Posledné roky boli pre segment tabletov opäť plodným obdobím. Na jednej strane stáli zase raz zbytočne extrémne drahé modely od Apple a Samsungu, ktoré sa snažia nahradiť notebooky. Na strane druhej nás zaplavovali lacné čínske dosky na krájanie cibule, ktoré šetria presne tam, kde by z pohľadu používateľa nemali. A niekde medzi tým nám poriadne vyrástla tretia kategória, tablety, ktorým nejde prvoplánovo o benchmarky, no aj tak v istom smere dokážu konkurenciu celkom ľahko preskočiť. Asi už tušíte, že narážam na zariadenia s takzvanými papierovými displejmi. Či už ide o E-Ink kúsky ako Kindle, Kobo, reMarkable či Onyx Boox, alebo klasické LCD s matnými úpravami typu Huawei PaperMatte, cieľ je vždy rovnaký: Menej odleskov, lepšia čitateľnosť na dennom svetle a povrch, po ktorom sa stylus nešmýka ako po skle. Lenže mnohé riešenia (vrátane matných fólií) končia kompromisom a to zrnitosťou, slabším kontrastom a obrazom, ktorý vás núti žmúriť ako zvárača bez prilby. TCL, známe najmä svojimi televízormi, tvrdia, že ich NXTPAPER 4.0 je úplne na inej úrovni. Že nejde o obyčajnú fóliu, ale o úpravu panelu na úrovni nanoštruktúr. Ak vás zaujíma, či je to len ďalšia PR fráza, alebo reálny rozdiel, čítajte ďalej.
Kým väčšina výrobcov produkuje čoraz lesklejšie sklenené chrbty, ktoré sa po pár minútach premenia na galériu odtlačkov, TCL ide opačným smerom a stavia na matný, nenápadný finiš. A podľa mňa to funguje. Tablet pôsobí dospelejšie, praktickejšie a hlavne s ním nemusíte zaobchádzať „v rukavičkách“. Telo je z hliníkovej zliatiny, takže v ruke cítiť pevnosť, aj príjemný prémiový efekt. Pri rozmeroch 260,5 x 176,8 x 6,5 mm patrí medzi tenšie 11-palcové tablety a práve hrúbka 6,5 mm je číslo, ktoré oceníte. Zadná strana vo farbe Dark Gray vyzerá skutočne luxusne a jej povrch pripomína skôr satén než drsný kov, nešmýka sa a nezbiera mastnotu tak agresívne ako sklo. Hmotnosť okolo 500 g je v tejto triede skôr priemerom, no vďaka vyváženiu tablet nepôsobí ťažkopádne. Na šírku sa drží príjemne, problém prichádza až pri dlhšom držaní v jednej ruke na výšku, napríklad pri čítaní v posteli, kde vám zápästie časom začne vypovedať službu – ja osobne to riešim položením spodnej hrany na brucho alebo paplón. Rozloženie tlačidiel je klasické, no TCL pridalo jeden detail, ktorý dáva celému zariadeniu zmysel. Textúrovaný NXTPAPER spínač. Jedným stlačením okamžite aktivuje Max Ink Mode, teda režim, ktorý sa snaží správať ako elektronický papier. V ére dotykových menu je dedikované hardvérové tlačidlo na zmenu vizuálneho režimu, z môjho pohľadu, výborným nápadom. Citeľne totižto zvyšuje komfort používania a nič nestojí. Z tabletu je zrazu čítačka, bez hľadania v nastaveniach. Na bokoch sú mriežky pre štyri reproduktory a USB-C port, no tu nám vyskakuje prvý problém. Je to iba USB 2.0, čo je na pomery dnešných trendov jednoducho slabé. Ak budete cez kábel často presúvať veľké súbory, pripravte sa na pomalé prenosy okolo 30 až 40 MB/s, teda na tempo, ktoré dnes pôsobí až komicky. Displej chráni tvrdené sklo s vysokým stupňom odolnosti, takže bežné veci ako napríklad kľúče by ho nemali poškriabať. Otáznik však visí nad tým, ako sa bude matná textúra správať po roku či dvoch, či sa papierový povrch nezačne postupne vyhladzovať. Počas testu som nič také nezaznamenal, ale čas je v tomto smere jediným skutočným sudcom.
