Spoločnosť Epomaker si na rok 2026 nachystala hromadu noviniek, z ktorých značnú časť si postupne otestujeme aj v našej redakcii. Hneď takto z kraja nového kalendára začíname modelom G84 Pro alias cenovo dostupnou klaviatúrou strednej triedy z terajšej extrémne populárnej koncepcie 75 % rozloženia.
Testovaná biela verzia pripomína po dizajnovej stránke čistý, takmer do laboratória ideálny kus hardvéru, pričom aj napriek telu z ABS plastu nepôsobí vôbec lacno. Matný, jemne textúrovaný povrch dobre odoláva odtlačkom prstov a kompaktné rozmery 347 x 147 x 42 mm dopĺňa hmotnosť 970 gramov. Táto váha vám zabezpečuje dostatočnú stabilitu na stole, a to aj pri drsnejšom písaní. Celá vizuálna identita stojí na kontraste bieleho šasi a priesvitných klávesov, vďaka čomu pôsobí zariadenie pri vypnutom podsvietení nenápadne, no po zapnutí sa horná plocha zmení na ohromujúci svetelný panel. Rozloženie s 81 klávesmi za mňa dnes predstavuje rozumný kompromis medzi funkčnosťou a úsporou miesta, keďže ponecháva funkčné klávesy aj šípky, no zároveň dáva viac priestoru vašej myši po pravej strane. Navyše sú šípky a navigačný blok mierne vizuálne oddelené od hlavnej časti, čo zlepšuje orientáciu prstov bez nutnosti neustále si pod ne pozerať. Spodná strana obsahuje dvojstupňové výklopné nožičky, takže si viete nastaviť sklon na približne 6, 8 alebo 10,5 stupňa, pričom v praxi sa ukazuje, že stredná poloha je najuniverzálnejšia na dlhšie písanie. Napokon poteší aj drobnosť v podobe USB-A donglu, ktorý má svoje miesto priamo pod jednou z výklopných nožičiek, takže sa vám len tak nestratí.
Aby ste pochopili, prečo sa Epomaker G84 Pro správa pri písaní takým uhladeným spôsobom, musíme sa jej pozrieť „na črevá“. Pri klasickej konštrukcii je hlavná doska pevne pritiahnutá k spodnému rámu, takže každý úder si nájde najkratšiu cestu do tela klávesnice a následne späť do prstov, často aj s bonusovým kovovým dozvukom. G84 Pro na to ide opačne a celé vnútro, teda doska aj platňa so spínačmi, nedrží v šasi na skrutkách, ale je zavesené medzi hornou a spodnou časťou pomocou mäkkých tesnení. Pri stlačení klávesu sa tak zostava nepatrne prehne a celú tú energiu radšej pohltí, než aby ju okamžite poslala do šasi. V praxi je ten pohyb skoro neviditeľný, no pocitovo robí veľký rozdiel, pretože klávesnica zrazu nepôsobí ako doska na krájanie cibule. Epomaker si navyše povedal, že keď už tlmiť, tak poriadne a do vnútra natlačil hneď päť vrstiev materiálov. Výsledok je zvukovo aj pocitovo veľmi príjemný. Žiadne ostré cvakanie ani rezonancia, skôr hlbší a plnší prejav, ktorý pôsobí mäkko, pričom najviac poteší, že tu prakticky necítite ani nepočujete tie typické lacné ozveny od mechanických pružín. Za mňa je na tom najzaujímavejšie práve to, že podobnú úroveň tlmenia a kultivovanosti sme ešte nedávno hľadali skôr v drahších klávesniciach, no tu to dostávate v rámci strednej triedy a za rozumný peniaz.
