Zrod tejto značky siaha až do roku 1967. Svet naďalej obdivoval televízory s hĺbkou mikrovlnky a AOC (vtedy ešte ako Admiral Overseas Corporation) sa snažilo svetu ukázať, že obraz nemusí mať formát tehly. Odvtedy ubehlo pár dekád. CRT-čka skončili doslova na smetisku dejín a AOC sa pretransformovalo na jedného z najväčších špecialistov na zobrazovaciu techniku určenú pre PC, ale dnes už aj herné konzoly. Od lacných kancelárskych kusov až po e-športové zázraky s logom AGON, toto všetko nájdete v rámci portfólia uvedenej firmy. Na testovanie novinky s názvom AGON Pro AG246FK6 som sa tešil už len preto, že som chcel vedieť, čo sa stane, keď inžinierom dovolíte vytočiť obnovovaciu frekvenciu až do absurdna.
Na prvý pohľad je testovaný monitor typickým zástupcom rodiny AGON, čiže v prvom rade funkčný, dizajnovo (minimálne spredu) strohý a zameraný na výkon. Dizajn pôsobí čisto a účelne, s tenkými rámikmi z troch strán, ktoré umožňujú bezproblémové spojenie viacerých monitorov do jednej širokouhlej hernej steny, teda presne tak, ako to majú radi profesionálni e-športovci. Stojan ponúka plnú ergonómiu, vrátane výškového nastavenia v rozsahu približne 130 až 150 mm, otáčania do strán, naklonenia a dokonca je tu aj možnosť otočiť panel na výšku, alebo ako to ja rád nazývam, na „biznis štýl“. Jeho konštrukcia pôsobí celkovo pevne a stabilne. Menším prešľapom je však detail, ktorý dokáže iritovať hlavne perfekcionistov. Pri otáčaní obrazovky do vertikálnej polohy v najvyššej pozícii, spodný rám narazí na základňu, takže je potrebné panel najprv jemne nakloniť, aby sa vôbec otočil. Pri veľkosti 24 palcov je to trochu divné a skôr sa to objavuje pri väčších rozmeroch. Zadnú stranu zdobí decentné RGB podsvietenie, ktoré síce neosvieti stenu ako Philips Ambilight, no poskytne jemný nádych atmosféry. Môžete ho však samozrejme kedykoľvek deaktivovať. Oveľa praktickejším doplnkom je výsuvný držiak na slúchadlá, ktorý sa elegantne zasúva do rámu a eliminuje nutnosť mať headset položený cez roh monitora ako provizórnu dekoráciu. Držiaky na headsety sú tu vlastne hneď dva. Ten druhý sa nachádza na zadnej strane stojanu. Menej poteší spracovanie manažmentu káblov. Máme tu len malý plastový klip, do ktorého sotva vložíte dva hrubšie káble. Našťastie, vďaka štandardu VESA 100 x 100 mm možno stojan kedykoľvek nahradiť ramenom, čo je riešenie, ktoré by profesionálni hráči ocenili nielen kvôli poriadku, ale aj väčšej flexibilite.
Ovládanie obstaráva joystick umiestnený na zadnej strane. Samotné OSD menu je síce logicky rozvrhnuté a relatívne rýchle, pričom jeho agresívny červený dizajn pôsobí na oči asi tak príjemne ako laserový ukazovateľ v tme. Celkový dojem z fyzickej interakcie tak balansuje medzi funkčnosťou a frustráciou. Za mňa sa s tým dá žiť, ale len vďaka alternatívam, ktoré AOC našťastie ponúka. Tou prvou je hardvérový ovládač, čiže malý káblový puk, ktorý si položíte na stôl. Ovládač reaguje okamžite, má uspokojivý klik a umožňuje prechádzať OSD menu s presnosťou, akú by ste od mini-joysticku na zadnej strane nikdy nedosiahli. Druhou cestou je softvérové riešenie AOC G-Menu alias centrálna aplikácia na správu všetkých AOC zariadení. V jednom rozhraní si môžete nastavovať makrá, meniť herné profily, synchronizovať osvetlenie Light FX či dokonca zdieľať svoje nastavenia s komunitou. Všetko vyzerá elegantne. Moderné ikony, plynulá navigácia, koncept ako z učebnice UX dizajnu. Problém nastáva, keď sa plynulosť stratí niekde medzi ambíciou a realitou. G-Menu totiž trpí rovnakým syndrómom nespoľahlivosti, ako mnohé podobné nástroje.