TCL NXTPAPER 11 Plus stojí a padá na technológii NXTPAPER 4.0, ktorá sa roky vyvíjala od prvých, skôr experimentálnych generácií až po dnešnú verziu. Kým NXTPAPER 1.0 kedysi skúšal fungovať takmer bez klasického podsvietenia a doplácal na slabý kontrast, novšie generácie pridali podsvietenie, jas a matnú úpravu. Štvrtá verzia však ide ešte ďalej a stavia na dvoch veciach: CPL a nanolitografii povrchu. CPL, teda kruhovo polarizované svetlo, znie tak trochu ako marketing, kým si to neporovnáte s bežným IPS, ktorý vyžaruje lineárne polarizované svetlo a pri dlhšom pozeraní vie niektorým ľuďom unavovať oči rýchlejšie. NXTPAPER sa snaží svetlo zmäkčiť. takže displej menej žiari a viac toho ukazuje, podobne ako keď sa pozeráte na zospodu osvetlený papier a nie priamo do zdroja svetla. Druhou výhodou je povrch. Nejde o lacnú matnú fóliu ale o kontrolovanú textúru na úrovni nanometrov, ktorá rozptyľuje odlesky bez toho, aby obraz vyzeral zaprášene, výsledkom je výborná čitateľnosť pri okne, pod žiarivkou aj vonku v tieni a často aj možnosť nastavenia nižšieho jasu, čo šetrí batériu. Panel má 11,5 palca, 2,2K rozlíšenie (1440 x 2200 px) a okolo 229 ppi, čo na papieri síce nie je žiadne terno, ale matná štruktúra prirodzene vyhladzuje hrany, takže obraz pôsobí celistvo. Jas 500 nitov je tak isto skôr priemerom, lenže práve vďaka minimálnym odleskom býva v praxi čitateľnejší než vyššie čísla na lesklých displejoch, hoci na priamom letnom slnku stále bude mať navrch E-Ink. Tak isto si na tejto obrazovke nebudete užívať tmavé scény vo filmoch. Veľkým plusom je 120 Hz, vďaka čomu je scrollovanie, listovanie PDF, no aj pohyb v systéme plynulý a v kombinácii s papierovým povrchom to pôsobí až zvláštne organicky. Máme tu celkovo tri režimy zobrazenia: Regular na bežné používanie a video (s vedomím, že matný IPS nikdy nebude mať dokonalú čiernu), Color Paper na pohodlnejšie čítanie komiksov a učebníc a Ink Paper na čiernobiely režim, ktorý sa čítaním prekvapivo približuje čítačkám, len bez ich pomalosti.
Poďme sa pozrieť „pod kapotu“. TCL tam natlačilo čipset MediaTek Helio G100, čo je v zásade jemne upravený Helio G99 vyrábaný 6 nm procesom TSMC, s konfiguráciou 2x Cortex-A76 na 2,2 GHz a 6x Cortex-A55 na 2,0 GHz, doplnenou o grafiku Mali-G57 MC2. Cortex-A76 je architektúra z roku 2018, takže asi chápete, na čo je tento HW určený. Ide o tablet, ktorý síce ešte vládze, no pri ťažších webových stránkach plných JavaScriptu alebo náročnejšej práci s veľkými dátami už cítiť, že moderné A78 či X1 sú úplne inde. V benchmarkoch sa tento čip typicky motá v nižšej strednej triede (Antutu v10 okolo 400 – 430 tisíc), čo v praxi znamená, že Android 15 pôsobí plynulo a 120 Hz displej šikovne maskuje drobné zaváhania. Multitasking v dvoch oknách je úplne v poriadku, no pri treťom, plávajúcom okne sa už začnú ukazovať limity výkonu aj pamäťovej priepustnosti. Na seriózne hranie to rovnako nestačí. Genshin Impact je hrateľný len na low nastavení s približne 30 – 40 fps, pričom v náročnejších scénach dokáže padať pod 25, PUBG Mobile dá pri rozumnom nastavení typu HD/High alebo Smooth/Ultra okolo 40 fps, takže rekreačne fajn, ale kompetitívnu výhodu tu nečakajte. Casual tituly ako Among Us, Roblox či kartové hry bežia bez problémov a vedia využiť aj vyššiu obnovovaciu frekvenciu. Paradoxne, najväčší hardvérový highlight nie je čip, ale pamäťová konfigurácia. 8 GB RAM a 256 GB úložiska je v tejto cene veľmi silná kombinácia, najmä keď konkurencia v základe často servíruje 4/64 ako z minulého desaťročia, pričom tu reálne máte komfort viac aplikácií v pamäti bez neustáleho znovunačítania a priestor na tisíce kníh, veľké PDF knižnice, hudbu aj filmy na cesty.
