Asi nie je nutné, aby som vám nejako predstavoval kultovú značku MINI. Čo si však žiada krátke vysvetlenie, aj v súvislosti s mojím posledným autotestom, je edícia John Cooper Works, ďalej už len JCW. Lebo toto nie je len nejaká vyššia výbava meniaca švihadlá za elektriku. Toto je vo výsledku prémiová hračka pre dospelých, ktorá zo semaforov robí štartovnú čiaru a z každého kruhového objazdu vaše súkromné Grand Prix. Už pri prvom rozjazde v nečakane zasneženej Bratislave som nadobudol pocit, že nejazdím na bežnom autíčku, ale že žijem svoj vlastný Mario Kart v luxusnom kabáte. K dokonalosti chýba snáď už len ikonické „Here we go!“ pri podradení. Možno by ste si povedali, že už takto v úvode tu máme ústrednú metaforu. Lenže testované vozidlo vo mne prebudilo ešte o kus dlhšie básnické črievko. V tejto Super Cooper Kart eufórii sa v súvislosti s históriou značky MINI totiž ozýva aj britský soundtrack, lenže nie ten hudobný, ale naopak seriálový. Vidím v tom trochu IT Crowd (všetko máte pod kontrolou, aj keď vám horí za zadkom), aristokratickú aroganciu Edmunda z Black Adder, náladu Black Books (dnes som chcel byť rozumný, ale nedopadlo to) a v neposlednom rade absurditu Červeného trpaslíka, vďaka ktorej sa v tejto malej technologickej kapsule na kolesách cítite úplne mimo reality. Navonok sa auto prosto tvári kultivovane, no v skutočnosti vás neustále núti hľadať dôvody jazdiť ďalej. A viac. Samotné meno John Cooper nie je bezduchá marketingová nálepka. Bol to geniálny inžinier a šéf tímu F1, ktorý spravil revolúciu presunutím motora za jazdca a svoj tím doviedol až k titulom majstra sveta. Jeho spojenie s pôvodným miniatúrnym autom od Aleca Issigonisa následne vyústilo do ikonických verzií Cooper, ktoré v 60. rokoch vyzerali síce nenápadne… aby potom v rely šokovali svet tým, že porážali väčšie a oveľa silnejšie autá. A dnes si aj vy môžete kúpiť kus tejto UK histórie v modernej EV podobe. Tak poďme konečne na moje zážitky zo siedmich dní testovania tejto tichej, rýchlej a nehanebne zábavnej elektro beštie.
Dizajnový jazyk novej generácie elektrického MINI má za mňa kus charizmy a pekne korešponduje s filozofiou auta samotného. Menej vizuálneho balastu, viac čistých plôch a hlavne v čisto EV prevedení logicky väčší dôraz na aerodynamiku. Pri verzii JCW to navyše nie je len póza, ale hlavne snaha, aby vzduch okolo auta netancoval foxtrot. Najviditeľnejšia zmena voči starším MINI, ktorú som si všimol na prvú dobrú? Značka sa definitívne lúči s tradičnými plastovými lemami blatníkov, čo bol roky jej podpis. Karoséria vďaka tomu pôsobí hladšie, celistvejšie a kolesá sú opticky ešte viac natlačené do rohov, takže ikonický postoj ostáva, len vyzerá o kus modernejšie. Vpredu ostali, samozrejme, kruhové svetlomety (bez nich by to nebolo MINI), ale dnes sú plnohodnotné LED a ponúkajú tri svetelné podpisy. Čiže si meníte výraz auta cez palubný systém, čo je tak trochu, ako keby ste v Mario Kart prepínali skin, iba s tým rozdielom, že tu neprovokujete Bowsera, ale suseda s Octaviou. A sused, ako vieme, je často nebezpečnejší. Maska dostala nový osemuholníkový tvar a v JCW verzii k tomu červené akcenty a logá so šachovnicou. Ak chcete rýchlo spoznať, že sa pozeráte práve na JCW, pomôžu vám najmä unikátne 18-palcové disky, červené brzdové strmene, vzadu aerodynamicky upravený difúzor a výrazné strešné krídlo, lebo keď už máte byť na ceste rýchli, tak nech to aj patrične vyzerá. Zadku s elegantne oblými tvarmi dominujú trojuholníkové svetlá s ikonickou UK grafikou, kde je cítiť ten posun od analógu k digitálu. Celkovo na mňa exteriér pôsobí svalnato a nízko, a hoci je to stále kompaktné auto (cca 3,86 m na dĺžku, 1,76 m na šírku, 1,46 m na výšku, rázvor okolo 2,53 m), vizuálne si berie priestor akoby malo o triedu viac.