Hlavným kompromisom testovaného monitoru je jeho rozlíšenie 1920 x 1080 pxl. Na 24,1 palcovej uhlopriečke to síce nie je tragédia, no ak ste zvyknutí na 1440 p alebo 4K, obraz vám bude pripadať trochu nevýrazný, akoby ste prepli z ostrého noža na tupý. Paradoxne, práve panel sám osebe je z môjho pohľadu tým najväčším prekvapením, aj keď je tu niekoľko „ale“, ktoré vám teraz vypíšem. Predovšetkým ide o Fast TN panel, od ktorého by ste očakávali klasický balíček kompromisov. Realita je však pozitívnejšia. Tento panel má prekvapivo silný farebný výkon a farby, ktoré sú až nečakane živé. Čísla hovoria jasne. Pokrytie 125 % sRGB a 93,6 % DCI-P3 by ste pri TN paneli ešte pred pár rokmi považovali za čisté sci-fi. Široký gamut je však dvojsečná zbraň, keďže bežný sRGB obsah (väčšina hier, web aj Windows samotný) pôsobí kvôli presýteným farbám až prehnane vyšperkovane. Našťastie, AOC myslelo dopredu a pridalo do menu prepínač, ktorý gamut obmedzí a zobrazovanie vráti do realistických farieb. Bez neho by to bol síce krásny, ale vizuálne chaotický zážitok. Netreba sa však nechať uniesť, keďže je to stále TN panel. Kontrast ostáva v rámci špecifikácie 1000:1, teda priemer, a pozorovacie uhly (170/160 stupňov) sú tiež také, že aj malý pohyb hlavou mení vnímanie jasu. Hráča, ktorý sedí priamo pred obrazovkou, to však trápiť nebude, pretože uprednostňuje odozvu a rýchlosť (610 Hz). Pozor však na jednu konkrétnu vec. Továrenské nastavenia, konkrétne predvolený profil FPS 1, sú vyložene katastrofálne. Obraz v tomto režime pôsobí prehnane kontrastne, farby sú neprirodzene presýtené a celá tonalita má zvláštny nádych, ktorý by urazil aj lacný kancelársky panel. Pri meraní farebnej presnosti pomocou sondy som zaznamenal priemernú odchýlku dE 4,96 a maximálnu až 17,25, čo je jednoducho zlý výsledok bez ohľadu na kategóriu monitora. Oprava je však smiešne jednoduchá. Stačí vypnúť všetky herné režimy a prepnúť sa na štandardný profil, po čom presnosť farieb okamžite stúpa na úplne inú úroveň. Tu však prichádza ďalší paradox. AOC má evidentne výborne nakalibrovaný panel (v balení sa dokonca nachádza správa o továrenskej kalibrácii), lenže ich vlastný a herne orientovaný firmvér ho prakticky sabotuje.
Aký je to teda pocit hrať na 610 Hz? V hrách ako CS2 či Overwatch 2 sa zrazu každý čo i len minimálny pohyb ruky prenáša na obrazovku priam s chirurgickou presnosťou. Je to ten typ odozvy, pri ktorej viete, že ak miniete headshot, je to už len vaša chyba. Panel to celé dosahuje kombináciou špičkových parametrov a prekvapivo dômyselnej technológie. Odozva 0,5 ms GtG a 0,3 ms MPRT v praxi znamená, že ghosting je úplne eliminovaný a nemusíte sa báť tieňov tiahnucich sa za rýchlo pohybujúcimi objektmi či rozmazania. Zásluhu na tom má aj technológia MBR+, čo je AOC alternatíva k DyAc od BenQ alebo ULMB2 od ASUSu. Klasické MBR totiž pri takto vysokých frekvenciách spôsobuje výrazné stmavenie obrazu, no AOC to rieši elegantne a používa duálne podsvietenie s dvadsiatkou samostatných LED zón, ktoré pracujú v dokonalej synchronizácii s obnovovacou frekvenciou. Výsledkom je až neuveriteľná čistota pohybu bez toho, aby obraz pôsobil ako cez slnečné okuliare. Samozrejme, monitor podporuje Adaptive-Sync, a má certifikáciu AMD FreeSync Premium aj NVIDIA G-Sync Compatible, takže trhanie obrazu je tiež minulosťou, pokiaľ, ale máte grafiku, ktorá to celé stíha. Kúpiť si AG246FK6 a pripojiť ho k priemernej grafickej karte je ako obuť monopost F1 do zimných pneumatík. Aby ste z neho dostali maximum, potrebujete kartu kalibru RTX 5070 (alebo lepšiu) a procesor ako Ryzen 7 7800X3D, inak sa na tých 600+ FPS budete pozerať len v benchmarkoch. Čo sa týka HDR, papierovo ide o certifikáciu VESA DisplayHDR 400, čiže vyložene najnižšiu ligu. Typický jas v SDR režime sa pohybuje okolo 350 nitov, špičkový HDR jas dosahuje maximálne cca 500 nitov. Na papieri to nevyzerá ohromujúco, ale v praxi je efekt prekvapivo príjemný a v hrách ako Cyberpunk 2077 dodáva obrazu jemný nádych realizmu a väčšiu hĺbku svetelných efektov. Nie je to skutočné HDR, chýba lokálne stmievanie aj kontrast OLED či MiniLED panelov, ale na TN technológiu ide o slušný výkon.
