Na jednej strane osobne cítim stále silnú náklonnosť k svetu Zelda, na druhej je v mojej hlave však citeľná únava zo šablóny hier postavených na masovom kosení nepriateľov, ktorú štúdio Omega Force pod značkou Koei Tecmo používa už celé roky. Aby ste pochopili, prečo Age of Imprisonment vôbec vzniklo, je dobré sa v krátkosti obzrieť späť. V roku 2014 vyšiel prvý Hyrule Warriors na Wii U a bez akýchkoľvek príkras išlo o odvážny experiment, ktorý síce pôsobil čudne, no prekvapivo fungoval. V roku 2020 nasledoval Age of Calamity, prezentovaný ako príbehový prequel k úspešnému a regulárnemu dielu Breath of the Wild. Sľuboval tragický pád Hyrule, no nakoniec ponúkol alternatívnu časovú líniu s jednoduchším dejovým pozadím. Po technickej stránke pritom išlo o poriadnu záťaž pre pôvodný Switch, kde rozlíšenie aj plynulosť často klesali na bolestivé hodnoty. Sám si spomínam, ako som hru v recenzii za jej technickú stránku pomerne strhal. Aktuálna novinka Age of Imprisonment prichádza ako tretia kapitola. Máme za sebou Tears of the Kingdom, poznáme kráľa Raura aj civilizáciu Zonaiov. Hardvér je silnejší, očakávania triezvejšie a komunita rozdelená na tých, ktorí tento štýl milujú, a tých, ktorí už cítia únavu z miešania jabĺk s hruškami. Ešte než sa zaradíte do konkrétnej skupiny, určite si prečítate môj názor na hru samotnú.
Začnem práve technickým aspektom, keďže z tohto hľadiska ide o najvyspelejšiu hru celej série. Najväčšou zmenou je plynulosť, kde bolo jasne cieľom vývojárov dosiahnuť stabilný chod pri šesťdesiatich snímkach za sekundu, a to sa im vo veľkej miere aj podarilo. Súbojový systém tak konečne pôsobí ostro, rýchlo a presne. Prepady výkonu prichádzajú len pri extrémne preplnených bitkách a masívnych útokoch, no v handheldovom režime to dokáže čiastočne zakryť variabilná obnovovacia frekvencia obrazovky. Väčším sklamaním je spôsob zvyšovania rozlíšenia obrazu. Hoci hardvér zvláda pokročilý inteligentný upscaling, hra používa jednoduchšie riešenie, ktoré spôsobuje trblietanie hrán a mierny obrazový šum v pohybe. Pri kooperatívnom hraní na jednej obrazovke sa navyše plynulosť uzamkne na 30 FPS a vizuál ide citeľne dole. V extrémne hektických situáciách sa občas pridá aj menej spoľahlivá práca kamery, ktorá v snahe poňať všetko dianie stráca prehľad a hráč sa musí viac orientovať podľa ikoniek než podľa samotného obrazu. Nie je to vyslovene fatálne, no v najväčších bitkách to dokáže ubrať na komforte.
Osobne som toho názoru, že príbeh samotný je najväčšou premárnenou šancou. Tears of the Kingdom naznačilo Imprisoning War ako obrovskú historickú tragédiu. Age of Imprisonment ju však rozpráva skôr opatrne a často zbytočne obchádza kľúčové témy. Namiesto hlbšieho pohľadu na civilizáciu Zonaiov, politiku vtedajšieho Hyrule a vzostup Ganondorfa dostávame množstvo nových, ale pre hlavnú líniu málo dôležitých či skôr zaujímavých postáv. Silnejšie momenty tu však predsa len nájdete a je to najmä vzťah Zeldy a Mineru, ktorý pôsobí dostatočne úprimne, rovnako ako scény s kráľom Raurom, ktoré majú správnu emocionálnu váhu. Na rozdiel od Age of Calamity sa táto hra aspoň nesnaží otvorene prepisovať históriu, no do jej hĺbky sa nikdy naplno neponorí. Je to vyložene problém najmä pre fanatických znalcov celej značky The Legend of Zelda, ktorým môžu prekážať aj tie najmenšie historické odchýlky.