Interiér prináša najväčší skok, aký si MINI za posledné roky dovolilo. Dizajnéri sa očividne vrátili ku koreňom značky a pripomenuli si Mini z roku 1959, kde bol centrom diania budík v strede palubovky. Dnes je z toho extrémne tenký OLED displej s priemerom 24 cm, ktorý obsluhuje všetko od rýchlosti cez klimatizáciu až po multimédiá (pred šoférom je ešte Head-up Display). Baví ma tá nostalgická narážka a je to trochu ako keď Moss vysvetľuje Jen, že internet je uložený v tej malej čiernej škatuľke. Celú palubnú dosku MINI potiahli dvojfarebnou pletenou textíliou z recyklovaného polyesteru s takzvaným houndstooth vzorom v červeno-čiernej kombinácii a pridali k tomu atypické RGB osvetlenie. Niečo také som v aute ešte nevidel a celé to má atmosféru dobre ušitého britského kabáta. Lenže kabát tu nepokrýva všetko. Kým horné časti a dotykové plochy sú nápadité a na dotyk príjemné, dole v kabíne a na dverách sa nachádzajú tvrdšie plasty, ktoré vedľa starších MINI vyznejú o triedu lacnejšie. Ja som na to pri dnešných elektromobiloch už zvyknutý, no ak by ste od auta štartujúceho cenu nad hranicou 40-tisíc čakali viac BMW pocitu, môže prísť malé vytriezvenie. Našťastie, keď sa táto elektrická beštia dá do pohybu, na plasty zabudnete pomerne rýchlo. Športové sedadlá JCW s integrovanými opierkami a špecifickým tvarovaním držia výborne aj v ostrých zákrutách, sú potiahnuté kvalitnou syntetickou kožou, nechýba vyhrievanie a k tomu je tu trojramenný športový volant, ktorý namiesto spodného ramena používa štýlový textilný popruh. Celé to má efektný pretekársky šmrnc. Priestorovo MINI z novej platformy jasne ťaží. Rázvor je dlhší, rozchod širší a vpredu je miesta prekvapivo dosť. Pomáha tomu absencia stredového tunela a minimalistická palubovka, ktorá kabínu opticky odľahčí. Aj vyšší vodič si vie nájsť pohodlnú polohu. Lenže akonáhle budete chcieť odviezť troch ďalších dospelých, realita vás dobehne. Zadné sedadlá sú v zásade núdzové, nástup do trojdverovej karosérie je gymnastika a miesto na nohy za dospelým vodičom je takmer nulové. Dieťa to prežije, dospelí na vás budú zazerať. Dokázal som síce odviezť svoju 9-ročnú dcéru a oboch svokrovcov na predĺžený víkend do kúpeľov vzdialených 200 km, ale na dlhšie trasy by to už fyzicky aj psychicky nedali. Kufor s objemom 210 litrov je skôr na bežný nákup alebo jednu stredne veľkú cestovnú tašku. Po sklopení operadiel v pomere 60 : 40 sa dostanete na približne 800 litrov s takmer rovnou podlahou.
