Keď Japonci v roku 1964 vypustili na trať Tōkaidō Shinkansen, bola to doslova historická udalosť v doprave. Krajina sa zrazu začala mihotať za oknami a cestujúci pritom sedel v tichej, stabilnej kapsule akoby sa celý vlak kĺzal po koľajniciach a nič na svete mu v tom nemohlo zabrániť. Niečo podobné dnes už čiastočne prežíva aj automobilový svet, kde spaľováky so svojimi neduhmi pomaly ustupujú a do popredia sa tlačia modely, ktoré chcú pôsobiť skôr ako rýchlovlak než bežné auto. Aktuálne je žiarivým príkladom Hyundai Ioniq 9, a to najmä v jeho vrcholnej verzii Calligraphy s pohonom všetkých štyroch kolies. Je to obrovské SUV, moderný dopravný nástroj postavený na platforme E-GMP a na myšlienke ideálneho prúdenia vzduchu a svetla. V tejto recenzii sa naň pozriem práve „šinkanzenovým“ pohľadom a poviem vám, či dizajn naozaj reže vzduch, či interiér funguje ako vagón v biznis triede, či dokáže byť ticho aj pri diaľničnom tempe a či sa tento veľký kus valiaceho sa plechu správa isto, ako keby mal pod sebou koľajnice.
Pri letmom prezretí kontúr najväčšieho elektromobilu, aký kedy Hyundai vyrobil, je jasné, že dizajnéri mali na stole neľahkú úlohu: vymodelovať obrovské trojradové SUV, ktoré však nesmie vyzerať ani jazdiť ako krabica mlieka s kolieskami. Pri elektromobile je aerodynamika brutálne dôležitá, lebo každý zbytočný odpor vzduchu, špeciálne na diaľnici, ukrajuje z dojazdu rýchlejšie, než by si človek prial. Preto vytiahli koncept Aerosthetic, teda myšlienku ideálneho prúdenia vzduchu aj svetla. Celé auto stojí na jednej plynulej krivke strechy, ktorá sa ťahá od kapoty dozadu a končí jemne zúženým lodným chvostom. Presne tým spôsobom, ktorý nechá vzduch z karosérie doslova odtiecť, a to bez zbytočných turbulencií. K tomu si pripočítajte rázvor 3 130 mm (áno, je to o kúsok viac než mala mnou minulý rok testovaná Kia EV9 s 3 100 mm), kolesá natlačené do rohov a krátky predný previs. Výsledkom je veľké auto, ktoré však nepôsobí ako mastodont, ale skôr ako sci-fi vagón rýchlovlaku bez koľajníc.
Svetlá sú tu, ako sme pri prémiových elektromobiloch zvyknutí, viac než len praktický prvok. Klasická mriežka chladiča je nahradená priehľadným panelom a to celé dopĺňa séria pixelov ponúkajúca svetelné vzory, ktoré vedia komunikovať so svojím okolím (napríklad počas nabíjania alebo pri nastupovaní). Predok vďaka tomu nepôsobí ako tvár auta, ale skôr ako displej (ostatne, v menšej a civilnejšej forme podobnú digitálnu tvár nájdete aj na Škode Elroq). Vo verzii Calligraphy sa pridávajú prémiovejšie povrchy, napríklad lesklé čierne obklady dole, ktoré opticky znižujú ťažisko a robia auto uhladenejším. Každý, kto niekedy vlastnil čokoľvek typu piano black, však už tuší aj odvrátenú stranu: škrabance a špinu. Dvadsaťjedenpalcové disky vyzerajú ako turbíny a sú navrhnuté tak, aby zbytočne nemiešali vzduch v podbehoch, zapustené kľučky sa ladne vysúvajú len vtedy, keď treba, a testovaná vzorka bola dokonca vybavená digitálnymi spätnými zrkadlami. Mať OLED displeje doslova pod nosom vo mne ešte viac umocnilo pocit, že sedím v luxusnom rýchlovlaku. Spomínaná Kia EV9 ide vizuálne hranatejšou cestou, Ioniq 9 hrá na plynulosť a civilizovanú eleganciu. Držiac sa metafory, je to, ako keby ste porovnali nákladnú lokomotívu s jednotkou Šinkanzenu. Apropo, keďže Hyundai nie je japonská značka, musím dodať, že aj Južná Kórea má svoj ekvivalent Shinkansenu. Volá sa KTX (Korea Train Express) a premiéru mal v roku 2004. To len keby ma tu niekto chcel popoťahovať za nepresnosti.
