Sú to už viac ako dva roky, čo som dostal možnosť dlhodobo testovať haptickú vestu Woojer v jej tretej generácii. Po približne dvoch mesiacoch som si z toho odniesol pomerne triezvy záver: je to zaujímavý a účinný spôsob, ako si spestriť hudbu aj hry, ale stále skôr doplnok než a nič viac. Komfort vtedy nebol dotiahnutý a pri tej cenovke som prosto čakal hutnejší, konzistentnejší zážitok. Dnes, kedy americko-izraelská firma Woojer uvádza na trh štvrtú generáciu svojej vesty sa veci ohľadom celotelovej haptiky konečne začínajú posúvať kvalitatívne výrazne vyššie - minimálne na papieri. Vest 4 totižto sľubuje presne to, čo mi na trojke najviac chýbalo: lepšie rozloženie hmotnosti a pohodlie pri dlhšom nosení, čistejší a výraznejší prenos basovej energie do tela, praktickejšie ovládanie a menej kompromisov. Ak vás preto zaujíma, či sa tentokrát z doplnku stal plnohodnotný a cenovo adekvátny zážitok, rozhodne pokračujte v čítaní.
Ešte než sa dostanem k samotnému produktu, je dobré pochopiť, prečo celotelová haptika funguje úplne inak než vibrácie v gamepadoch. Ovládače zvyčajne pracujú s jednoduchšími vibračnými modulmi a posielajú odozvu logicky primárne do dlaní. Woojer na to ide cez fyziológiu trupu: nízke frekvencie nevnímate iba ušami, ale aj cez kostné vedenie a senzoriku tela. Vest 4 preto berie audio signál, v reálnom čase ho spracuje a z basov (a nižších stredov) robí fyzické údery do hrudníka, bokov a vášho chrbta. Z toho pramení jej hlavná výhoda aj slabina zároveň: funguje prakticky s čímkoľvek, čo prehráva zvuk, ale výsledok je taký dobrý, ako dobrý je samotný mix audio linky. Vesta nerozozná, či bas znamená kroky nepriateľa, explóziu alebo len efektné dunenie v hudbe a presne na túto (ne)konzistentnosť som sa pri testovaní opäť zameral.
Pri hardvéri, ktorý si reálne obliekate na hodiny, je ergonómia alfa a omega. Ak vás VR headset po nejakom čase začne tlačiť, odložíte ho. Ak 1,6 kg vesta nesedí už od začiatku správne, z hrania sa stane trest. Vest 4 ostáva pri filozofii jednej univerzálnej veľkosti, no popruhy a upínanie sú v praxi viditeľne prepracované: vesta lepšie sadne širšiemu spektru postáv (Woojer uvádza rozpätie približne S až XXXL). Spracovanie pôsobí pevne a prémiovo, materiály sú priedušnejšie a vesta vie trup stiahnuť naozaj tesne. To tesné utiahnutie nie je estetika, ale fyzika pretože ak medzi meničmi a telom necháte vôľu, prenos energie padá a z celotelovej haptiky ostane len slabé chvenie. Hmotnosť sa pritom v praxi stráca, lebo je rozložená rozumne medzi ramená, chrbát a hrudník. Vesta samotný pohyb obmedzuje len minimálne a ani pri dynamickejšom pohybe sa nespráva ako posúvajúci sa ruksak.
Najviditeľnejšia zmena oproti minulej generácii je ovládanie. Trojka mala jednoduchý obdĺžnikový modul s veľkým tlačidlom, ktoré sa dalo ľahko nahmatať aj naslepo. Štvorka prechádza na kruhový LED panel integrovaný do tela. Vyzerá to modernejšie, ale pri hmataní naslepo je to krok späť, pretože spínač je menší a hľadá sa horšie, najmä keď máte na hlave VR headset. Panel zároveň slúži ako stavový indikátor s RGB podsvietením, ktoré si viete nastaviť v aplikácii (farba, jas, pulzovanie). Existuje aj verzia pre VR headsety Meta, ktorá je technicky rovnaká ako čierna Vest 4, no ladí s Quest dizajnom a pridáva šikovné úchyty na odkladanie ovládačov.
