Existujú klávesnice, ktoré stoja dvadsať eur a ich najväčšou inováciou je, že majú Enter väčší ako všetky ostatné klávesy dokopy. Potom sú tu takzvané prémiové modely za stovku, ktoré vám sľúbia, že vďaka ich unikátnemu RGB podsvieteniu budete písať rýchlejšie, krajšie a možno aj bez preklepov avšak samozrejme, nič z toho sa nakoniec nestane. No a potom, na vrchole tejto potravinovej pyramídy, sedí ROG Azoth Extreme. Klávesnica, ktorá stojí viac ako priemerný herný monitor a takmer toľko, čo niektoré ojazdené autá. V komunite nadšencov do mechanických klávesníc je to tak trochu Svätý grál, ale nie ten, ktorý vám prináša večný život. Skôr ten, ktorý vám prináša večný pocit, že ste urobili ekonomicky iracionálne, no emocionálne absolútne uspokojujúce rozhodnutie. Čo si budeme nahovárať, každý jeden z nás aspoň raz v živote hodil do košíka produkt o ktorom dobre vedel že jeho cenovku nie je možné za žiadnych okolností rozumne obhájiť a cez to všetko vám kuriér už o pár dní zvonil pri dverách. Ja vás dnes zoznámim s klaviatúrou ktorej kúpa je presne takto neobhájiteľná ale cez to všetko sa posnažím nájsť aspoň pár argumentov, ktoré vám umožnia tváriť sa, že ste ju kúpili z racionálnych dôvodov. Budeme hovoriť o prémiových materiáloch, o tak precíznom spracovaní, že by ste si na nej mohli krájať sushi, a o technologických vychytávkach, pri ktorých sa bežné klávesnice menia na plastové hračky z tržnice.
Zážitok z rozbaľovania ROG Azoth Extreme pripomína skôr otváranie škatuľky s luxusnými hodinkami než s počítačovou perifériou a ja som si to mal možnosť vychutnať v plnej paráde a na kameru. Všetko je precízne uložené, každý komponent má svoje miesto a už samotný obal s vami krásne komunikuje a hovorí vám, že v rukách nedržíte bežný produkt. Prvé, čo vás po vybratí klávesnice z ochranných vrstiev zarazí, je jej hmotnosť. S váhou takmer 2,2 kg vrátane opierky zápästia je to jeden z najťažších modelov vo svojej 75% kategórii a to vám píšem z pozície človeka, čo za posledné roky testoval desiatky klávesníc tohto formátu. Uvedená hmotnosť však nie je na škodu, práve naopak, okamžite vytvára pocit nekompromisnej stability a súčasne hodnoty. Nerozprávame sa tu o kuse plastu, ktorý sa bude po stole posúvať pri každom prudšom pohybe myšou. Toto je monolit ktorý bude poslušne čučať bez pohnutia všade tam kde ho umiestnite. Kvalita spracovania je, rovnako ako cena, ohromujúca - ja viem že na ňu čakáte a pre tých čo si ju už medzi časom nestihli zistiť, je to necelých 600 eur. ASUS tu nenechal nič na náhodu a siahol po materiáloch a výrobných postupoch, ktoré sú v segmente masovo vyrábaných klávesníc skôr raritou. Celé šasi je vyrobené z hliníkovej zliatiny a doplnené o pevný kovový rám. Spodná časť prechádza zložitým 12-krokovým výrobným procesom, ktorý zahŕňa CNC obrábanie, pieskovanie a eloxovanie, čoho výsledkom je charakteristický čepeľový vzor a precízne opracované, stupňovité hrany. Cítite to na dotyk, vidíte to na každom detaile. Toto nie je len funkčný dizajn, je to priemyselné umenie. Nie že by snáď konkurenčné firmy ako Epomaker či Keychron nemali vo svojom talóne podobne ostré šípy, ak tú svoju o Artušovskej legende ešte viac natiahnem, každopádne ani ich najprémiovejšie klávesnice vo finále nevyzerajú takto unikátne a luxusne ako práve Azoth Extreme.