Vďaka platforme E-GMP zmizol stredový tunel a podlaha ostala krásne rovná. Aj preto je nastúpenie do kabíny skutočne jedinečný zážitok. Okamžite vám udrie do očí vzdušnosť a enormný priestor. Verzia Calligraphy totiž ponúka 6-miestnu konfiguráciu 2 + 2 + 2, kde v strede sedia dve kapitánske kreslá s malou chodbičkou medzi nimi a práve tie zvládajú veci, ktoré sa hodia presne do celej šinkanzenovej metafory. Vďaka režimu relaxácie ich dokážete preklopiť do čiastočne ležiacej polohy aj s oporou pre lýtka. Dokonca aj tretí rad nie je len trestná lavica pre deti, keďže vďaka dlhému rázvoru a vysokej streche sa tam v pohode zmestia aj dospelí okolo 180 cm (najmä ak sa druhý rad trochu posunie), pričom ani tam nechýbajú vlastné USB-C porty, držiaky a výduchy klimatizácie vedené zo stropu.
Stredobodom každodennej praktickosti je posuvná stredová konzola, ktorú poznajú už majitelia Ioniqu 5, len tu pôsobí ešte zmysluplnejšie. Posúva sa v rozsahu 190 mm, aby mali pasažieri v druhom rade lepší prístup k úložným priestorom alebo aby sa uvoľnil prechod dopredu, a lakťová opierka sa dá otvoriť z oboch strán – geniálny detail pre rodinné využitie. Vnútri je dosť miesta na kabelku, tablet či hromadu drobností a konektivita ako taká je tak isto vyriešená veľkoryso. K dispozícii máte bezdrôtovú nabíjačku s pogumovaným povrchom a viacero USB-C portov s výkonom až 100 W (napájané priamo z vysokonapäťovej batérie), takže si tu bez problémov dobijete aj notebook. Ohromila ma aj špeciálna priehradka s UV žiarením určená na čistenie predmetov, kam sa zmestí telefón, kľúče alebo puzdro na okuliare. Materiálovo ide Calligraphy skôr cestou udržateľného luxusu než staromódnej extravagancie, čo sa niekomu logicky nemusí páčiť. Ekologická koža s nižšou chemickou záťažou, recyklované materiály v kobercoch a čalúnení, mäkčené plochy tam, kde sa človek najčastejšie dotýka, a vo dverách aj podsvietené plastové vzory, ktoré v noci pridávajú efekt väčšej hĺbky. Niektoré plasty úplne dole v kabíne pôsobia obyčajnejšie, práve stredová konzola s viacerými spojmi môže po dlhodobom používaní teoreticky priniesť nechcené praskanie a vŕzganie a svetlé interiéry sú všeobecne síce nádherne vzdušné, ale v rodinnej prevádzke majú k špine prirodzene bližšie, než by si človek prial. Aby som bol však férový, na testovanej vzorke sa však ani pri drsnejšom spôsobe jazdy neprejavilo čo i len malé puknutie, aj keď uznávam, že na oko mramorový efekt prístrojovej dosky na dotyk nepôsobí ako v aute za viac ako 80 tisíc.
A teraz kufor, lebo pri takomto rodinnom rýchlovlaku to nie je zanedbateľný detail. Aj keď necháte hore všetky tri rady sedadiel, stále zostáva 338 litrov a na bežnú rodinnú výbavu to stačí. Keď sa sklopí tretí rad, kufor narastie na 908 litrov. A ak sa položí aj druhý aj tretí rad úplne na plocho, Calligraphy v 6-miestnej konfigurácii dá až 2 494 litrov. Zrazu máte k dispozícii priestor aj na presťahovanie objemnejších vecí. Praktická drobnosť je aj predný frunk, ktorý má pri AWD verzii 52 litrov, takže nabíjacie káble a povinné haraburdy nemusia lietať hore-dole po zadnom kufri.