Tablet prichádza s Androidom 15. Nadstavba TCL UI je relatívne čistá, hoci sa nevyhla pár predinštalovaným bonusom (obchody tretích strán či demo hry), no väčšinu viete odinštalovať. Dôležité však je, že celé rozhranie je farebne zjemnené, tak, aby ladilo s matným, pokojnejším charakterom displeja. Silnou stránkou je PC Mode, ktorý zmení systém na desktopovejšie prostredie s oknami, čím sa s Bluetooth klávesnicou a myšou z tabletu razom stáva obstojný nástroj na e-maily, dokumenty či tabuľky. Ako som však už spomínal, nemajte od Helio G100 veľké očakávania a neotvárajte viac než dve okná naraz. Ak je niečo vyslovene návykové, je to stylus T-Pen v kombinácii s NXTPAPER povrchom. Akokoľvek stále nejde o pocit aký zažijete pri unikátnych zariadeniach reMarkable, písanie má stále dostatočne prirodzený odpor, latencia pri poznámkach neruší a aplikácie typu Nebo vedia váš rukopis šikovne premeniť na text a pomôcť s organizáciou poznámok, čo je silným argumentom napríklad pre študentov. Rovnako výborne sa na tablete kreslí, aj keď profi ilustrátorom môže chýbať lepšia podpora náklonu. Najväčšou slabinou je tradične update politika. TCL sľubuje len jeden veľký update systému a pár rokov záplat, takže tablet môže softvérovo zostarnúť skôr, než mu dôjde dych po hardvérovej stránke.
V tenkom tele testovaného tabletu je umiestnená batéria s kapacitou 8 000 mAh, čo je v 11-palcovej triede úplne štandardné číslo a nič, čím by sa tablet ako taký musel chváliť. Rozdiel je však v tom, ako s ňou vie narábať a premeniť uvedené nevýhody na výhody. Vďaka úspornejšiemu Helio G100 a hlavne tomu, že matný displej nepotrebuje tlačiť na jas len preto, aby ste prekonali odlesky, je reálna výdrž nadpriemerná. Pri prehrávaní lokálneho videa v slučke pri polovičnom jase sa viete pohybovať približne na úrovni 12 až 14 hodín, čo je veľmi slušné, no skutočný trik prichádza pri čítaní. V Ink režime, ideálne s vypnutou Wi-Fi, tablet ukazuje svoju filozofiu naplno a spotreba je tak nízka, že sa dá reálne počítať s viac než 20 hodinami kontinuálneho čítania, bez toho, aby ste mali pocit, že vám batéria mizne pred očami. Pri bežnom používaní trochu web, trochu videa a trochu čítania som sa v praxi prepracoval na nabíjanie približne raz za 3 dni, čo je presne ten typ výdrže, ktorý na tablete chcete. Nabíjanie je potom taký ten pomalší, ale spoľahlivý maratónec. 33 W cez Power Delivery je úplne OK, takže z nuly na sto rátajte zhruba okolo 2 hodín, pričom prvých 50% zvládane tablet približne za trištvrte hodiny. Na nočné nabíjanie ideálne, na rýchle dobíjanie pred odchodom z domu už menej, no poteší aspoň reverzné nabíjanie, vďaka ktorému vie tablet v núdzi poslúžiť ako powerbanka.
