Prežitie v dnešnom preplnenom segmente lacných mobilov si vyžaduje viac než len dobré špecifikácie a osobne za akýmkoľvek, čo i len malým úspechom hociktorej značky, vidím hlavne odlišnú identitu. Stratégiou POCO, akejsi „low budget Xiaomi továrne“, nie je vytvoriť najlepší všestranný telefón za danú cenu, ale skôr najlepší telefón pre špecifický typ používateľa. Takého, ktorý si cení okamžite viditeľné a hmatateľné vlastnosti viac než surové čísla v benchmarkoch. V segmente do 250 € je nespočetné množstvo zariadení, ktoré sú „dobré“ vo všetkom, ale vo finále nevynikajú v ničom. Aby sa výrobca odlíšil od ostatných, musí buď ponúknuť neprekonateľnú cenu, alebo excelovať v kľúčových oblastiach odrážajúce každodenné potreby používateľa. POCO M7 Pro 5G masívne investuje do 120 Hz AMOLED displeja s jasom 2 100 nitov a 50 MP fotoaparátu s optickou stabilizáciou (OIS). Ide o funkcie, s ktorými používateľ neustále interaguje a ktorých kvalitu si všimne aj bez potreby spúšťania syntetických testov. Kompromisom je len adekvátny čipset Dimensity 7025-Ultra a absencia ultraširokouhlého fotoaparátu, teda prvky, ktorých absenciu bežný používateľ pocíti menej akútne. Nejde preto o chybu, ale o racionálny kalkul. POCO sa spolieha na to, že brilantný displej a spoľahlivý hlavný fotoaparát vytvoria dojem prémiovej kvality, ktorý preváži nad skrytým výkonnostným stropom. Poďme sa však spoločne pozrieť na jednotlivé kvality tohto mobilu trocha podrobnejšie.
Prvý dojem pri smartfónoch je vždy o fyzickom kontakte (o chladnom dotyku skla a kovu), ale v tomto prípade skôr plastu. POCO M7 Pro 5G však robí všetko pre to, aby ste na jeho skromnejší pôvod zabudli. S rozmermi 162,4 x 75,7 x 8,0 mm a hmotnosťou 190 gramov padne do ruky prekvapivo príjemne – nepôsobí ani ako ťažkopádna tehla, ani ako krehké pierko, ale skôr ako vyvážený kompromis medzi oboma extrémami. Zadná strana v odtieňoch Lavender Frost, Lunar Dust či Olive Twilight ponúka dvojtónovú úpravu so zaujímavými odleskami. Vďaka matnej textúre nepriťahuje odtlačky prstov a nepôsobí lacno, zatiaľ čo plastový rám pôsobí dostatočne pevne a nič nevŕzga ani sa neprehýba. Jediným dizajnovým nedostatkom je výrazne vystupujúci modul fotoaparátu, ktorý tradične priťahuje prach a spôsobuje kolísanie telefónu pri položení na rovnú plochu. Sympatickým prekvapením je naopak prítomnosť 3,5 mm jacku a hybridného slotu (dve SIM alebo SIM + microSD), ktoré sú dnes už pomaly raritné prvky a náročnejší používatelia ich ocenia. Prednú stranu chráni sklo Corning Gorilla Glass 5 a celok ako taký má certifikáciu IP64- Tá síce negarantuje plnú vodotesnosť, no aspoň dodáva pocit istoty pri bežnom používaní. Výsledkom je zariadenie, ktoré aj vzhľadom na svoj rozpočet pôsobí hodnotnejšie, než by napovedali použité materiály. To len potvrdzuje, že POCO rozumie psychológii prvého dojmu a že kvalitné detaily dokážu vyvážiť aj určité kompromisy, ako napríklad použitie plastového rámu.
