Trh s dronmi je zaplavený lacnými hračkárskymi modelmi do 100 eur, ktoré na obrázkoch vyzerajú ako Mavic, no v realite ponúkajú len roztrasené pseudo-4K video bez stabilizácie, slabú výdrž batérie, chýbajúce GPS a často aj problematické aplikácie plné reklám či malvéru. Mnoho ľudí po prvom lete zistí, že sľubovaných 20 minút sa scvrkne na päť, dron sa pri slabšom vetre stratí a náhradné diely prakticky neexistujú, čo z celého zážitku robí skôr generátor elektro odpadu než vstupnú bránu do sveta leteckého videa. Do tohto chaosu zároveň vstupuje aj u nás čoraz prísnejšia legislatíva, kde hranica 250 gramov síce hrá kľúčovú rolu, ale celé to vo finále komplikuje prítomnosť kamery na samotnom drone. Stálicou v rámci produkcie komplexných a cenovo dostupných hoby dronov je rozhodne spoločnosť DJI, ktorá začiatkom roka uviedla na trh zaujímavý koncepčný medzikus s názvom Flip a práve o ňom vám teraz poviem viac. Za možnosť otestovať môjho takmer menovca ďakujeme spoločnosti Smartwear.
DJI Flip vyzerá, ako keby ho dizajnéri navrhovali s bicyklom ako predlohou položenou na stole. Obrovské ochranné oblúky okolo štyroch vrtúľ pripomínajú rámy kolies, ktoré sú neustále na očiach, ale zároveň vám dávajú pocit istoty, že pri prvom náraze sa nič zásadné neodtrhne. Celé telo pôsobí skôr ako skladací mestský bicykel než typický dron. Preto je jasné, že niekomu, hold, takýto vizuál nemusí vyložene sadnúť. Po konštrukčnej stránke však musím už takto v úvode uviesť, že testovacia vzorka, pred tým než ku mne dorazila, evidentne obišla veľké množstvo redakcií, keďže na jednom „ráfiku“ kolies bola hromada polámaných tyčiek. To samo o sebe nemalo dopad na letovú schopnosť Flipu, ale ak budete s týmto zariadením často do niečo narážať, očakávajte, že budete rovnako často musieť meniť uvedené ochranné kryty. Skladanie a rozkladanie je v praxi hračkou. V zloženom stave sa celé telo krásne uzavrie do seba, vrtule zmiznú dovnútra rámu a z drona je tak kompaktný balíček, ktorý bez problémov hodíte do vrecka bundy alebo malej priehradky v batohu. Po rozkladaní sa dron rovnako automaticky zapne bez toho, aby ste ho museli k životu prebrať pomocou fyzického spínaču.
Práve u nás legislatívne problémová kamera je presne tým prvkom, ktorý robí z DJI Flip viac než len sympatický lietajúci gadget. Zároveň vysvetľuje, prečo stojí citeľne viac než model Neo. Zatiaľ čo Neo mieri skôr na nenáročných tvorcov, Flip už ide na ruku používateľov, ktorí chcú obrazovú kvalitu blízku sérii Mini Pro. Základom je 1/1,3-palcový CMOS senzor s rozlíšením 48 megapixelov, teda rovnaká veľkosť senzora, akú dnes nájdeme v populárnych dronoch Mini 3 Pro či vo špičkových smartfónoch. Väčší senzor v praxi znamená viac svetla, menej šumu a výrazne lepšie zvládnuté tieňové partie. Rozdiel je viditeľný najmä pri horších svetelných podmienkach, kde Flip dokáže zachovať detaily v tme a netopí sa v digitálnom šedom opare. Využitie technológie Quad Bayer zároveň prináša výsledné 12 MPx fotografie s lepším dynamickým rozsahom, čo ocení každý, kto nechce tráviť večery bojom s prepálenou oblohou a utopenými tieňmi.
Skutočný zlom však prichádza pri videu, kde sa Flip, za mňa trocha nečakane, hrá na malého profesionála. Ponúka 4K pri 60 snímkach za sekundu, spomalené Full HD až pri 100 fps a predovšetkým 10-bitový farebný profil D-Log M, ktorý mu dáva úplne inú úroveň flexibility pri úpravách. Kým bežné 8-bitové video pracuje s miliónmi farieb, 10-bit ich zachytáva viac než miliardu, čo je presne ten rozdiel, ktorý spoznáte pri kontrastných scénach ako západ slnka či nočné zábery mesta. Flip zvláda zachovať kresbu na oblohe aj v tmavých partiách a v postprodukcii ponúkne priestor na seriózne farebné korekcie bez výsledného rozpadu obrazu. Pre sociálne siete nechýba ani vertikálne video, riešené orezom zo senzora do 2,7K, čo je pre TikTok či Reels úplne dostatočné, hoci za cenu menšieho zorného poľa. O stabilitu sa stará plnohodnotný trojosový mechanický gimbal, ktorý drží horizont pevne aj pri miernom vetre a bez agresívnych softvérových zásahov, aké poznáme z lacných dronov. Práve kombinácia veľkého senzora, 10-bitového profilu a mechanickej stabilizácie posúva Flip z kategórie hračky do pozície seriózneho nástroja pre ambicióznych tvorcov.
