Keď som pred pár rokmi prvýkrát zapol toho času recenzovaný Nikon Z30, mal som pocit, že som zrazu preskočil z bicykla rovno do formule. Ten rozdiel oproti mnou dovtedy na fotky a videá primárne využívaným mobilom, bol doslova brutálny. Malé a kompaktné telo, výklopný displej, jednoduché ovládanie. Ostatne, ak ste čítali samotnú recenziu, tak dobre viete, že si mňa Z30 okamžite získal a neváhal som si ešte počas testovania kúpiť svoj vlastný. Dodnes ho stále používam na produkčné obrazové materiály a nevzdal by som sa ho za nič. Je to kamera, ktorú hádžem do batohu bez rozmýšľania, vždy pripravená robiť to, čo po nej chcem – teda ak si nezabudnem nabiť baterky. Ale ako to už býva, keď človek začne postupne audiovizuálnu tvorbu brať zase o kúsok vážnejšie, skôr či neskôr narazí na strop. Chcel som spomalené zábery v 4K, ale dostal som iba 30 snímok za sekundu. Chcel som v postprodukcii vykúzliť filmový look, ale 8-bitový záznam bol akosi proti. A skúste si na priamom slnku komponovať fotku bez hľadáčika, to je, akoby ste sa snažili poškrabať nohou za uchom. Prosto som pochopil, že síce neuvažujem nutne o rozchode so Z30, ale premýšľam skôr o nejakom monogamnom vzťahu. Z30 ostáva mojím spontánnym, rýchlym a spoľahlivým kamarátom, ale na vážnejšiu prácu som jednoducho potreboval niečo iné. Preto som oslovil spoločnosť Nikon s cieľom otestovať ich najnovší vlogovací stroj Z50 II. V nasledujúcich riadkoch preto nájdete opäť viac citových liniek než by bolo možno zdravé, ale napriek tomu som sa snažil o čo najväčšiu mieru objektívnosti, ako inak, v rámci mojich stále malých skúseností s bez-zrkadlovkami ako takými.
Najvýraznejšou zmenou, ktorú som pri prechode na Nikon Z50 II pocítil, bola prítomnosť kvalitného elektronického hľadáčika (ide konkrétne o 2.36M-dot OLED). Na papieri to môže znieť ako obyčajný technický údaj, v praxi je to však markantný rozdiel. So Z30 som sa spoliehal výhradne na zadný displej a pri ostrom poludňajšom slnku to bola občas čistá lotéria. Prosto namiesto kompozície som videl hlavne vlastný odraz, a aj keď sa to pochopiteľne dalo korigovať a takzvane si pomôcť, miera komfortu okamžite klesala. Hľadáčik tento problém vyriešil raz a navždy. Jeho význam pre video je podľa mňa ešte väčší, keďže to nie je len okienko na pozeranie, ale akési tretie oko. Pritlačím kameru k tvári a zrazu mám oveľa lepší prehľad o tom, čo sa deje pred kamerou. Výsledkom sú plynulejšie zábery, ktoré pôsobia filmovejšie už predtým, než do hry vstúpi akákoľvek postprodukcia. Je to moment, keď sa tvorba mení z improvizovaného vlogovania na vedomé filmovanie, aj keď treba samozrejme nabrať v rámci zberu materiálu opäť patričné skúsenosti. Áno, niekto by mňa v súvislosti s pôvodnou recenziou na Z30 mohol obviniť z akéhosi obracania kabátov, keďže som toho času jasne hovoril o tom, že hľadáčik vlastne nepotrebujem. Hold, ale tak ako sa vyvíjala za ten čas moja tvorba, tak som si uvedomil pravý opak.