Dominantu palubovky tvorí veľký panoramatický, jemne zakrivený panel, ktorý pod jedným sklom spája dva 12,3-palcové displeje. Prístrojový štít je prehľadný, mení grafiku podľa jazdného režimu a okrem klasických údajov o jazde, navigácii či asistentoch vie po zapnutí smerovky priamo v budíkoch ukázať aj obraz mŕtveho uhla (stále úžasne praktická a nápomocná funkcia). Stredový infotainment reaguje svižne, menu je postavené na logických dlaždiciach a poteší, že bezdrôtové Apple CarPlay aj Android Auto sú tu ako štandard, nie ako odmena za príplatok. Calligraphy k tomu pridáva veľký head-up displej, ktorý premieta informácie na čelné sklo a navigáciu dopĺňa šípkami v rozšírenej realite, takže oči zostávajú tam, kde majú, a to na ceste. A čo je pre mnohých dnes dôležité, klimatizácia má vlastný ovládací panel pod hlavnou obrazovkou, hlasitosť či jazdné režimy majú hmatateľné spínače, čo je v praxi o triedu príjemnejšie než loviť teplotu v podmenu, ako to opakovane riešia iné automobilky. Celé to navyše sedí do filozofie auta ako softvéru na kolesách, keďže Ioniq 9 je vozidlo, ktoré sa časom zlepšuje cez aktualizácie a ponúka aj dodatočný obsah na stiahnutie – od nových svetelných animácií vpredu, cez vylepšenia parkovacieho asistenta až po streamovacie služby, aby ste sa počas nabíjania nenudili.
Metafora Šinkanzenu je pri Ioniqu 9 za mňa najpresvedčivejšia vo chvíli, keď sa to celé konečne dá do pohybu. Na papieri máte váhu približne 2,7 tony a zdravý rozum vám našepkáva, že to bude v zákrutách skôr nákladný vagón, lenže podvozok a elektrický pohon túto realitu šikovne maskujú. Calligraphy 4 × 4 stojí na dvoch elektromotoroch: vpredu je motor, ktorý rieši trakciu a pomáha pri akcelerácii, no pri ustálenej jazde sa vie cez mechanickú spojku fyzicky odpojiť, aby zbytočne nebrzdil a nejedol energiu, zatiaľ čo zadný motor hrá prím a dáva autu prirodzenejší charakter zadokolky. Aj preto auto v oblúkoch nepôsobí ako neochotná chladnička na pneumatikách. Výkonovo je testovaná špecifikácia v pásme okolo 315 kW a s tým prichádza aj poriadna porcia krútiaceho momentu (700 Nm), takže pri 0 – 100 km/h operujeme niekde okolo piatich sekúnd. V praxi to znamená, že aj s plnou posádkou má auto dosť energie na predbiehanie a akcelerácia je presne tej vlakovej povahy: lineárna, plynulá, bez trhnutia a bez prestávok na radenie. Podvozok ako taký ide cielene po komforte. Vpredu MacPherson, vzadu viacprvok, plus samonivelačné zadné tlmiče, ktoré držia geometriu aj svetlú výšku v norme aj vtedy, keď sa do auta naloží celá rodina, batožina a polovica domácnosti. Ioniq 9 prosto dokáže simulovať ladnú jazdu ako po koľajniciach, a to dostatočne presvedčivo aj na 21-palcových kolesách. Malé nerovnosti filtruje výborne, väčšie diery utlmuje dunením bez nepríjemných nárazov do volantu. V zákrutách mu pomáha nízke ťažisko (batéria v podlahe), karoséria sa síce prirodzene mierne oprie, ale náklon sa rýchlo ustáli a auto drží stopu prekvapivo isto, pričom vektorovanie krútiaceho momentu cez pribrzďovanie vnútorných kolies pomáha krotiť typickú nedotáčavosť ťažkých áut. Riadenie s motorom na hrebeni (R-MDPS) pôsobí presnejšie než lacnejšie riešenia na stĺpiku a v Sport režime citeľne stuhne, takže pri vyšších rýchlostiach vám dodá viac istoty. Dlhý rázvor a aerodynamickejší tvar robia smerovú stabilitu ukážkovou aj na diaľnici a bočný vietor s tým nehádže tak, ako by človek čakal od tak veľkej plochy, čiže vodič nemusí robiť drobné korekcie každé dve sekundy.
Samostatnou kapitolou je ticho v kabíne. Vrstvené akustické sklá (nielen čelné, ale aj bočné), dvojité tesnenia dverí, poriadne koberce a penové výplne v dutinách karosérie. Toto všetko napomáha priam hermetickému utesneniu posádky. Do toho idú pneumatiky s penovou vložkou, ktoré vedia vstrebať nepríjemný dutý dozvuk z vnútra plášťa, takže aj hrubší asfalt je znesiteľnejší. A keď sa náhodou niečo nízkofrekvenčné predsa len začne tlačiť dnu, nastupuje aktívna časť a tou je systém aktívneho potláčania hluku. Áno, vec, ktorú poznáme z moderných slúchadiel, dorazila naplno už aj do áut. Snímače na podvozku zachytia vibrácie skôr, než sa z nich stane počuteľné dunenie, elektronika k tomu vypočíta protifázu a reproduktory pustia anti-hluk. Prosto ďalší pilier pre moju metaforu s luxusným vlakom.