Presunieme sa teraz k zhodnoteniu letových vlastní. Vďaka integrovaným chráničom vrtúľ, čiže tým ráfikom, je let s Flipom síce extrémne bezpečný, no fyziku jednoducho neoklameš. Veľká bočná plocha totižto funguje vo vetre ako plachta. Pri rýchlosti vetra okolo 8 až 10 m/s sa Flip citeľne trápi, spomaľuje, viac sa nakláňa a motory idú na hranici možností, hoci gimbal obraz stále dokáže udržať stabilný. V porovnaní s aerodynamickejším Mini 4 Pro pôsobí vo vetre menej suverénne a pri návrate proti silnejšiemu prúdeniu je často nutné prepnúť do Sport režimu, čím však prichádzate o vyhýbanie sa prekážkam a rovnako tak si rýchlejšie vybijete batériu. Jasne sa tak ukazuje, že Flip je primárne mestský a nízko lietajúci dron, nie stroj na boj s horským hrebeňom. Papierových 31 minút letu na jeden vymeniteľný článok batérie je aj v tomto prípade skôr teoretická hodnota a v reálnych podmienkach sa pri pokojnom lete dostanete približne na 23 až 25 minút, vo vetre skôr na 16 až 18 minút. To je však stále nadpriemer v segmente selfie dronov a citeľne viac než ponúka napríklad HoverAir. Prenos signálu je stabilný aj v zastavanom prostredí na vzdialenosť jedného až dvoch kilometrov a latencia nízka (pochopiteľne, musíte použiť jeden z originálnych DJI ovládačov), treba však počítať s tým, že vďaka uzavretým vrtuliam má Flip o niečo vyšší a prenikavejší zvuk než modely série Mini a medzi budovami to doslova znie nepríjemne ohlušujúco. Predný panel umiestnený nad kamerou vám pomocou ikoniek slúži na jednoduchý prehľad zvoleného modusu letu bez toho, aby ste musel vyťahovať ovládač (prepínanie sa realizuje pomocou spínaču na boku tela dronu).
Najväčším lákadlom DJI Flip pre bežných používateľov sú však jeho inteligentné funkcie a vysoká miera autonómie. Štart a pristátie z dlane fungujú spoľahlivo a v teréne sú tieto funkcie mimoriadne praktické, najmä tam, kde nie je rovná plocha na vzlet. AI sledovanie objektov je za mňa dostatočne presné, plynulé a pri chôdzi, behu či miernej jazde na bicykli drží postavu v zábere bez nervóznych skokov, pričom uprednostňuje bezpečnosť a plynulosť záberu pred agresívnym prenasledovaním. Špeciálne v porovnaní s HoverAir pôsobí Flip pokojnejšie a filmovejšie, čo je výhoda pre vlogovanie, turistiku a rodinné videá, zatiaľ čo extrémni športovci môžu naraziť na jeho konzervatívnejší prístup. Predné a spodné senzory dokážu dron zachrániť pred priamym nárazom do steny či stromu, no nejde o plnohodnotné vyhýbanie sa prekážkam ako pri drahších modeloch s všesmerovým snímaním. V lese či pri cúvaní tak treba zostať ostražitý, pretože senzory slúžia skôr ako posledná brzda než ako autonómny navigačný systém. Stačí naraziť na húšť stromov a hneď máte problém. Flip je teda inteligentný, ale stále vyžaduje zdravý rešpekt a aktívnu kontrolu pilota.
V súvislosti s spomínaným chaosom v úvode si teraz Flip poďme trocha bližšie kategorizovať. Najčastejšou dilemou je voľba medzi ním a lacnejším nedávno vydaným DJI Neo 2. Neo je typický dron pre absolútnych začiatočníkov. Je menší, lacnejší, odolnejší voči pádom a ideálny na rýchle selfie zábery či hravé FPV lietanie, pri ktorých vás nemusí bolieť srdce pri každom kontakte s vetvičkou stromu. Jeho menší senzor a dvojosový gimbal však znamenajú, že kvalita videa je skôr na rýchlu spotrebu určenú primárne na sociálne siete. Flip naopak jasne cieli na tvorcov, ktorí chcú obraz použiteľný aj na veľkej obrazovke. Ak chcete len zábavné zábery z dovolenky, Neo 2 vám ušetrí peniaze. Ak chcete video, ktoré má ambíciu prežiť dlhšie než jeden scroll na Instagrame, Flip je logickejšia voľba.
