Koloseum hrania prostredníctvom PC handheldov je aktuálne čoraz viac preplnenejšie. V jeho ušliapanom piesku už dávno bojuje o priazeň davu zavedený šampión, Steam Deck od Valve, a po jeho boku zúrivý vyzývateľ v podobe ASUS ROG Ally. Do tejto pomyselnej arény však aktuálne vstupuje nový, štíhlejší gladiátor, a to model Lenovo Legion Go S. Písmeno S v jeho mene však neznamená sequel, ale skôr syntézu či streamlining. Znak, že Lenovo nezabudlo na chyby svojho prvého pokusu, pôvodného Legion Go, ktorý síce prišiel s veľkými ambíciami, no zakopol o vlastnú váhu a hromadu drobných nedostatkov a skončil s tvárou zarytou do zeme. Legion Go S tak nie je len obyčajným druhým dejstvom v celej tej mojej metafore s koloseom. Je to totižto rafinovanejší a parou poháňaný gladiátor, ktorý nahrádza surovú silu rozumom a skúsenosťou.
Prvým a najzásadnejším rozdielom oproti predchodcovi je prechod na jednoliatu konštrukciu. Lenovo opustilo modulárny koncept, ktorý preslávilo Nintendo Switch a zameralo sa na čistú ergonómiu. Zariadenie v prevedení s názvom Glacier White s protišmykovou textúrou na rukovätiach pôsobí podľa mňa rozhodne dostatočne prémiovo a zároveň prakticky. Napokon práve tento krok je priamou odpoveďou na kritiku pôvodného modelu, ktorý bol pre mnohých, vrátane mňa, ergonomicky vyložene nešťastným zážitkom. Hmotnosť 730 g je síce nižšia ako u predchodcu, no Legion Go S stále patrí medzi ťažšie kúsky v aréne. Pre porovnanie, ASUS ROG Ally X váži 675 g a Steam Deck OLED dokonca len 640 g. Ak je však v niečom Lenovo stále dobré, tak je to v spôsobe premieňať nevýhody na výhody. Vďaka premyslenému rozloženiu hmotnosti totižto zariadenie nepôsobí nevyvážene a v rukách sedí prekvapivo dobre. Obetovanie modularity tak osobne rozhodne nevnímam ako krok späť.
Lenovo si pri vývoji ovládacích prvkov svojej handheldovej novinky dalo mimoriadne záležať a je to cítiť pri každom dotyku. Hall effect páčky s magnetickými senzormi eliminujú nechcený drift a ponúkajú dokonalú presnosť bez vôle, pričom subjektívne pôsobia tuhšie než tie na ROG Ally a sú skôr bližšie k ROG Ally X. Nechýba im ani decentné RGB podsvietenie, ktoré pridáva vizuálny šmrnc. Predné tlačidlá sú tiché, nízkoprofilové a pripomínajú Ally, zatiaľ čo D-pad zaujme klikavosťou a prekvapivou presnosťou pri diagonálnych vstupoch. Nastaviteľné spúšte s možnosťou prepnutia medzi krátkym a dlhým chodom potešia fanúšikov akčných strieľačiek aj pretekov a zadné pádla funkčne dopĺňajú celý tento ovládací balík. Kde však Legion Go S boduje ešte viac, je ergonómia, a to najmä pre hráčov s väčšími rukami. Na rozdiel od kompaktnejšieho ROG Ally pôsobí pohodlnejšie, stabilnejšie a v tomto smere by sa dal zrovnať so Steam Deckom. V čase prípravy tohto článku som bol súčasne ponorený do testovania druhej generácie konzoly Nintendo Switch, a preto si neodpustím jednu štipľavú poznámku na margo Nintenda. Akokoľvek je Switch 2 v mnohom opäť stelesnením známeho Big „N“ know-how, tak absenciou kvalitných páčok s magnetickým systémom vstupuje Nintendo opäť do tej istej a z pohľadu hráčov poriadne smutnej rieky.