Patrí ananás na pizzu? A patria silikónové krytky na klávesnicu? Epomaker v tomto prípade spravil radikálny krok a namiesto klasických plastových klávesov siahol skutočne po silikóne, čo je v tejto triede stále dosť netypické riešenie. Bežne sa pri lepších modeloch stretávate s tvrdším, odolnejším plastom s príjemne drsnou textúrou, pri lacnejších zas s materiálom, ktorý sa časom začne lesknúť a pôsobiť upoteným dojmom. No tu máme zrazu niečo úplne iné. Pocitovo je to ako jemný matný až hodvábny povrch prenesený na klávesy, takže tie sú mäkké, zamatové a majú výrazne vyššie trenie. V praxi to znamená, že sa po nich prsty nešmýkajú, ale skôr sa do nich jemne zahryznú. Na jednej strane je to extrémne pohodlné, pretože silikón ešte viac tlmí nárazy a v kombinácii s celým tlmením vo vnútri tak písanie pôsobí až prekvapivo mäkko, skoro ako keby ste klepkali do niečoho poddajného. Lenže silikón má aj svoju temnejšiu stránku a tá prichádza v momente, keď sa okolo klávesnice začne diať bežný život – prach, chlpy z mačky, omrvinky a všetko, čo sa na stole objaví v sekunde, keď si prinesiete k počítaču nejaké jedlo (spomínate, keď som pred mnohými rokmi vydal špeciálny článok o ideálnom jedle k PC?). Na tento materiál sa nečistoty doslova lepia a čo je ešte horšie, nie je to ten typ povrchu, z ktorého ich len tak sfúknete. Skôr skončíte pri utieraní handričkou, čo vás môže veľmi rýchlo začať otravovať. Druhá vec je čitateľnosť, pretože priesvitné klávesy s potlačou vedia pri určitých uhloch a podsvietení splývať s pozadím, takže znaky síce nájdete, ale nemajú taký ostrý kontrast, a pri rýchlom písaní je cítiť aj to vyššie trenie, ktoré môže spočiatku spomaľovať ľudí zvyknutých počas interakcie skúr kĺzať po ich povrchu. Za mňa je to presne ten typ prvku, ktorý si buď okamžite zamilujete, alebo ho budete po týždni nenávidieť. Našťastie sú klávesy uchytené štandardne, takže ak vám silikón nesadne, viete ich vymeniť za iný set a z klávesnice spraviť konzervatívnejší kus hardvéru.
Pod silikónovými klávesmi sú v základe G84 Pro umiestnené spínače Creamy Jade. Tie cielia na skupinu ľudí, ktorí chcú hladký chod a bez prekvapení. Ide o lineárne spínače, takže ich stláčanie je plynulé od prvého dotyku až po doraz, bez hmatového hrbolčeka a bez kliknutia. Telo z polykarbonátu, driek z odolného POM materiálu, aktivačná sila okolo 45 gramov a úplný doraz približne 50 gramov, pričom aktivácia prichádza približne v dvoch milimetroch a celkový zdvih je skrátený na asi 3,6 milimetra. V praxi to znamená dve veci – spínače sú ľahké a rýchle, takže sa hodia na videohry aj svižnú tvorbu textu a zároveň narazia na dno o niečo skôr než klasika, čo pocitovo pridá na svižnosti a odozve. Za mňa je však kľúčové to, že sú z výroby namazané a tentoraz to nie je ten starý typ mazania, kde sa niekde v útrobách spínača trasie osamelá kvapka oleja. Výrobca navyše používa aj dlhší driek, ktorý často vie pri dopade vytvoriť ostrejší zvukový podpis, lenže ako som už písal vyššie, tak tlmenie a samotné silikónové klávesy sa postarajú o jeho elimináciu. A keď už sme pri veciach, ktoré vedia pokaziť aj dobré spínače, potešili ma stabilizátory pod dlhými klávesmi, pretože sú rovnako slušne namazané a počas testovania som takmer nezachytil to typické hrkanie drôtikov, ktoré býva v tejto triede bežné. Medzerník znie pevne a dunivo, bez kovového cinkania, a za to palec hore.
V pravom hornom rohu G84 Pro sa nachádza farebný displej s uhlopriečkou 1,8 palca. Aj keď v prípade panelov integrovaných do tohto formátu hardvéru ide o nadbytočné bonusy, ktoré vás dva dni bavia a potom ich už nevnímate, v tomto prípade som nejaký relevantný prínos predsa len objavil. V základnom režime displej zobrazuje dátum, čas, stav batérie, typ pripojenia a dokonca aj zvolený režim, takže presne viete, ako je klávesnica spárovaná, či jej nedochádza energia a aký je vlastne deň. Najväčší zmysel má za mňa práve indikátor batérie, ktorý je jednoducho presnejší a príjemnejší než tradičné blikajúce svetielko, pri ktorom človek iba tuší. Zábavnejšia časť prichádza vo chvíli, keď sa rozhodnete displej prispôsobiť, pretože softvér vám tu umožňuje nahrať vlastné obrázky aj animácie, takže si tam viete hodiť čokoľvek. Od jednoduchého nápisu až po malé pohyblivé logo, ktoré vám bude pri písaní robiť spoločnosť. Hneď vedľa displeja je umiestnené kovové otočné koliesko ako skratka na ovládanie hlasitosti. Otáčanie má sekvenčný pohyb, nepôsobí lacno ani gumovo a jeho stlačením aktivujete Mute funkciu. Bonusom je, že koliesko vie po stlačení funkčného klávesu slúžiť aj na navigáciu v menu displeja, takže si podsvietenie, jas či farby dokážete prepnúť priamo na klávesnici bez toho, aby ste museli zakaždým otvárať aplikáciu v počítači.