Hrateľnosť zostáva verná tomu, čo práve tento typ hier ponúka už roky. Ste bojovník, ktorý v jednej chvíli kosí desiatky nepriateľov, obsadzuje základne a presúva sa po bojisku podľa aktuálnych cieľov. Najväčšou novinkou je v tomto spracovaní systém súbežných útokov, ktorý núti postavy medzi sebou aktívne spolupracovať. Ak sa dvaja hrdinovia nachádzajú blízko seba a naplní sa im spoločný ukazovateľ, spustia ničivý duálny útok. Práve kombinovanie schopností a prvkov robí boje zaujímavejšími. Fyzikálne interakcie známe z predchádzajúcich hier fungujú aj tu, takže vodou čistíte nepriateľov pokrytých bahnom, vietor zosilňuje oheň, technické zariadenia Zonaiov sa dajú používať ako bojové nástroje a podobne. Keď sa všetko toto stretne v jednom momente, vzniká vizuálne pôsobivý chaos. Slabšou stránkou zostáva umelá inteligencia bežných nepriateľov, ktorá funguje skôr ako masa cieľov než ako skutočný protivník. Tí sa často bezhlavo zhŕňajú do jedného bodu a len zriedka dokážu vytvoriť reálny tlak. Výnimku tvoria silnejší velitelia a bossovia, no aj ich správanie sa po čase stáva čitateľným.
Hráč dostane možnosť vybrať si z rôznorodej palety hlavných postáv, ktorých schopnosti sú však dosť nevyvážené. Rauru patrí medzi najsilnejších a najpôsobivejších bojovníkov, Minera ponúka technickejší štýl postavený na konštruktoch, noví mudrci zase prinášajú magickú rozmanitosť a pár ďalších bizarných volieb pôsobí skôr ako žart zo strany vývojárov. Popri nich však stojí niekoľko generických bojovníkov a práve tí sú tu skôr na vyplnenie zoznamu než na obohatenie hrateľnosti a ide o typickú hernú vatu. Jednou zo silných stránok zostáva bezpochyby atmosféra. Používateľské rozhranie, zvuky aj vizuálny jazyk sú prakticky priamo prebraté z Tears of the Kingdom, takže pocit návratu domov prichádza prakticky okamžite a kto v uvedenej akčnej adventúre nechal stovky hodín, bude prežívať neskutočne príjemný pocity. Hudba je fenomenálna a známe motívy obohatené o bojový, monumentálny nádych doplnený výrazným orchestrom a bicím podkladom perfektne sedia k masovým bitkám. Hoci samotný dizajn máp pôsobí funkčne, level dizajn je naopak nevýrazný. Jednotlivé lokácie sú síce verné predlohe, no často ide len o široké koridory spájajúce arény. Vertikalita a pocit objavovania ustupujú čistému bojisku. Prosto ide o koncept Dynasty Warriors ako holé šasi na ktoré niekto našrauboval Nintendo príbeh.
Hyrule Warriors: Age of Imprisonment je hra dvoch tvárí. Po mechanickej a technickej stránke ide o najlepšiu kapitolu tejto Zelda odbočky, akú sme na Nintendo konzolách dostali. Nové systémy obohacujú boj, plynulosť konečne nezráža zážitok na kolená a audiovizuál je poctivým klaňaním sa kultovým dielom série Zelda. Zároveň však cítiť únavu z opakovania a veľký príbehový potenciál zostáva z môjho pohľadu nedostatočne rozvinutý.
Z hľadiska hernej výdrže patrí Hyrule Warriors: Age of Imprisonment k titulom, ktoré svoju hodnotu stavajú predovšetkým na kvantite obsahu. Samotná príbehová kampaň vám zaberie približne dvadsať hodín, no ide len o vstupnú bránu do rozsiahlejšieho balíka aktivít. Po jej dokončení sa otvárajú desiatky vedľajších bojov, výziev, alternatívnych scenárov, možností vylepšovania postáv a opakované hranie s iným zameraním, čo celkový čas strávený v hre bez problémov natiahne na niekoľko desiatok hodín. Tento „endgame“ obsah je však zároveň veľmi mechanický a časom sa nevyhne stereotypu. Motivuje sa tu predovšetkým rastom čísel a sily postáv, menej už novými hernými situáciami. Kooperatívny režim je dostupný v lokálnej forme na rozdelenej obrazovke, umožňuje spoločný postup dvom hráčom, no ako som už spomínal zostáva vykúpený technickými obmedzeniami. Online kooperácia je možná cez režim GameShare respektíve GameChat kde vám stačí, aby len jeden z dvojice hru reálne vlastnil.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