Na zadnej strane, trochu atypicky v strede, sa nachádza aj skromná foto výbava, s tým, že jeden modul je pochopiteľne zakomponovaný aj do hornej hrany displeja. Vzadu 8 Mpx, vpredu 8 Mpx, bez veľkých ambícií a bez snahy konkurovať mobilom. Zadná kamera fotí priemerne, dynamický rozsah je skôr symbolický, no na praktické veci funguje výborne, najmä na skenovanie dokumentov do PDF, kde pomáha aj softvér, ktorý papier automaticky oreže a narovná. Predná kamera je pre zmenu použiteľná na videohovory, 1080p obraz je v dobrom svetle v poriadku a príjemným bonusom je funkcia CenterFace, ktorá vás digitálne drží v strede záberu, takže keď sa pri hovore hýbete, nemusíte automaticky pôsobiť ako človek, čo sa snaží utiecť zo záberu. V horšom svetle však kvalita rýchlo padá a nastupuje nepríjemný šum. Zvuk je na tom o niečo lepšie. Štyri reproduktory vedia spraviť slušný stereo efekt a hlasitosťou bez problémov ozvučia menšiu miestnosť, basy sú pri hrúbke 6,5 mm logicky skromné, ale stredy ostávajú čisté, dialógy zrozumiteľné a na Netflix či YouTube to úplne stačí. Zamrzieť vás môže snáď len absencia 3,5 mm jacku.
TCL NXTPAPER 11 Plus sa tlačí do veľmi nepríjemne preplnenej cenovky okolo 240 až 300 eur, kde už nikto neodpúšťa kompromisy a každý konkurent má aspoň jednu vec, ktorou vás vie zlákať. Najpriamejším súperom je Xiaomi Pad 6, ktorý v pomere cena/výkon pôsobí ako malý zázrak, pretože Snapdragon 870 je výkonovo o niekoľko tried vyššie než Helio G100 a lesklý 2,8K panel je lepší na video aj hry. Lenže presne tam je aj jeho slabina. V reálnom svete je to zrkadlo, ktoré zbiera odtlačky a pri okne či vonku bojuje s odleskami, takže na dlhé čítanie je TCL vďaka NXTPAPER jednoducho príjemnejšie a menej únavné. Samsung Galaxy Tab A9+ zasa hrá na istotu značky a ťaží z dlhšej podpory a celkovo uhladenejšieho ekosystému, pričom DeX je vyladenejší desktopový režim než PC Mode od TCL. Lenže v základe ponúka pamäť, ktorá už dnes pôsobí ako zlý vtip, a jeho lesklý displej s nižšou frekvenciou sa na papierový komfort nechytá. iPad 9. generácie je klasickou vstupenkou do sveta Apple, s výkonom, ktorý stále neurazí, no hardvérovo je to už veterán s hrubými rámikmi, starším konektorom a nelaminovaným displejom, kde pri písaní perom cítiť tú medzeru medzi sklom a panelom, navyše základných 64 GB je pre kohokoľvek, kto chce mať v tablete médiá a dokumenty, skôr trestom než výhodou. TCL tak nevyhráva surovým výkonom ani hernými ambíciami, ale berie body tam, kde veľa ľudí reálne trávi čas, teda v texte, PDF-kách a poznámkach, pričom kombinácia NXTPAPER displeja, pribaleného stylusu a hlavne štedrej pamäte 8/256 GB je presne tým typom praktickej hodnoty, ktorý v tejto cenovej triede vie rozhodnúť.
Vyššie opisovaný tablet je v prvom rade špecialista na čítanie a poznámky. Skvelý NXTPAPER displej šetrí oči, hardvér ponúka výborných 8/256 GB a aj keď má slabší výkon, USB-C 2.0 a kratšiu softvérovú podporu, pre každého, kto hľadá pohodlný tablet na text a štúdium, je to jedna z najrozumnejších volieb.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti TCL