Čo sa týka držania a ovládania, Nikon Z50 II stavia na osvedčenom tele pôvodnej Z50, no s istou mierou vylepšení. Disponuje hlbším a výraznejším gripom, čo ho stavia zase o trošku vyššie nad minimalisticky podaným Z30. Zatiaľ čo ploché telo Z30 je geniálne pre maximálnu prenosnosť a zmestí sa takmer do vrecka bundy, pri nasadení väčšieho objektívu sa držanie stáva prinajmenšom neistým. Skúste na Z30 nasadiť portrétny objektív alebo nejaký teleobjektív a okamžite pocítite, ako sa celá zostava nepríjemne prevažuje dopredu. Hlboký grip Z50 II naopak pri držaní dáva istotu a komfort aj s ťažšími sklami. To automaticky otvára dvere k novým kreatívnym možnostiam ako je práca s malou hĺbkou ostrosti alebo natáčanie vzdialených objektov, teda to čo bolo s Z30 pre mňa ergonomicky prinajmenšom nepohodlné. Nikon do tela navyše pridal nové programovateľné tlačidlá, ktoré znamenajú, že kľúčové funkcie máš priamo pod prstami a nemusíš sa ponárať do menu.
Dobrou správou je, že Nikon Z50 II si vlastne zachováva to najlepšie zo Z30 (napríklad už spomínaný plne výklopný a otočný displej, bez ktorého si vlogovanie alebo natáčanie seba samého sotva zrealizujete). Rozdiel je však v detailoch. Narážam na porty (USB-C, micro HDMI, 3,5 mm vstup na mikrofón), ktoré sú umiestnené tak, aby ani pri plnom zapojení neblokovali pohyb displeja, keď je vyklopený do strany. Každý, kto sa na Z30 pokúšal natáčať s externým mikrofónom a zároveň sa sledovať, vie, aký frustrujúci bol kábel, ktorý vždy zavadzal vo výhľade. Je to malá zmena, ale v praxi má obrovský dopad. Z30 je stavaná pre používateľa, ktorý chce jednoducho a rýchlo zachytiť moment, bez prekážok a komplikácií. Z50 II je naopak určená pre operátora, ktorý potrebuje oveľa lepšiu kontrolu, čiže hľadáčik, lepší grip, viac funkčných tlačidiel či odolnejšie telo z horčíkovej zliatiny. Sú to teda nástroje, ktoré síce nie sú nevyhnutné na zachytenie momentu, ale sú absolútne kľúčové, ak ho chceš komponovať precízne a mať istotu kvality výstupu aj v náročných podmienkach. V číslach to vyzerá nasledovne: Z50 II váži 495 gramov (len telo vrátane batérie). Z30 je nie len ľahšia, ale aj o pár milimetrov nižšia, no zároveň sa spolieha na jednoduchší kompozit, zatiaľ čo Z50 II pridáva pevnosť horčíkovej zliatiny a zvýšenú odolnosť voči poveternostným vplyvom. A tam, kde Z30 ostáva pri dvoch programovateľných tlačidlách a základnej ergonómii, Z50 II pridáva tretie tlačidlo, hľadáčik s rozlíšením 2,36 milióna bodov a optimalizované rozloženie portov - ako bonus nájdete v hornej časti aj výklopný blesk.
Ak by som mal pomenovať ďalší relevantný prvok, ktorý stojí za uvažovanie o zmene, tak je to rozhodne procesor. Zatiaľ čo Z30 poháňa solídny, ale dnes už viditeľne starnúci EXPEED 6, srdcom Z50 II je masívny EXPEED 7, rovnaký čip, aký bije aj v profesionálnych vlajkových lodiach Z8 a Z9. Predstavujem si to ako výmenu spoľahlivého štvorjadrového procesora v počítači za moderný 16-jadrový čip s dedikovanou AI jednotkou a špičkovou grafikou. EXPEED 6 zvláda spoľahlivo pokryť základné veci ako 4K video pri 30 fps či jednoduchší autofokus. EXPEED 7 vám oproti tomu však otvára úplne nové možnosti ako 4K 60p, 10-bitový záznam, komplexné algoritmy pre autofokus aj vylepšenú elektronickú stabilizáciu obrazu (EIS). Preto sa tieto schopnosti nikdy nemohli objaviť v Z30 len cez