Ak má Legion Go S nejaké eso v rukáve, tak je to bezpochyby jeho displej. Výrobca ho síce možno zbytočne honosne nazval PureSight, ale tentokrát ide o viac než len trápny marketing. Máme tu 8-palcový IPS panel s rozlíšením 1920 x 1200 pxl, pomerom strán 16:10, obnovovacou frekvenciou 120 Hz, svietivosťou 500 nitov a plným pokrytím sRGB gamutu. Ide o obraz, na ktorý sa nielen dobre pozerá, ale ktorý aj reálne funguje, a to aj pri dlhšom hraní. Oproti niektorým konkurentom (hlavne 7-palcovým zariadeniam s pomerom strán 16:9) ponúka až o 37 % väčšiu zobrazovaciu plochu, čo je pri hraní RPG skutočný dar. Kľúčovým zlepšením oproti prvému Legion Go je však podpora VRR, teda variabilnej obnovovacej frekvencie, ktorá výrazne pomáha kompenzovať kolísajúci výkon APU a minimalizuje trhanie obrazu. No nie je to všetko len ružové. Keďže displej ostáva vo vodách IPS, akokoľvek nejde o jedného z najhorších zástupcov danej technológie (však Nintendo?!), čierna stále nie je taká čierna ako pri OLEDe. Navyše zamrzí aj absencia HDR podpory, najmä ak si uvedomíme, že sme v roku 2025 a HDR je už štandardom aj v strednej triede smartfónov. V tmavších scénach tak obraz pôsobí často príliš vyblednuto a rovnako tak som nebol práve spokojný s kontrastným rozsahom.
Pod kapotou Legion Go S bije srdce s logom AMD. Jedná sa konkrétne o čip Ryzen Z2 Go, ktorý možno neohúri najnovšou architektúrou, no rozhodne má čo povedať. Je postavený na osvedčenej Zen 3+ architektúre so 4 jadrami a 8 vláknami a doplnený o 12 výpočtových jednotiek grafiky RDNA 2. Keďže herný výkon je v handheldoch primárne limitovaný GPU a keďže čip beží v úzkom TDP koridore, rozdiel medzi Z2 Go a Z1 Extreme sa často pohybuje len na úrovni 5 až 10 % FPS. To znamená, že v tituloch ako Cyberpunk 2077 či prípadne Ghost of Tsushima sa rozdiel reálne scvrkne na pár snímok za sekundu a tie si bežný hráč pravdepodobne ani nevšimne. Z tohto pohľadu ide od Lenova o logickú, cenovo motivovanú voľbu, ktorá umožnila postaviť lacnejšie zariadenie bez brutálneho výkonového kompromisu. No ani tu si netreba nasadzovať ružové okuliare, keďže aj mne sa počas testovania menej známych hier opakovane stávalo, že v určitých situáciách bol onen percentuálny prepad snímkovania vyšší. Navyše, pri zložitejších scénach som si všimol oveľa horšiu plynulosť a nekonzistentný frame pacing, čo nie je, ako určite väčšina z vás dobre vie, len o počte FPS, ale o tom, ako plynule sa tie snímky dostávajú na obrazovku. Ryzen Z2 Go tak rozhodne nevnímajte ako zázračné riešenie, ale skôr ako rozumný kompromis, ktorý bude vyhovovať väčšine hráčov.
Ďalším obrovským a podľa mňa jasne pozitívnym pilierom kvality tohto handheldu je kooperácia medzi Lenovom a Valve. Windows 11, čoby akýsi doterajší štandard v prenosných PC gaming mašinách bol totižto opakovane vnímaný ako problém a práve fúzie s Valve či Xbox divíziou dávajú výrobcom konečne nové možnosti. Rozhodnutie dať užívateľom si vybrať a teda postaviť Legion Go S aj na Steam OS zásadne mení charakter celého zariadenia. Za mňa windowsová verzia osloví najmä pragmatikov, keďže ponúka maximálnu kompatibilitu so všetkými hernými platformami, vrátane náročných titulov s anti-cheat ochranou, no za cenu už spomínaného ťažkopádneho používateľského zážitku. Akokoľvek má nadstavba Legion Space ambíciu stierať problémy Windowsu, realita je oveľa horšia – pomalosť, nestabilita, konflikty s ovládačmi a bugy, ktoré sa opakovane objavujú zakaždým, keď si Windows spomenie, že chce niečo aktualizovať, nie sú ani náhodou dobrou reklamou. Naproti tomu SteamOS verzia za mňa pôsobí ako konzolová reinkarnácia toho, čo má pojem handheld reprezentovať. Elegantné a svižné rozhranie, okamžité uspatie hry, nižšia systémová záťaž a tým pádom lepší výkon i výdrž batérie. Bonusom je cloudové ukladanie postupu, plynulý prechod medzi PC a konzolou či Remote Play. No kým pre singleplayer produkciu je to radosť, pri multiplayer produktoch narazíte na tvrdú stenu – anti-cheat ochrany na úrovni jadra jednoducho neprejdú. Hráči Call of Duty, Valorant či EA FC tak majú smolu. K tomu si pripočítajte fakt, že niektoré hardvérové prvky, ako napríklad trackpad sú na SteamOS zatiaľ viac okrasou ako funkčnou súčasťou. Rozhodnutie medzi týmito dvoma systémami je preto dilema medzi flexibilitou za cenu chaosu a čistým zážitkom s určitými obmedzeniami.