Pri takom veľkom aute sú rovnako dôležité aj asistenčné systémy. Ten hlavný dokáže držať auto na diaľnici pekne v strede pruhu aj v dlhších zákrutách. K tomu máte k dispozícii adaptívny tempomat, ktorý funguje plynulo a pri zapnutí smerovky vie auto samo prejsť do vedľajšieho pruhu (ak je tam voľno, samozrejme). Plus stačí mať ruku položenú na volante len čiastočne a systém vás zbytočne nebude otravovať pípaním. V meste prídu rovnako tak vhod parkovací asistenti. Kamera s funkciou 360° vám dáva prehľad o okolí a Remote Smart Parking Assist 2 umožní zaparkovať aj na diaľku cez kľúč alebo mobil, čo je pri päťmetrovom aute v úzkych priestoroch fakt praktické.
Takýto veľký elektromobil si logicky žiada veľkú trakčnú batériu a Hyundai si to pri jeho dizajnovaní patrične uvedomoval. Do podlahy nacpali najväčšiu batériu, akú kedy dali do osobného auta: 110,3 kWh, čo je citeľný kus navyše oproti Kii EV9 (99,8 kWh). Pri Calligraphy AWD na 21-palcových kolesách treba rátať s dojazdom okolo päťstovky v kombinovanom režime a na diaľnici pri 110 – 120 km/h s klimatizáciou typicky niekde v pásme približne 420 – 450 km. Pochopiteľne všetko záleží na počasí, profile trasy a na tom, či sa ide s ľahkou nohou alebo nie. V zime alebo pri agresívnejšej jazde (čo bol aj môj prípad v rámci týždenného testovania, keď sme celá rodinka vyrazili na víkend do Tatier) sa dá dojazd prirodzene stlačiť bližšie k 350 – 380 km. Ioniq 9 hrá vysokorýchlostnú ligu práve v nabíjaní. Osemstovoltová architektúra mu umožňuje prijímať vysoké výkony (210 – 240 kW) a dôležité je, že nejde len o jednorazový efekt na pár minút, ale o slušnú nabíjaciu krivku, takže z 10 na 80 % sa vie dostať približne za 24 minút. To je čas, keď sa stihne toaleta, káva aj nezáväzná konverzácia o (ne)úspechoch v škole vašich ratolestí. Auto si navyše vie batériu predpripraviť, keď je rýchlonabíjačka zadaná v navigácii, takže aj v chlade máte väčšiu šancu, že sa nabíjanie rozbehne svižným tempom. Pochopiteľne, ani tu nechýba podpora V2L, ktorá z batérie dokáže napájať externé spotrebiče na 230 V (do cca 3,6 kW), či už cez zásuvku v interiéri alebo adaptér v nabíjacom porte.
Pravda, Hyundai Ioniq 9 (4 × 4 Calligraphy) nie je auto pre všetkých. Je drahé, veľké a v európskych mestách to bude pri parkovaní aj v úzkych uliciach cítiť. A áno, v konečnom dôsledku aj prehnané množstvo technológií môže dnes niekoho odradiť. Lenže ako celok je to jeden z technologicky najdotiahnutejších rodinných elektromobilov, ktoré dnes vôbec existujú. Metafora Šinkanzenu tu sedí hlavne v praxi: jazda je pokojná, stabilná, kabína je veľmi tichá a aj dlhý presun vie pôsobiť menej únavne než v klasickom veľkom SUV. K tomu si pridajte 800 V nabíjanie, ktoré výrazne skracuje prestoje, a interiér, ktorý je v 6-miestnej konfigurácii s kapitánskymi kreslami presne ten dôvod, prečo práve toto auto dáva zmysel. Je to jednoducho veľký, premyslený priestor na cestovanie. Ak teda niekto hľadá maximum miesta, modernú techniku a luxusný dizajn, Ioniq 9 je momentálne jedna z najlogickejších možností.
Za poskytnutí auta na recenzi děkujeme společnosti Hyundai