Ak by som mal vybrať jednu kľúčovú vlastnosť, ktorá najviac vystihuje POCO M7 Pro 5G, bez zaváhania by som ukázal na jeho displej. Je to v istom smere korunovačný klenot, hlavná zbraň a zároveň najväčší dôvod, prečo o tomto smartfóne vôbec uvažovať. Ide o 6,67-palcový AMOLED panel s Full HD+ rozlíšením (2 400 x 1 080 pxl), ktorý ponúka sýte farby vďaka gamutu DCI-P3, dokonalú čiernu a 120 Hz obnovovaciu frekvenciu. Vďaka tomu je na ňom prezeranie obsahu nádherne plynulé. Ďalším triumfom je jas. Výrobca uvádza špičkových 2 100 nitov a mne sa podarilo sondou namerať presne 1 831 nitov, čo sú čísla bežné pri vyššej strednej triede. V praxi to znamená, že čitateľnosť na priamom slnku je prevažne bezproblémová. S podporou HDR10+ sa navyše z tohto telefónu stáva malé vreckové kino, kde sledovanie Netflixu či YouTubu ponúka dostatočne ostrý, kontrastný a živý obraz, ktorý ďaleko presahuje očakávania nižšej strednej triedy. Displej tu však nezohráva len estetickú, ale aj výrazne strategickú úlohu, ako som už naznačil v úvode. Vysoká obnovovacia frekvencia vytvára dojem rýchlosti a prémiovosti, čím maskuje obmedzenia procesora Dimensity 7025-Ultra. Pri bežných úlohách tak zariadenie pôsobí svižnejšie, než v skutočnosti, a keďže väčšinu času trávi používateľ práve pri konzumácii obsahu či prechádzaní rozhrania, vizuálne kvality displeja fungujú ako ekvivalent mrkvy na špagáte. Tá dokáže zatieniť občasné spomalenia, ktoré sa objavia iba v situáciách, keď sa čipset dostáva na hranice svojich možností, ale o tom si ešte čo to povieme nižšie.
Pod kapotou POCO M7 Pro 5G si ticho pradie MediaTek Dimensity 7025-Ultra. Názov, ktorý síce znie ako tryskový motor pre raketu SpaceX, no v skutočnosti ide skôr o spoľahlivý mestský skúter. Na bežné jazdy úplne stačí – prehliadanie webu, sociálne siete, komunikácia či streamovanie prebieha hladko a vďaka HyperOS dokonca pôsobí aj dostatočne svižne. Ale keď mu naložíte viac, čiže spustíte rýchle prepínanie náročných aplikácií alebo prácu s veľkými súbormi, skúter sa začne zadýchavať. Akokoľvek som nerobil vlastný bench, čísla zo syntetických testov hovoria jasne. AnTuTu v10 okolo 470 807 bodov a Geekbench 6 s výsledkami 950/2322 radia tento čipset do solídneho priemeru, čo je diplomatická formulka pre „nič, čo by trhalo asfalt“. V porovnaní s konkurentmi, ako je Realme P3, je výkonový deficit dobre badateľný. Softvér však situáciu ako tak zachraňuje. HyperOS postavený na Androide 14 je rýchly a prekvapivo dobre vybavený, lenže radosť okamžite schladí lavína predinštalovaného bloatware. Telefón vás po prvom spustení privíta plejádou zbytočných aplikácií a hier, pričom tento digitálny welcome drink si musíte odpracovať odinštalovaním. Môžete to vnímať ako súčasť obchodného modelu: zaplatíte málo, no draho si to odpracuje váš čas. Na druhej strane, POCO sľubuje až štyri veľké aktualizácie systému Android pre modely v EÚ, čo je v tejto triede taký malý zázrak. Dostanete telefón, ktorý bude roky aktuálny a bezpečný, &k teda prežijete úvodnú bloatware daň.
Povedzme si to na rovinu. POCO M7 Pro 5G nie je herný telefón, a ak vás názov PRO navádza k opaku, rýchlo sa vráťte na zem. Najväčším slabým článkom je grafický čip IMG BXM-8-256, ktorý svaly rozhodne nepobral. To však neznamená, že si na ňom nezahráte vôbec nič. Logické skladačky, kartovky či tituly typu Wild Rift na nižších nastaveniach idú hladko a pre väčšinu príležitostných hráčov to postačí. Pri graficky náročnejších tituloch sa však počas testovania ukázala realita. PUBG tento mobil zvláda na nastavení Smooth/Ultra s približne 40 fps, čokoľvek vyššie je len z ríše fantázie. Genshin Impact je utrpením aj na úplnom minime a tie najnáročnejšie tituly ako Call of Duty: Warzone či Fortnite, často ani neprejdú cez úvodné menu. Na druhej strane, treba priznať, že chladenie je prekvapivo dobré a telefón sa ani pri dlhšom hraní nezmení na vreckovú platničku na palacinky, čo je v tejto triede za mňa plus.