Srdcom konštrukcie, ktoré má samozrejme priamy vplyv na pocit z písania, je polohovacia doska a tu môžeme hovoriť o jasnom prvenstve naprieč celým trhom. Uvedená doska je totižto vyrobená z uhlíkových vlákien. Karbón poskytuje tuhosť porovnateľnú s kovom, čo sa prejavuje v ostrom a súčasne dostatočne presnom pocite pri každom stlačení klávesy. Zároveň je však vďaka svojej vnútornej elasticite schopný efektívne pohlcovať malé vibrácie, čo prispieva k čistejšej a príjemnejšej akustike. Dizajnové detaily, ako leštené, laserom gravírované logo ROG na spodnej strane zapracované do vyberateľnej kreditnej karty, dva páry magnetických nožičiek pre nastavenie troch rôznych uhlov sklonu a masívna silikónová opierka zápästia s hliníkovou základňou, ktorú nemôžem nazvať inak než maximálne pohodlnou, len podčiarkujú celkový luxusný dojem. Je zrejmé, že fyzická konštrukcia Azoth Extreme je jasným dôkazom stratégie v ktorej cena nehrá rolu. Každý gram hmotnosti navyše a každá CNC frézovaná hrana nie sú len o funkčnosti, ale o vytvorení hmatateľného pocitu jedinečnosti, ktorý má ospravedlniť extrémnu cenu ešte predtým, ako používateľ napíše so slinou u pusy svoje prvé písmeno. Je to psychologická príprava na akceptovanie faktu, že si nekupujete len nástroj, ale súčasne aj šperk. Tento prístup je za mňa však v ostrom kontraste s predchodcom, pôvodným modelom ROG Azoth, ktorý mal spodnú časť šasi z plastu. Práve tento skok v materiáloch a zložitosti výroby je jedným z hlavných argumentov, ktorými sa ASUS snaží obhájiť takmer dvojnásobnú cenu. Nesnaží sa konkurovať v pomere cena/výkon. Snaží sa vytvoriť novú kategóriu hyper herného príslušenstva, podobne ako vo svete automobilov existujú superšporty a hyperšporty.
Jedna vec je však to ako tento skvost vyzerá dizajnovo a druhá vec je ako sa na ňom píše respektíve hrá. Začnime zvukom, ostatne ak niečo dokáže pokaziť akýkoľvek dobre vybudovaní dizajn tohto formátu hardvéru tak je to práve lacný zvuk. Základom akustického zážitku je tu komplexná trojvrstvová tlmiaca štruktúra s regulovateľnou mierou odporu (o nej vám ešte čo to poviem neskôr). Medzi doskou s plošnými spojmi (PCB) a polohovacou doskou sa nachádzajú dve vrstvy prémiovej peny (na rozdiel od vyššie spomínanej konkurencie tu ide skutočne o prémiový materiál) a masívna silikónová podložka na dne šasi. Cieľom tohto sendviča je pohltiť akékoľvek nežiaduce vibrácie, eliminovať kovové zvonenie spínačov a hlavne potlačiť duté ozveny vo vnútri šasi. Musím bez akýchkoľvek príkras povedať, že zvuk tiahnuci sa z Azoth Extreme je skutočne ohromujúco pokojný. Testovaná vzorka bola osadená lineárnymi spínačmi ROG NX Snow, ktoré sú z výroby precízne predmazané a zakaždým keď som tie switche skúšal rozhodiť pomocou vyložene násilnej interakcie som dostal priam hodvábnu odozvu. Pocit je skutočne hladký, konzistentný a bez akéhokoľvek drhnutia a presne takto to má vyzerať keď dáte za klávesnicu viac ako je zdravé. Samozrejmosťou je rovnako podpora hot-swap, takže ak vám lineárne spínače nevyhovujú, môžete si ich bez spájkovania vymeniť za akékoľvek iné kompatibilné spínače. Akokoľvek dnes firma Glorious ponúka cenovo zrovnateľnú klávesnicu s možnosťou výmeny mechanických ako aj magnetických spínačov v rámci jednej dosky, tak Azoth Extreme v tomto trocha zaostáva aj keď treba dodať, že on je v rámci spracovania na tom s tým prémiovým pocitom ešte o kus ďalej. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj často prekliate stabilizátory na dlhých klávesoch ako medzerník, Shift či Enter. Sú špeciálne vyladené ba v rámci premazania podľa môjho názoru až predimenzované, čo efektívne eliminuje akékoľvek hrkanie alebo kolísanie - to býva častý neduh aj u drahších klávesníc nad sto eur. Najväčšou inováciou v oblasti pocitu z písania je však nastaviteľné tesnenie. Na spodnej strane klávesnice sa nachádza malý páčkový prepínač, ktorým môžete meniť charakteristiku uchytenia vnútornej zostavy. V režime „Hard“ je uchytenie pevnejšie, čo vedie k tuhšiemu pocitu s rýchlym odrazom, ideálnemu práve pre hranie hier. V režime „Soft“ je uchytenie pružnejšie a poskytuje citeľnejší ohyb, čo je naopak pohodlnejšie pri dlhom písaní. Aj v tomto sa testovaná klaviatúra ukázala byť ekvivalentom jednorožca, za ktorého si určite je pár ľudí na svete ochotných patrične priplatiť. Predmetnú funkciu však ja osobne vnímam ako dokonalý príklad inžinierstva balansujúceho na hrane marketingu. Je technicky pôsobivá a vyzerá skvele v zozname špecifikácií avšak jej reálny dopad na zážitok je prinajmenšom diskutabilný a pre mnohých používateľov bude rozdiel len minimálny.