Ruka v ruke s pohodlím v interiéri, ktoré ide na ruku hlavne dvojčlennej posádke, musím ďalšiu časť venovať softvéru. Dominantný kruhový OLED displej je vďaka nemu rozdelený prehľadne a logicky: v hornej hrane vidíte rýchlosť a dojazd, v strede sú widgety navigácie a médií a dole máte klimatizáciu a skratky do menu. MINI to celé predáva najmä cez vizuál a svojskú atmosféru, pretože každé prepnutie jazdného režimu (realizuje sa, tak ako aj štart vozu, fyzickým spínačom, ktorý vyzerá ako súčiastka z pretekárskeho auta) nemení len reakcie vozu, ale aj kompletnú grafiku a zvukovú kulisu v kabíne. Aj preto tá moja úvodná Mario Kart metafora, keďže občas máte naozaj pocit, že ste si neprepli režim jazdy, ale rovno celú úroveň v hre. Hlasový asistent rozpoznáva hlas vodiča aj spolujazdca a zvláda ovládať slušnú porciu funkcií bez toho, aby ste počas jazdy lovili v menu, čo je presne ten typ technológie, ktorý by Moss z IT Crowd docenil… len škoda, že v čase môjho testu som v menu nenašiel slovenčinu ani češtinu. Keď už stojíte na nabíjačke, môžete si stiahnuť aplikácie ako YouTube či Disney+ alebo si zahrať pár arkádových hier, pričom ovládače zastúpia vaše smartfóny. Má to však aj pár mínusov: sem-tam cítiť mierne oneskorenie pri štarte alebo pri náročnejších aplikáciách, a potom je tu klasika dneška, čiže platenie. Základné veci typu Apple CarPlay a Android Auto sú, našťastie, v štandarde a fungujú bezdrôtovo, len ich zobrazenie je v kruhovom displeji trochu vizuálny kompromis, keďže sa vám to celé zmení na štvorček uprostred inak krásneho OLED kruhu. Connected Plus dostanete pri kúpe na tri mesiace zdarma a potom je to približne 9,99 eur mesačne alebo 99 eur ročne. Za tieto peniaze sa vám odomkne rozšírená navigácia s dopravou v reálnom čase a AR navádzaním, 3D budovy, streamovacie aplikácie, pravidelné online aktualizácie máp a celkovo pocit, že auto zostáva technologicky čerstvé aj po rokoch. Úprimne, z platených bonusov mi dáva najväčší zmysel práve AR navádzanie, kde vám navigácia na displeji krásne a intuitívne ukáže, kde presne máte odbočiť, takže na komplikovaných križovatkách sa už nezamotáte. Na natívne aplikácie typu video a hry by som si však osobne priplácať nepotreboval. Než sa posuniem ďalej, rád by som ešte vyzdvihol perfektné zobrazovanie ostrosti zákrut v prednom HUD paneli, a to formou farieb, čo samo o sebe len podtrháva ten pretekársky akcent JCW edície. V kabíne je tak isto umiestnená kamera snímajúca posádku, pomocou ktorej viete cez aplikáciu v mobile kontrolovať svoje vozidlo, alebo si robiť fotky a video záznamy priamo z jazdy. Čo mi tu trocha vadilo, bol krkolomný spôsob, ako samotné záznamy stiahnuť mimo auta, keďže sa to rieši skenovaním QR kódu.
Vpredu pod kapotou bez frunku sa nachádza elektromotor s výkonom 190 kW, teda 258 koní, a 350 Nm, čo v praxi znamená okamžitú reakciu na plyn a zrýchlenie 0 až 100 km/h za 5,9 sekundy. Maximálka je z výroby obmedzená na 200 km/h, no ak chcete, v menu si viete nastaviť aj nižší limit cez obmedzovač rýchlosti. V bežných situáciách máte v akomkoľvek zvolenom jazdnom režime pocit, že auto má stále pripravený ďalší dych a ak s ním nevyrazíte na okruh, jeho reálne limity budete skôr len tušiť, než prežívať. Lenže potom príde tá menej romantická časť elektrického temperamentu. Keďže tu chýba mechanický samosvorný diferenciál, pri ostrej akcelerácii, hlavne na horšom alebo mokrom povrchu, predok občas bojuje o trakciu a volant vám dá najavo, že by tiež rád rozhodoval o smere. Z Mario Kart eufórie sa tak razom stane mini zápas s fyzikou. Najvýraznejšie to cítiť v režime Go-Kart, kde je odozva najagresívnejšia; elektronika síce preklz koriguje, ale okamžitý krútiaci moment naložený na prednej náprave jednoducho robí svoje. Zábavným doplnkom je boost páčka pod volantom, ktorá vám na desať sekúnd pridá extra výkon (+20 kW) a v praxi to funguje ako herný power-up, len namiesto muchotrávky dostanete brutálne sebavedomie pri predbiehaní.
Podvozok je kapitola sama o sebe, pretože verzia JCW bola už z povahy veci vždy o ovládateľnosti a tu sa to posunulo ešte o kus ďalej a to aj napriek tomu, že elektrická verzia si nesie batérie a celkovo váhovo presahuje 1 600 kg. MINI to rieši po svojom. Pruženie je nastavené veľmi tuho, na hladkom asfalte je to výborné, karoséria sa takmer nenakláňa, auto drží stopu a riadenie je extrémne priame a presné, takže ho v zákrute uložíte presne tam, kam chcete, a to s takou chirurgickou istotou, akú od motokáry čakáte. Lenže potom príde realita lokálnych ciest, čiže výmole, nerovnosti, rozbitý mestský asfalt… a práve tam sa ukáže odvrátená strana podvozku. Komfort sa vytráca a každá väčšia nerovnosť sa do kabíny prenesie formou citeľných nárazov. K tomu si pripočítajte 18-palcové kolesá, ktoré síce vyzerajú skvele a sedia ku charakteru, no v kabíne vedia zvýrazniť valivý hluk. Takže odpoveď, pre koho toto MINI je, je za mňa jasná. Pre ľudí, ktorí chcú malé auto s veľkou dávkou presnosti/zábavy a sú ochotní zaplatiť za to aj tým, že pohodlie nebude pre nich prvoradé. Rozhodne som sa o tuhosti podvozku naplno presvedčil v momente, keď som sa chcel napiť kávy a pooblieval som sa s prepáčením ako debil.