Úplne iný typ súboja prichádza pri porovnaní s HoverAir X1 Pro Max, ktorý je v podstate špecializovaný autonómny kameraman pre športovcov. HoverAir vyniká špičkovým sledovaním subjektu a papierovo až extrémnym rozlíšením videa, no platí za to vysokou cenou, krátkou výdržou a minimálnou flexibilitou v manuálnom ovládaní. Flip síce v autonómnom sledovaní nedosahuje jeho absolútny strop, ale ponúka oveľa univerzálnejšie použitie, keďže nad mieru dobre zvládne modus „Follow Me“, no zároveň s ním natočíte aj klasické krajinky na kilometre ďaleko. Do potenciálneho výberu nám tu vstupujú aj značky ako SkyRover či Potensic, ktoré lákajú výborným pomerom ceny a výkonu, no často doplácajú na menej odladené aplikácie, slabší prenos obrazu a neistú podporu. Práve tu sa ukazuje hodnota DJI ekosystému, ktorý síce stojí viac, ale jednoducho funguje spoľahlivejšie, nehovoriac o systéme opráv a ochrany zariadenia v podobe predplatného.
Softvérová stránka DJI Flip je bohužiaľ jeho najväčšou slabinou, najmä pre používateľov Androidu. Aplikácia DJI Fly stále nie je oficiálne dostupná v obchode Google Play a jej inštalácia prebieha cez sťahovanie APK súboru z webu DJI, čo znamená povoľovanie neznámych zdrojov a v niektorých prípadoch aj dočasné vypínanie bezpečnostných ochrán systému. Počas testovania som na Androide zaznamenal aj pády aplikácie či problémy s opätovným pripojením po aktualizáciách systému. Naopak, na iOS funguje všetko bezchybne, rýchlo a stabilne, presne tak, ako by to pri prémiovom produkte fungovať malo. Práve preto má obrovský zmysel verzia s ovládačom DJI RC 2 s vlastným displejom, ktorý celý problém s telefónmi elegantne obchádza a rovnako tak vám umožní papierový dosah do 13 kilometrov. Ako praktický doplnok chválim aj interné úložisko s kapacitou 1,9 GB, ktoré síce nenahradí pamäťovú kartu, ale už mi niekoľkokrát zachránilo situáciu, keď som zistil, že microSD ostala doma v čítačke. Je to presne ten typ maličkosti, ktorú si uvedomíte až v momente, keď vám zachráni záber. Do tela drona viete dostať microSD kartu s maximálnou kapacitou 256 GB.
DJI Flip som neprevetral len pri pekných západoch slnka a naleštených autách, ale aj pri vyslovene život ohrozujúcich úlohách. Napríklad pri vešaní vianočného osvetlenia. Ja na rebríku, ruky zmrznuté, rovnováha ako u čerstvo narodeného žriebäťa a Flip pár metrov nado mnou, pripravený nielen snímať „making of“, ale podľa všetkého aj dohliadať, či po mojom prípadnom páde netreba volať sanitku. Úplne som mal pocit, že ak zletím, dron ešte spraví detailný záber na miesto dopadu a pošle ho ako dôkaz poisťovni. V civilnejších podmienkach sa potom prepol späť do režimu profesionála a točil mi zábery do automobilových recenzií. Pomalé oblety karosérie, detaily svetiel, dynamické prelety popri stojacom aute. A v oboch prípadoch platilo, že výstupný video materiál som aj s minimálnou úpravou mohol použiť do recenzií.
Po mesiaci intenzívneho používania u mňa prevažujú pozitívne dojmy. Je to zaujímavo vybalansovaný dron, ktorý naráža na fyzikálne limity svojej konštrukcie, no kompenzuje ich špičkovou obrazovou kvalitou, extrémnou skladnosťou, rýchlosťou nasadenia a prekvapivo slušnou výdržou batérie okolo 20 až 25 minút. Jasnou slabinou ostáva správanie vo vetre, kde sa z Flipu stáva malá lietajúca plachetnica, a tiež nepríjemná skúsenosť s Android aplikáciou. Prakticky vždy výhodné Fly More Combo navyše cenou atakuje územie Mini 4 Pro, ktorý je letovo, pochopiteľne, ešte o kus dospelejším dronom. Napriek tomu však platí, že DJI Flip je ideálnym strojom pre mladých tvorcov, vlogerov a všetkých, ktorí chcú maximálnu obrazovú kvalitu v čo najmenšom a najbezpečnejšom balení. Je to most medzi jednoduchosťou modelu Neo a kvalitou série Mini Pro. Ak chcete točiť ľudí, mestá a cestovateľské vlogy v rozumných podmienkach, Flip je momentálne jedna z najlepších volieb na trhu. Ak však plánujete lietať vo vetre, v horách alebo chcete robiť komplexné filmové manévre, siahnite radšej po Mini 4 Pro či Air 3. Pre tých, ktorým ide len o zábavu, ostáva Neo 2 najlacnejším riešením.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti SmartWear
