Pokémon Legends: Z-A vnímam ako paradox, ktorý si zaslúži podrobné rozobratie. Je to totižto hra, ktorá v jednom momente redefinuje sériu a v druhom ju zrádza vlastnou pohodlnosťou. Game Freak nám síce konečne prelomil roky stagnácie a priniesol súbojový systém, ktorý je dynamický, akčný a presne taký, aký sme si od Pokémonov vždy želali, lenže táto ich odvaha končí pri gameplay spracovaní. Vizuálom totižto nový Pokémoni stále pripomínajú éru PlayStation 2, a hoci na Switchi 2 bežia v ako tak stabilných 60 fps, technické spracovanie pôsobí ako výsmech možnostiam novej generácie. Ak chcete po mojom boku ísť ešte hlbšie, respektíve vás zaujíma skutočnosť ako to ja osobne vidím po necelom mesiaci hrania, pokračujte v čítaní.
Ak ste to z úvodu dostatočne nevycítili, tak nasledujúci text sa bude niesť v istom duchu výčitiek, keďže aj ja už toho mám za tie roky jednoducho dosť a tak trocha mi pri hraní tejto "novinky" praskla cievka. Lumiose City malo byť veľkým triumfom Pokémon Legends: Z-A a dôkazom, že séria sa vie posunúť ďalej od otvorených plání Arceusu k živému, dýchajúcemu mestu. Na prvý pohľad sa to vlastne čiastočne darí, keďže mesto pôsobí hustejšie, je plné NPC postáv, Pokémonov a dialógov, ktoré majú konečne trochu obsahovej iskry. Prvé hodiny sú preto príjemne svieže, najmä vďaka vertikalite a možnosti behať po strechách, no celé čaro sa rýchlo rozplynie. Sloboda, ktorú priniesol Arceus, je preč a nahradili ju úzke ulice a malé, oddelené zóny, ktoré pripomínajú výbehy v zoologickej záhrade. A čím dlhšie v Lumiose zostanete, tým jasnejšie začnete vidieť, že ide len o fasádu. Väčšina budov sú ploché textúry, do ktorých sa nedá vstúpiť, celé mesto pôsobí monotónne a bez života. Lumiose je prosto Potemkinova dedina herného sveta a teda pozlátko, ktoré skrýva rozpočtovú realitu. Nie je to odvážny dizajnový krok, ale lacné riešenie. Pri rozpočte okolo 13 miliónov dolárov sa Game Freak rozhodol pre hustotu namiesto rozsahu a neurobil to preto, že by to bolo lepšie pre hru, ale preto, že to bolo lacnejšie.
Ak niečo vývojári z Game Freak tentoraz naozaj zvládli, tak sú to súboje. Ako človek, ktorý vyrastal s Pokémonmi od čias Red & Blue, som si nikdy nemyslel, že sa dožijem dňa, keď séria konečne zahodí ťahový systém. No stalo sa. Pokémon Legends: Z-A prináša plnohodnotné akčné súboje v reálnom čase a za mňa to funguje absolútne geniálne. Rýchle, plynulé, intuitívne, s obrovským dôrazom na načasovanie a reakcie. Po prvýkrát mám pocit, že skutočne bojujem, nie že len zadávam príkazy z menu. Návrat Mega Evolúcií je rovnako triumfálny, keďže tie tu nie sú len ozdobou, ale srdcom celej hrateľnosti. Súboje s „Rogue Mega Evolved“ bossmi si zamilujete na prvú dobrú, keďže ponúkajú ucelený zážitok plný emócií. Je to chaotické, intenzívne, s nádychom Souls hier, kde musíte uhýbať útokom, takticky reagovať a v reálnom čase veliť svojmu Pokémonovi. Prosto adrenalín, ktorý som v tejto sérii nikdy predtým necítil. Základné prvky z Arceusu ako hádzanie Pokéballov, stealth, zbieranie, to všetko našťastie zostalo a funguje to ako dokonalé lepidlo medzi akciou a zvyškom. A tu sa opäť vracia mnou spomínaný paradox. Technicky ide naozaj o priemernú hru, ktorú však od istého bodu nebudete vedieť prestať hrať. Tá stará, takmer detská Pokémon mágia je jednoducho, aj cez limity a chabé spracovanie okolitého sveta, stále živá.
Takzvaná Switch 2 edícia je krásny príklad marketingovej ilúzie s ktorou má Big "N" bohaté skúsenosti. Áno, na novej konzole hra beží v stabilných 60 fps, načítava sa takmer okamžite a obraz je ostrejší. Ale to je len optická ilúzia, ako keď do lacného auta natankujete ten najdrahší benzín. Vidíte síce viac detailov, no stále len ten istý svet. Pokémon Legends: Z-A na Switch 2 nevnímajte ako next-gen hru, ale len ako obyčajný cross-gen port s odomknutým framerateom. Je technicky pôsobivejší, no ako som povedal, obsahovo identický. Pre exkluzívny titul k relatívne stále novej konzoly je to sklamanie hraničiace s urážkou. A tu sa dostávame k jadru problému, ktoré samozrejme nesúvisí s talentom vývojárov, ale s korporátnou chamtivosťou. Pokémon je najziskovejšia mediálna značka planéty, no Legends: Z-A vznikol s rozpočtom približne 13 miliónov dolárov, teda smiešnym zlomkom miliárd, ktoré séria zarába a samotný výsledok tomu zodpovedá. Žiadny dabing, ploché textúry, bugy a platené DLC oznámené ešte pred vydaním. To všetko v hre za plnú cenu, ktorá sa tvári prémiovo, no pôsobí lacno. Ako človek, ktorý s Pokémonmi vyrastal, ma to úprimne mrzí. Nie preto, že by séria stratila čaro, ale preto, že sa Game Freak a The Pokémon Company rozhodli, že im už na tom čare nezáleží, alebo presnejšie povedané; nemusí im na tom záležať, pretože ľudia to aj tak budú kupovať ako teplé rožky.
Ak sa pýtate, či je Pokémon Legends: Z-A zábavnou hrou, tak áno je a miestami až nebezpečne. Nový, akčný súbojový systém je revolučný, chytanie Pokémonov zostáva rovnako návykové ako kedysi a pridanie nových regionálnych foriem i úplne nových druhov, ako napríklad urbanisticky ladený Neon Eevee či kybernetická línia „Techno“ Pokémonov, prináša do série vítaný závan kreativity. Mechanicky je to titul, ktorý vás dokáže pohltiť na desiatky hodín. No keď sa nadšenie usadí, príde triezve uvedomenie. Za 70 € v roku 2025 je to stále len polotovar. Pokémon Legends: Z-A pôsobí zoči voči vlastnej histórii ako ďalší nenaplnený potenciál. Je tu krok vpred v hrateľnosti, no krok späť v technickej kvalite, svete a produkčných ambíciách. Je to ako dostať luxusný kaviár na prepálenom, plesnivom chlebe. Tá jedna výborná chuť vás nadchne, ale horkosť v ústach na konci dňa vždy zostane. Ako fanúšik a súčasne recenzent cítim frustráciu a súčasne povinnosť vám o jej dôvodoch patrične poreferovať. Nie preto, že by Pokémoni stratili svoje kúzlo, ale preto, že Game Freak sa stále uspokojuje s minimom a nechce ísť vyššie. A pokiaľ mu to budeme ďalej tolerovať, tú veľkú, ambicióznu Pokémon hru, ktorú si všetci zaslúžime, nikdy nedostaneme. A to je na tom to najsmutnejšie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