V najvyšších výbavách dostanete 360-stupňový kamerový systém s ostrým obrazom, pohľadom z vtáčej perspektívy a dokonca aj umývaním zadnej kamery, takže parkovanie v stiesnených podmienkach bude pre vás hračkou. Trochu zamrzí už spomínaný Head-Up displej riešený výklopným plastovým sklíčkom, pretože pri aute v tejto cene by som čakal skôr projekciu priamo na čelné sklo. Čo sa týka jazdných modusov, rozhodne nemôžem opomenúť ich bližší opis. Neprinášajú totižto len mechanické nastavenia, ale celý digitálny svet, ktorý mení grafiku aj zvuk v kabíne. Režimov je osem a jadrom modelu JCW je spomínaný Go-Kart Mode: ostrejší plyn, tuhšie riadenie, červeno-antracitová grafika a umelý zvuk so simulovanými výstrelmi do pomyselného výfuku pri pustení plynu. Za mňa ide o zábavné divadlo, ktoré však logicky nemusí sadnúť každému. Timeless modus naproti tomu hrá na retro rýchlomer a zvuky klasických MINI, Balance ide zase do relaxu so zvukmi prírody a Core je akýsi moderný základ aj s vonkajším výstražným zvukom pre chodcov. Niektoré animácie pri prepínaní režimov sú síce zbytočne dlhé a občas tak musíte počkať kým auto dohrá intro, ale to už je skôr detail.
EV MINI používa batériu s kapacitou 54,2 kWh, z toho využiteľných je 49,2 kWh, čo je zároveň najväčšia batéria, akú dnes v trojdverovom MINI vôbec dostanete. Pri normálnom mestskom a prímestskom jazdení v miernom počasí viete pri pokojnom tempe atakovať aj hranicu okolo 350 km a v ideálnych podmienkach sa priblížiť k štyristovke. Akonáhle sa však okolitá teplota rapídne zníži a vy naplno začnete využívať ten zdanlivo nekonečný výkon, spotreba pôjde rýchlo hore a dojazd sa zastaví na hranici 200 km. Toto je proste elektrický hot hatch do mesta a na zábavné výjazdy skôr než na nejaké dovolenkové a teda dlhé presuny. Nabíjanie tomu ostatne zodpovedá: DC maximum je 95 kW, čo v roku 2026 pôsobí trochu skromne vedľa čínskej a kórejskej konkurencie, ktorá bežne dáva 150 kW a viac, no MINI to čiastočne zachraňuje malou batériou. V praxi sa tak nabitie z 10 na 80 percent zmestí do zhruba pol hodiny, čo je čas akurát na kávu a jeden diel vášho obľúbeného seriálu.
Elektrické MINI John Cooper Works je za mňa auto, ktoré ide hlavne po emóciách. Ponúka jedinečný dizajn, nápaditý interiér a jazdnú dynamiku, ktorá je v meste a na hladkých cestách doslova návyková ako droga. Pochopiteľne však má aj svoje negatívne strany ako podvozok, ktorý je naladený na motokáru. Takže na rozbitých cestách vám občas pripomenie, že komfort tu nie je hlavná disciplína, a pri prudkom plyne vie predok na horšom povrchu chvíľu hľadať trakciu. Nie je to tragédia, ale skôr charakterová črta, ktorú si buď zamilujete, alebo sa ňou nie len metaforicky pooblievate. Keď sa zamyslím nad dušou tohto vozu, najviac to dáva zmysel mestskému nadšencovi s domácim nabíjaním, ktorý chce v EV predovšetkým štýl, technológie a zábavu, nie rodinný minivan v prestrojení. MINI každopádne dokázalo plnohodnotne preniesť motokárový pocit aj do prémiovej EV triedy a ja som sa pri každom nasadnutí za volant vždy tešil, až na to dupnem.
Za poskytnutí auta na recenzi děkujeme společnosti BMW
