavy.

Samostatnou kapitolou sú sedadlá. Predchádzajúca Kuga, v ktorej som mal možnosť opakovane sedieť, ich mala skôr priemerné a na dlhších cestách vedeli byť otravné. Ford si však túto kritiku evidentne vypočul a nové sedadlá s certifikáciou AGR prinášajú zásadnú zmenu. Sú pohodlnejšie, lepšie podržia telo a vďaka predĺženiu spodného sedáku konečne netrestajú vyšších vodičov po dvoch hodinách za volantom. Dá sa povedať, že ak bola staršia Kuga občas mierne nepriateľská k chrbtici, facelift prišiel s vlastnou fyzioterapiou a moje pravé koleno si mohlo definitívne vydýchnuť. Praktickosť pritom zostala jednou z jej silných stránok. Zadné sedadlá sa dajú posúvať, operadlá nastavovať a kufor má síce priemerných, ale stále prijateľných 553 litrov. Na plug-in hybrid je to obstojná hodnota, obzvlášť keď si uvedomíte, že Ford musel do auta niekam zabaliť aj batériu. A ešte sympatickejšie pôsobí detail v podobe minirezervy. Mimochodom, v kufri som objavil aj spínač od vysunutia ťažného zariadenia, ktoré zvláda maximálnu záťaž v segmente a to 2 100 kg.

Plug-in hybridná Kuga stojí na 2,5-litrovom atmosférickom benzínovom štvorvalci pracujúcom v Atkinsonovom cykle, ktorému pomáha elektromotor. Výsledkom je systémový výkon 243 koní. Ford pri modernizácii posilnil elektrickú časť pohonu, takže auto reaguje oveľa svižnejšie a citeľne ochotnejšie než predtým. Rozjazdy sú plynulé, okamžité a v meste Kuga pôsobí ľahšie, než naznačuje jej hmotnosť. Ak by som sa mal ešte na chvíľu vrátiť k úvodnej metafore, tak tu presne cítiť, že auto má dva metabolizmy, ktoré spolupracujú lepšie než väčšina vašich kolegov v open space kancelárii. Benzín nie je otravný relikt, elektrina nie je samoúčelná póza a dokopy to dáva príjemne harmonický celok. Samozrejme, stále je tu prevodovka eCVT, čo je pojem, pri ktorom časť vodičov preventívne dostáva vyrážku a chuť sa začať ošívať ako pri nástupe alergie. Lenže v Kuge je naladená oveľa lepšie, než bývalo kedysi zvykom. Ford eliminoval onen typický vysávačový efekt a pri prudšej akcelerácii prevodovka dokonca simuluje radenie stupňov. Vďaka tomu auto nepôsobí, tak gumovo a pri dynamickej jazde je citeľne prirodzenejšie.

Výborná správa je aj to, že po vybití batérie sa auto nespráva ako astmatik, ktorý si zabudol doma svoj sprej. Práve naopak. Aj keď už nejazdí čisto na elektrinu, stále funguje ako veľmi schopný full-hybrid a spotreba sa vie držať na prekvapivo rozumných hodnotách. V prípade testovaného modelu to bolo z dlhodobého hľadiska jemne nad šiestimi litrami. Elektrina pritom dáva najväčší zmysel mimo diaľnice, pri kratších trasách a v bežnom mestskom režime. Kto bude pravidelne nabíjať, ten z tohto nastavenia vyžmýka to najlepšie. Kto nabíjať nebude, tomu síce stále ostane dobré auto, ale už nebude využívať celý potenciál toho, čo Ford postavil. Elektrický dojazd je v praxi presne taký, aký pri plug-in hybride čakáte. Papier síce znesie veľké čísla, ale realita býva prozaickejšia. V chladnom počasí treba počítať skôr s nižšími desiatkami kilometrov, v mojom prípade sa priemer držal okolo 35 km. V priaznivejších podmienkach sa však viete dostať na hodnoty, ktoré už pre bežné denné jazdy dávajú väčší zmysel. Aby som však úplne neobišiel reálne čísla, trakčná batéria má kapacitu 14,4 kWh a nabíjať ju viete maximálnym výkonom 3,3 kW. Z úplného dna na 100 % vám to pri maxime zaberie niečo vyše troch hodín, čo rozhodne nie je čas, aký by ste bežne vedeli zabiť napríklad pri nákupe potravín. Oveľa väčší zmysel tak dáva nabíjanie doma, ideálne cez wallbox, ak nejaký máte, samozrejme.

Na ceste som sa s testovaným vozidlom neskutočne zabával a zaspomínal som si na svoje druhé auto v živote, ktorým bolo svojho času, dnes už aj u nás ikonické, Mondeo zo začiatku druhého tisícročia. Kuga jazdí isto, nepôsobí ťažkopádne a v zákrutách napriek hmotnosti 1,8 t drží veľmi slušne. Verzia ST-Line X má znížený podvozok a tuhšie naladenie, takže s 20-palcovými kolesami vie byť na rozbitých cestách o niečo tvrdšia, ale odmenou je dobrá kontrola pohybov karosérie a veľmi príjemná istota vo vyšších rýchlostiach. Nie je to gauč na kolesách, skôr kondične pripravený organizmus, ktorý rád otužuje. Riadenie je za mňa vyladené absolútne dokonalo. Kožený prešívaný volant má príjemný odpor a nepôsobí prehnane mäkko. Kuga vás síce nevyzýva, aby ste na každej okreske skúšali cosplay na Sébastiena Loeba, ale zároveň vám nedáva pocit, že len pasívne vydávate povely a veziete sa v nejakom autonómnom režime. Auto prosto s vodičom komunikuje a to je v tejto triede SUV stále cenná vlastnosť.

A keď už spomínam autonómiu, veľmi dobre sú naladené aj asistenčné systémy. Adaptívny tempomat funguje rozumne, 360-stupňová kamera je skutočne užitočná, aj keď by mohla byť o niečo ostrejšia, a systém Electronic Horizon patrí k tým riešeniam, ktoré si človek možno nevšimne na prvýkrát, ale po pár dňoch používania pochopí, že mu citeľne uľahčujú život. Ak teraz úplne neviete, o čo ide, je to systém, vďaka ktorému auto vie z mapy dopredu zistiť, čo ho čaká na ceste. Napríklad zákruta, kruháč alebo nižší rýchlostný limit. Preto môže tempomat spomaliť plynulejšie a skôr, nie až na poslednú chvíľu. Celkovo mám z Kugy pocit, že jej elektronická imunita neprepína zbytočne do panického režimu pri každom podnete. Pomáha, ale neotravuje. Dokonca ani akustické upozornenia na prekročenie rýchlosti a únavu nie sú tak otravne nahlas, aby ste museli neustále liezť do menu a celý ten cirkus vypínať.

Kuga PHEV vo verzii ST-Line síce nie je lacná hračka, no v porovnaní s tým, čo za podobné peniaze ponúka konkurencia, pôsobí veľmi racionálne. Cena začína na sume 35-tisíc eur a testovaná výbava bola kompletne ohodnotená na 45-tisíc. Za tie peniaze dostanete silný a dobre fungujúci plug-in hybrid, výborné sedadlá, praktickú karosériu, kvalitný infotainment a jazdné vlastnosti, ktoré majú stále niečo do seba. Inými slovami, nie je to auto, ktoré by stavilo všetko na jednu efektnú mutáciu. Je to skôr dobre poskladaný organizmus, v ktorom jednotlivé systémy fungujú tak, ako majú.

Za poskytnutie auta na recenzi ďakujeme spoločnosti Ford