Segment 500 Hz+ monitorov je dnes bojiskom pre úzku, no veľmi hlasnú skupinu e-športových nadšencov, ktorí merajú úspech v milisekundách. Tento model je v podstate evolúciou svojho 540 Hz súrodenca AG246FK, pričom obidva využívajú identický Fast TN panel, aký nájdete aj v ASUS ROG Swift Pro PG248QP. Rozdiel je v tom, že AOC ho predáva za citeľne nižšiu cenu a to je práve ten bod, kde sa takzvane láme chlieb. Zatiaľ čo ASUS PG248QP sa dnes pohybuje okolo 1 200 eur a BenQ Zowie XL2586X si pýta absurdných 1 400 eur, AOC vstupuje do hry s cenovkou okolo 700 eur. To znamená, že za rovnaký panel, rovnakú obnovovaciu frekvenciu a porovnateľnú kvalitu spracovania zaplatíte až o 40 % menej. MBR+ pritom vo výsledkoch pohybovej čistoty nezaostáva za ASUS-om s jeho ULMB2 ani za BenQ DyAc 2, pričom žiadna z týchto technológií nie je tak zásadne revolučná, aby ospravedlnila dvojnásobnú cenu. Ako vidíte, tak aj v segmente týchto extrémnych herných monitorov sa dá ponúknuť high-end bez zbytočne agresívnej cenovej politiky. Tu však prichádza aj druhá strana mince. Pri cene 700 eur sa AG246FK6 už nevyhýba konkurencii, ktorá prichádza z úplne iného sveta a to konkrétne OLED monitorom s frekvenciou 360 Hz. Tam sa nám naopak karta obracia. OLED panely ponúkajú dokonalú čiernu, nulový motion blur, prakticky okamžitú odozvu (0,03 ms) a farebnú presnosť, ktorú TN technológia jednoducho nedokáže napodobniť. V takomto kontexte TN panel od AOC vyhráva len v dvoch oblastiach. V obrovskej obnovovacej frekvencii a v teoreticky čistejšom pohybe vďaka MBR+. Pre profesionálne FPS prostredie je to možno kľúčové, no pre väčšinu hráčov pôjde o rozdiel, ktorý jednoducho neuvidia.
Vyššie som sa vám snažil čo najlepšie opísať kvality monitoru, ktorý nie je určený pre filmových nadšencov, ani pre tvorcov obsahu, ale vyložene pre náročných hráčov. Jeho kúpou získate minimálnu latenciu a maximálnu rýchlosť. Ak zvládnete prežiť kompromis v podobe 1080 p rozlíšenia a vypnete katastrofálne továrenské profily, dostanete monitor s prekvapivo slušnými farbami, bleskovou odozvou a praktickým dizajnom vrátane hardvérového ovládača, ktorý rieši väčšinu softvérových bolestí. Najväčšou zbraňou AG246FK6 však nie je tých 610 Hz, ale cena. V segmente, kde ASUS a BenQ totižto pýtajú trojciferné sumy s prirážkou za logo, AOC ponúka rovnaký výkon za zlomok ceny.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti AOC