Opäť musím vytiahnuť nejakú tú metaforu a tentoraz rovno od boku a za zvuku zvonov pravého poludnia. Fotografická výbava POCO M7 Pro 5G je totižto ako westernový hrdina – osamelý strelec, ktorý má len jednu, zato slušne nabitú zbraň. Tou je 50 MPx hlavný snímač Sony IMX882 (LYT-600) so svetelnosťou f/1.5 a optickou stabilizáciou obrazu, čo je v tejto cenovej triede takmer sci-fi. V dobrých svetelných podmienkach strieľa ostré, detailné snímky s prirodzenými farbami a slušným dynamickým rozsahom, pričom aj v noci dokáže vďaka OIS a svetelnej clone vyčarovať prekvapivo uspokojivé zábery, ktoré sa nestratia ani na sociálnych sieťach. Problém nastáva všade inde. Ultraširokouhlý objektív tu nehľadajte, a ak budete chcieť odfotiť partiu kamarátov alebo panorámu hôr, bude potrebných pár krokov dozadu (a dúfať, že nespadnete z útesu). 2 MPx hĺbkový senzor tu nájdete len preto, aby špecifikácie nepôsobili príliš prázdno, a digitálny 2x zoom je skôr rozmazaný vtip než reálna funkcia. Video je obmedzené na 1 080p pri 30 fps, čo by ešte pred piatimi rokmi prešlo, no dnes pôsobí skôr ako trpké šetrenie. Selfie kamera s rozlíšením 20 MPx síce cez deň zvládne slušné zábery, ale detailmi neohúri.
A čo batéria? V útrobách POCO M7 Pro 5G sa okrem čriev ukrýva akumulátor so solídnou kapacitou 5 110 mAh, ktorý zabezpečí, že sa telefón nevybije skôr ako vy po celodennom maratóne pracovných schôdzok a sociálnych sietí. Pri bežnom používaní zvládne bez problémov deň a pol, striedmejší používatelia sa dostanú aj na dva dni. Ironicky za dobrú výdrž môže aj samotný čipset Dimensity 7025-Ultra, nie preto, že by bol výkonnou raketou, ale práve preto, že ňou nie je. Netiahne z batérie viac, než musí, a keďže vás aj tak nepustí do najnáročnejších hier, batéria si vydýchne a vo finále vydrží dlhšie. Keď sa predsa len minie šťava, nastupuje 45 W turbo nabíjanie, s ktorým sa na 50 % dostanete približne za pol hodinu, čo je ideálne na rýchle dobitie počas obednej pauzy. Plné nabitie, z nuly na sto, zaberie zhruba hodinu. Adaptér však v balení nehľadajte, aj keď som ho pri svojej testovanej vzorke mal, nejde o verziu určenú pre kúpu v rámci EU.
Mesiac testovaný smartfón značky POCO hodnotím ako mobil plný kontrastov. Dokáže vás oslniť výborným 120 Hz AMOLED displejom a kvalitným fotoaparátom s OIS, no brzdí ho priemerný výkon a chýbajúci ultraširokouhlý objektív. Je ideálny pre používateľov, ktorí chcú za nízku cenu konzumovať multimediálny obsah a fotiť momentky, no hráči či nároční multitaskeri zostanú sklamaní. Realme P3 ho prekonáva vyšším výkonom a väčšou batériou, Samsung Galaxy A26 ponúka lepší softvér a všestrannejší fotoaparát, ale samozrejme za vyššiu cenu a s pomalším nabíjaním. M7 Pro 5G tak stavil všetko na displej a hlavný fotoaparát a či mu tento úder na vaše potreby stačí, závisí iba od vašich priorít.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xiaomi