Technicky Vest 4 používa šesť aktuátorov rozmiestnených na hrudníku, bokoch rebier a chrbte tak, aby zo stereo signálu vedela vytvárať aj základný smerový dojem. Woojer udáva pracovný rozsah 1 až 250 Hz, čiže zasahuje až do infra pásma, kde už nejde o vibráciu v bežnom zmysle, ale o fyzický tlak. Vesta si vie zobrať zvuk tromi cestami: 3,5 mm káblom, digitálne cez USB-C alebo bezdrôtovo cez Bluetooth. V praxi funguje ako akási medzistanica kde audio príde do vesty, tá si z neho vytiahne basy pre haptiku a zvyšok pošle ďalej do slúchadiel. Bluetooth je pohodlný a stabilnejší než pri Vest 3, no latencia tu stále existuje a pri kompetitívnych FPS a rytmických VR hrách vie aj malé oneskorenie narušiť súlad medzi tým, čo vidíte, počujete a cítite. Ak chcete čo najpresnejšiu synchronizáciu, kábel je istejšia voľba. Na chrbte umiestnená batéria (14,4 V) mi pri strednej intenzite vydržala na približne 10 hodín hrania avšak pri agresívnejších nastaveniach výdrž okamžite klesla na polovicu. Nabíjanie trvá okolo troch hodín a vyžaduje USB-C aspoň s 20 V profilom (nie každá nabíjačka to splní).
Najviac ma na Woojer Vest 4 vie vytočiť jedna vec, o ktorej by sa pri prémiovom produkte malo hovoriť nahlas a tou je reálna kvalita audio pass-through, teda zvuku, ktorý vesta po spracovaní pošle ďalej do slúchadiel. Problém je hlavne pri analógovom káblovom zapojení, najmä ak do vesty pustím už kvalitný signál z externého DAC/Ampu alebo zo slušnej zvukovej karty. Vtedy sa mi zvuk dokáže zhoršiť prakticky okamžite: pôsobí slabšie a zastretejšie, občas sa pridá praskanie a pri vyšších frekvenciách cítiť nepríjemné skreslenie. Technicky mi to celé dáva zmysel z dvoch dôvodov. Prvý je takzvaný double-amping, teda situácia, keď signál zosilní už zdroj a následne ho ešte raz zosilní vesta, čo môže viesť k prebudeniu, orezávaniu špičiek a nárastu skreslenia. Druhý problém je ešte prozaickejší. Citlivé analógové audio obvody sú vo veste fyzicky blízko haptických meničov, ktoré pri vyššej intenzite ťahajú veľa prúdu a robia okolo seba magnetický a elektrický bordel. Ak to nie je dostatočne dobre tienené, časť rušenia sa jednoducho naleje do zvuku a ja to potom počujem práve ako šum, praskanie alebo rušivé interferencie presne v momentoch, keď haptika pracuje naplno. Výrobca tento limit v dokumentácii nepodáva práve otvorene, takže si to človek často uvedomí až vtedy, keď začne experimentovať s lepšími zdrojmi zvuku a zistí, že paradoxne dopadol horšie. Z toho mi v praxi vychádza jednoduchý záver: ak chcem na PC čo najčistejší výsledok, najrozumnejšie je ísť cez USB-C digitálne pripojenie, kde si vesta rieši prevod sama, obídem dvojité zosilnenie a minimalizujem riziko analógového šumu po ceste. To je môj návod aj pre vás, ak by ste o kúpe tejto vesty uvažovali.