Oficiálna aplikácia od Epomakeru ponúka všetko dôležité od premapovania klávesov až po makrá a pri bežnom používaní je za mňa v poriadku. Najviac pozornosti si pýta nahrávanie animácií na displej, ktoré funguje len cez kábel a občas vie byť citlivejšie na synchronizáciu alebo farby, takže tu treba rátať s tým, že to niekedy vyjde na prvýkrát a inokedy si to vypýta druhý pokus. Príjemným bonusom je, že klávesnicu je možné nastaviť aj priamo cez web. V praxi sa teda dá fungovať úplne komfortne. Zariadenie ponúka klasickú trojicu pripojenia, takže si vyberáte podľa toho, či práve chcete nulovú latenciu, alebo pohodlie bez káblov. Cez USB-C máte istotu najnižšej odozvy, zároveň sa klávesnica nabíja a v balení je aj opletený kábel, ktorý je dostatočne dlhý a dokonca farebne ladí s telom. Pre hranie je možné využiť USB-A dongle, kde sa odozva drží na úrovni jednej milisekundy a počas testovania mi spojenie držalo stabilne aj v prostredí plnom Wi-Fi sietí a ďalších bezdrôtových zariadení. Bluetooth je naopak ideálny na prácu a presúvanie sa medzi zariadeniami, ostatne tie viete spárovať až tri naraz a prepínať medzi nimi skratkami, len treba rátať s vyššou odozvou. Zaujímavá je aj batéria, ktorá má papierovo až 8 000 mAh, čiže je to skôr malá powerbanka než klávesnica, lenže do hry tu vstupujú dvaja žrúti energie v podobe podsvietenia a displeja, takže pri maximálnom jase rátajte približne 40 až 50 hodín, čo je stále slušný pracovný týždeň. Keď však podsvietenie vypnete a displeju nastavíte rýchle uspávanie, výdrž sa natiahne na celé týždne.
Počas mesiaca používania sa G84 Pro ukázala ako klaviatúra, ktorá vie bez problémov fungovať v dvoch svetoch naraz. Pri hraní aj pri práci. V hrách pôsobia lineárne spínače veľmi svižne, stláčanie je ľahké, plynulé a rýchle opakované úkony idú prirodzene, pričom pripojenie cez prijímač drží stabilne. Počas testu som nemal pocit, že by klávesnica nestíhala alebo robila výpadky. Ak by vám ostatne tieto spínače nevyhovovali, môžete si ich vďaka hot-swap koncepcii vymeniť za akékoľvek iné mechanické. Konštrukcia s tlmením pomáha aj pri tvrdšom zaobchádzaní, takže keď prídu emotívnejšie momenty, môžete sa na ňu spoľahnúť.
Jediná vec, ktorá si pýta určitú mieru kompromisu, sú silikónové klávesy. Ich vyššie trenie drží prst na mieste ako kliešte, čo je super pre presnosť a aj pre spotené ruky, no ak máte radi techniku, kde prsty po klávesoch skôr kĺžu, budete ich musieť viac dvíhať. V kancelárii je zasa G84 Pro až nepríjemne dobrá v tom, aká vie byť tichá a kultivovaná, pričom displej s ukazovateľom času a batérie je malý, ale praktický detail, ktorý vie byť až nečakane nápomocný. Rozloženie s 81 klávesmi je za mňa stále veľmi rozumný kompromis, len pri špecifických pracovných návykoch, najmä ak často používate navigačné klávesy, môže dávať zmysel premapovanie, aby vám to sadlo.
Keď to celé posadíme do cenovej hladiny okolo stovky, kde je konkurencia dnes fakt ostrá, G84 Pro stojí na pomerne jasnej identite. Nie je to najkonzervatívnejší pracovný nástroj s najčistejším softvérovým ekosystémom ani čistokrvný model zameraný iba na surový výkon, ale skôr klávesnica, ktorá chce zaujať celkovým pocitom, zvukom, tlmením a výbavou, pričom najväčšia otázka pred záverečným hodnotením je jednoduchá, a to konkrétne, či vám sadne práve tá jej najodvážnejšia voľba v podobe silikónových klávesov.
Za poskytnutie produktu na recenzi ďakujeme spoločnosti Epomaker