aktualizáciu firmvéru, pretože hardvér by to jednoducho neutiahol. Spracovať 4K pri 60 snímkach znamená dvojnásobnú dátovú záťaž, 10-bitový záznam s miliardou farebných odtieňov je výpočtovo násobne náročnejší než 8-bit so 16,7 miliónmi farieb a k tomu treba prirátať neustále dáta zo senzorov. A v praxi to cítiť už od rýchlejšieho štartu, okamžitej odozvy menu či plynulého prehrávania 4K klipov priamo v kamere a bez sekania. Pre tvorcu, ktorý často pracuje pod tlakom a nemá čas čakať, je táto rýchlosť a spoľahlivosť doslova na nezaplatenie a aj počas nakrúcania video recenzií som si túto prednosť doslova užíval. Tak isto kľúčovou výhodou je spoľahlivosť autofokusu. Zatiaľ čo Z30 zvládne tváre a oči len v jednoduchších situáciách, Z50 II pri fotení používa systém zo Z8 s 3D-Trackingom a oveľa lepším rozpoznávaním ľudí, zvierat aj vozidiel. V praxi to znamená, že keď natáčam recenziu telefónu, jednoducho naň ťuknem a zaostrenie je pevné, nech s ním hýbem akokoľvek. Keď sa vrátim k rozprávaniu, ostrenie sa plynulo presunie späť na moje oči. Autofokus je stabilnejší aj v slabom svetle či pri rýchlejšom pohybe, takže odpadá neustále “pumpovanie” a preskoky na pozadie. Spomenúť musím aj stabilizáciu. Na rozdiel od elektronickej stabilizácie v Z30 tu senzor fyzicky kompenzuje otrasy až do 5 EV. Výsledok? Oveľa stabilnejšie zábery z ruky, menej mikrootrasov a použiteľné dlhšie časy aj v slabom svetle. V kombinácii s objektívmi so stabilizáciou je rozdiel ešte citeľnejší.
Dnes už špičková kamera nie je samozrejme len o tom ako dobre vyzerá obraz, ale aj o tom, ako ti uľahčí prácu. Nikon Z50 II aj toto zvládol skvele. USB-C port umožňuje pripojiť kameru rovno k počítaču a hneď streamovať video a zvuk, bez ďalšieho hardvéru. Prenos súborov pomocou aplikácie je stále výborným pomocníkom ako aj možnosť ovládania zariadenia pomocou mobilu. Zároveň je možné kameru napájať z powerbanky alebo adaptéra, takže sa nemusíte báť, že vám uprostred natáčania dôjde batéria (pochopiteľne to vie aj Z30, ale pre úplnosť hodnotenia to musím zopakovať). Apropo batéria. Jedna, za mňa, opäť tak ako pri Z30, rozhodne nestačí. V prípade čisto fotenia mi plne nabitý akumulátor vydržal necelých 1 700 záberov. Pri nahrávaní videí je samozrejme opäť veľa premenných (aká je teplota, jas displeju a podobne), každopádne som na jedno nabitie zvládol nakrútiť 50 minút záznamu v 4K/60fps.
Uvedomujem si, že by som Nikon Z50 II mal vlastne primárne porovnávať s jeho predchodcom Z50, avšak ako som spomínal už v úvode, pracujem s tým, čo mám a hlavne to robím z pohľadu vlastných skúseností. Tie mi po mesiaci skúšania a porovnávania vykryštalizovali do nasledovnej podoby. Nikon Z50 II, vybavený snímačom APS-C pri rozlíšení 20,9 MPx, nie je len Z30 s hľadáčikom, ale ide o oveľa výkonnejší a všestrannejší stroj. Vďaka procesoru EXPEED 7 prináša profesionálne video funkcie ako 10-bit N‑Log a 4K 60p, inteligentnejší autofokus s 3D‑Trackingom, vylepšenú stabilizáciu kvalitný EVF. Takýto upgrade je ideálny pre tvorcov, ktorí chcú vyššiu farebnú presnosť, dynamický obsah, spoľahlivý autofokus alebo komfort pri hybridnej foto‑video práci, zatiaľ čo Z30 stále postačí pri statických hovoriacich hlavách, prioritnej kompaktnosti a z časti, samozrejme, aj obmedzenom rozpočte.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Nikon