Na plnohodnotné používanie je zároveň prakticky povinná aplikácia Woojer Device Manager (iOS/Android). Nie kvôli RGB, ale kvôli úvodnému firmvérovému updatu kde novšie verzie opravujú detské choroby a upravujú správanie DSP aj kalibráciu meničov. Plus je, že aplikácia je prehľadná, dovolí vám oddelene nastaviť hlasitosť do slúchadiel a aj intenzitu haptiky. Pri analógovom 3,5 mm zapojení sa mi opakovane osvedčilo nechať zdrojový výstup vysoko (kvôli plnému signálu pre analýzu) a finálnu hlasitosť regulovať až na veste/aplikáciou. Herné konzoly sú kapitola sama o sebe. Na PlayStation 5 má bezdrôtové riešenie nepríjemný háčik: ak PS5 berie vestu (cez adaptér) ako Bluetooth audio výstup, systém vypne reproduktor v ovládači DualSense. Pri hrách, ktoré ho používajú na drobné atmosférické zvuky, to je citeľná strata. Nie je to vyslovene chyba Woojeru ale skôr typické obmedzenie zo strany Sony, no výsledok je, že si vyberáte medzi celotelovou haptikou a zvukmi z gamepadu. Kde vesta dáva za mňa vôbec najväčší zmysel, je virtuálna realita. VR vás izoluje obrazom aj zvukom a fyzická odozva je posledný dielik skladačky a pri ňom vesta exceluje. V Resident Evil 4 VR pridá váhu výstrelom a drží napätie cez soundtrack, v Batman: Arkham Shadow pekne predá údery a dopady a v rytmických tituloch typu Pistol Whip alebo Beat Saber to celé pôsobí najorganickejšie: beaty krásne pulzujú vaším trupom a po chvíli prestanete riešiť, že máte na sebe nejakú perifériu.
Mimo virtuálnu realitu prichádza vytriezvenie. Keďže Woojer reaguje na audio, nie na hernú telemetriu, výsledok na PC a konzolách závisí od audio masteringu konkrétnej hry. V žánroch, kde bas prirodzene nesie informáciu (akčné blockbustre, závody, vesmírne simulátory), vie byť vesta skvelá. Ak však dôležitá akcia nemá basový jasne definovaný odtlačok, vesta môže zostať ticho aj v kľúčovej chvíli. A naopak, hry so súvislým basovým soundtrackom vedia spôsobiť monotónne vibrovanie, ktoré časom prestane mať výpovednú hodnotu a zbytočne vám len vyčerpá batériu. Využitie je samozrejme aj pri hudbe a filmoch a to najmä tam, kde sú basy nosná zložka. Elektronika, hip-hop alebo veľké akčné/scifi filmy vedia vďaka tomuto hardvéru dostať fyzický rozmer, ktorý bežné slúchadlá nezvládnu. Pri akustike, klasike a jemných žánroch však vesta prirodzene nemá z čoho variť a zostáva takmer nečinná.
Najväčšie ALE tejto generácie je opäť teplo. Pri vyššej intenzite haptiky sa vesta dokáže nepríjemne zahrievať a pri dlhšom hraní to vie byť rušivé, najmä v teplejšom prostredí. A čo generačný skok? Vest 4 je lepšia v detailoch (údernejší bas, stabilnejšie pripojenie, lepšia výdrž, upravené popruhy), ale neznamená to hneď tasenie peňaženky. Ak máte Vest 3 a funguje vám, zmysel to dáva najmä vtedy, ak vás trápi výdrž/stabilita a vestu používate často. Ak ale kupujete svoju prvú vestu a rozhodujete sa medzi bazárovou trojkou a novou štvorkou, Vest 4 je napriek muchám bezpečnejšia voľba do budúcna.
A nakoniec pár slov na margo konkurencie. Najpriamejší rival vo VR je bHaptics TactSuit Pro, ktorý ide opačnou filozofiou než Woojer. bHaptics ponúka hromadu malých motorčekov a softvér šitý na mieru konkrétnym hrám (zásah do pravého ramena tak cítiť v pravom ramene a nie po celom tele). Je to presnejšie, ale viazané na podporu hier. Woojer je univerzálnejší a okamžite použiteľný všade, no s menšou presnosťou a väčšou závislosťou od audia. Popri tom existujú lacnejšie alternatívy typu TrueGear, extrémy ako OWO (elektrostimulácia) a high-end Teslasuit, to sú však už iné kategórie.
Woojer Vest 4 je skvelá vo VR a pri basoch vie byť vyložene návyková. No pri tejto cene ma štve degradácia analógového zvuku, prehrievanie pri vyššej haptike a mimo VR aj nekonzistentnosť podľa toho, ako je hra zmastrovaná. Ak často žijete vo VR alebo milujete basovú hudbu, dáva zmysel o jej kúpe uvažovať. Ak chcete čistý zvuk a vždy presnú, konzistentnú odozvu na PC/konzolách, buďte však opatrný s jej výberom.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Woojer