ASUS do Azoth Extreme natlačil doslova všetko, čo súčasný trh s perifériami komerčne ponúka, v snahe ospravedlniť tých šesť stoviek. Výsledkom je arzenál funkcií, z ktorých niektoré sú skutočne užitočné, iné sú skôr technologickou demonštráciou a ďalšie pôsobia až zbytočne. Dominantným prvkom na pravej hornej strane je plnofarebný dotykový OLED displej s uhlopriečkou 1.47 palca, doplnený o multifunkčný trojcestný gombík. Displej dokáže zobrazovať širokú škálu informácií a to od stavu klávesnice, cez úroveň batérie a multimediálne informácie, až po systémové parametre ako teplota CPU či GPU a pochopiteľne vám umožní naň premietať vlastné animácie. Na papieri to znie opäť skvele. V praxi je však jeho využiteľnosť limitovaná. Vôbec najzbytočnejšie sa mi počas testovania javilo dotykové ovládanie pomocou gest, ktoré je na tak malej ploche nepresné a miestami vyložene frustrujúce. Po čase som nad touto formou ovládania zlomil palicu a všetko riešil cez inak dobre reagujúci gombík na pravej hrane. V oblasti konektivity a výkonu ako takého je Azoth Extreme pochopiteľne na absolútnej špičke. Ponúka tri cesty párovania. Klasické káblové pripojenie cez USB-C, Bluetooth s možnosťou spárovania až troch zariadení súčasne a predovšetkým bezdrôtové pripojenie v pásme 2.4 GHz prostredníctvom technológie ROG SpeedNova a vyložene miniatúrneho USB donglu. Práve bezdrôtový výkon je hlavným herným ťahákom a právom. Hráči sa môžu oprieť o extrémne nízku latenciu a vďaka prídavnému zariadeniu s názvom „Polling Rate Booster“ dokáže klávesnica dosiahnuť frekvenciu dopytovania až 8 000 Hz, a to ako v káblovom, tak aj v bezdrôtovom režime. Nič lepšie si v zmysle herného náradia v súčasnosti v segmente klávesníc nemôžete kúpiť avšak s tým sa aj spája otázka, či niečo takéto v praxi bežný hráč vlastne využije. Dokonca aj na profesionálnej úrovni, je totižto rozdiel medzi 1 000 Hz a 8 000 Hz pri väčšine hier prakticky nerozoznateľný.
Záverom sa pochopiteľne nemôžem vyhnúť tej prekliatej sume. ROG Azoth Extreme je v cenovej lige, kde sa klávesnice bežne nepohybujú a dať 550 až 600 € za perifériu, za ktorú by ste si pokojne mohli kúpiť slušný herný notebook, konzolu s pár hrami alebo postaviť základný herný PC je veľká vec. ASUS sa to očividne snaží celé obhájiť prémiovými materiálmi, inováciami, obrovskou výdržou batérie (100 hodín s RGB diskotékou aj OLED displejom a 1 600 hodín bez svetielok a obrazovky) či špičkovým bezdrôtovým prenosom, no realita je, že oproti pôvodnému Azothu za polovičnú sumu ponúka len pár bonusov navyše, ktoré nie každý ocení. Farebný displej a nastaviteľný gasket mount jednoducho nemajú hodnotu príplatku viac ako dvoch stoviek a áno, celokovové telo s vyložene stabilným 2,4 GHz pripojením je v tejto kategórii plus a tu ASUS boduje, ale za rovnaké peniaze si skúsený nadšenec postaví vlastnú klávesnicu na mieru s QMK/VIA. V porovnaní s konkurenciou pôsobí Azoth Extreme prosto ako cenová anomália a nie produkt po ktorom trh vyložene baží a ja toto celé vnímam ako test lojality ROG fanúšikov a ich ochoty zaplatiť za jedinečný zberateľský kúsok.
ROG Azoth Extreme si nekupujete preto, že ju potrebujete. Kupujete si ju preto, aby ste si pri každom ťuknutí pripomenuli, že máte doma kus hardvéru, ktorý je rovnako prehnane dokonalý, ako je prehnane drahý.
Za poskytnutie produktu na recenzi ďakujeme spoločnosti Asus