Viete ako mám rád tie metafory, tak vám ich sem ešte zopár hodím. Legion Go S je za mňa ako luxusná hi-tech limuzína, ktorá vás ohúri dizajnom, sedadlami z alcantary a digitálnym kokpitom, ale keď otočíte kľúčikom, ozve sa motor z malého hatchbacku. Zvukový a akustický zážitok zaostáva za zvyškom. Reproduktory sú jedným z najslabších článkov celého zariadenia. Znejú plocho, bez priestoru, s chýbajúcimi basmi a pri bežnom hraní máte často pocit, že hrá len jeden z nich. V porovnaní s konkurenciou, konkrétne ROG Ally alebo Steam Deckom, je zvukovo Legion Go S jednoducho o ligu nižšie, čo je škoda, najmä ak si uvedomíme, aký dobrý má displej. No a kým displej je v istom smere balzam na oči, ventilátory môžu byť naopak trestom pre uši. Chladenie síce bráni thermal throttlingu, no je to ako by ste za tichý výkon museli platiť hlukovou daňou. Už pri 15 W sa ventilátor ozýva a pri 20+ W začne byť rušivý, niekedy až do takej miery, že cítiť jemné vibrácie celého šasi. Odporúčam si k tomuto handheldu dokúpiť kvalitné slúchadlá. Rovnako problémová je aj výdrž batérie. SteamOS síce v tomto smere pomáha šetriť batériu, avšak stále to nie je handheld, ktorý si vezmete na celodenný výlet bez nabíjačky – necelé tri hodinky hrania pri plnom výkone. V tejto oblasti sú niektorí konkurenti, špeciálne ROG Ally X, proste ďalej. A hoci mobilita škrípe, konektivita to do istej miery kompenzuje. Dva USB4 porty s plnou 40 Gb/s rýchlosťou, podpora eGPU a možnosť simultánneho napájania a zobrazovania, to všetko robí z Legion Go S naopak najflexibilnejší handheld pre tých, ktorí ho chcú takzvane dokovať. Či už ide o obývačku, kanceláriu alebo posteľ, zariadenie je pripravené pripojiť sa a plniť úlohu, ktorú mu určíte.
Ten necelý mesiac, čo som strávil s Lenovo Legion Go S aj vďaka spoločnosti Datacomp hodnotím vo výsledku pozitívne. Jedná sa o zariadenie plné kontrastov, ktoré ponúka špičkový displej a výbornú ergonómiu, no zároveň zlyháva v oblasti audia a hlučnosti ventilátorov. SteamOS je elegantný a efektívny, ale s výraznými obmedzeniami v multiplayerových tituloch. Nejde ani o najvýkonnejší, ani najdostupnejší PC handheld na trhu, no môže byť ideálnou voľbou pre tých, ktorí kladú dôraz na veľký a kvalitný displej, pohodlie pri držaní a sú pripravení akceptovať mnou vymenované kompromisy. Dodatok: tie pomyselné misky váh na pozitívnu stranu môže prevážiť známy Lenovo program Accidental Damage Protection (oprava alebo výmena pri náhodnom poškodení) a podobne ako pri tablete Legion Tab + je k tomu navyše podpora Premium Care.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Datacomp
