Štúdio Rebellion, ktoré máte zafixované skôr s hrami plnými ostreľovačských pušiek a hôrd nemŕtvych, sa odhodlalo na odvážny krok a to vytvorenie úplne novej značky. Výsledok sa stal nedávno vydaný a v rámci PR aj pomerne nenápadný projekt Atomfall. Ten už v základe sľuboval postapokalyptický survival zážitok odohrávajúci sa v tajuplnom britskom prostredí, kde realita jadrovej katastrofy koketuje s folk hororom a konšpiráciami studenej vojny. Čo myslíte, podarilo sa im namiešať originálny a chutný kokteil, alebo je to len ďalší generický výlet do pustiny, tentoraz s príchuťou čierneho čaju a sychravého počasia?

Pamätám si, ako som len nedávno hltal každú novú informáciu o poslednom S.T.A.L.K.E.Rovi, fascinovaný jeho nehostinným, no zároveň neuveriteľne pútavým svetom. Britské ostrovy síce nemajú svoju Černobyľskú zónu v pravom zmysle slova, no história im nadelila Windscale, čo je požiar reaktora z roku 1957, ktorý sa stala desivou, hoci v prípade tejto hry fiktívne dotvorenou, inšpiráciou pre Atomfall. A práve táto väzba na reálny incident vo mne okamžite vzbudila zvedavosť. Rebellion sľuboval niečo iné, niečo britskejšie. Žánrovo, ako som už naznačil v úvode, sa hra radí medzi survival akcie s prvkami RPG, kde je hlavnou premisou prežitie v karanténnej zóne severného Anglicka po fiktívnej jadrovej katastrofe, ktorá sa odohrala päť rokov pred udalosťami hry. Už prvé kroky z pohľadu prvej osoby okamžite navodia pocit izolácie a neznámeho nebezpečenstva, zasadené do prostredia, ktoré je síce povedomé svojou vidieckou anglickou estetikou, no zároveň cudzie a hrozivé vďaka následkom katastrofy. Je dôležité si uvedomiť, že Atomfall predstavuje pre Rebellion významný odklon od ich zabehnutých koľají. Štúdio, ktoré si vybudovalo meno na akčných hrách s jasne definovanou hrateľnosťou, sa teraz pustilo do vôd oveľa komplexnejšieho žánru a sám som ostal trocha prekvapený z toho ako sa im to vlastne na prvú dobrú podarilo dotiahnuť do zdarného konca. Ich dielo kladie dôraz na nelineárny príbeh, prieskum a hráčske voľby, čo je pre nich pomerne nové a ambiciózne teritórium a presne tohto si v ňom budete užívať už od prvej minúty.

To, čo Atomfall robí skutočne svojským, je v prvom rade jeho atmosféra. Je to fascinujúci mix postapokalyptickej pustiny, vedeckofantastických prvkov a silných nádychov folk hororu, reprezentovaného napríklad maskovanými druidmi operujúcimi v lesoch. Toto všetko je vkusne zasadené do typicky britských reálií ako sú ikonické červené búdky, ktoré tu zohrávajú aj komunikačnú úlohu, a zdevastované vidiecke krčmy a kamenné domčeky. Počas svojho putovania narazíte na rôzne postavy a frakcie, ktoré majú v karanténnej zóne svoje vlastné ciele a agendy. Stretnete sa s autoritatívnymi vojakmi "Protokolu", ktorí udržiavajú karanténu, s takzvanými "Psancami" (Outlaws), ktorí nemusia byť automaticky agresívni, so spomínanými tajomnými Druidmi či s vedcami, ktorí sa možno snažia zakryť pravdu alebo naopak hľadajú riešenie. Dôležitým prvkom je morálna nejednoznačnosť a keďže v tomto svete nie sú jasne definovaní "dobrí" a "zlí", každý sleduje svoje záujmy a vy sa budete musieť rozhodnúť, komu veriť. Atomfall sa odkláňa od tradičného systému questov a namiesto toho predstavuje takzvaný systém "Leads" (stôp alebo indícií). Hráč si sám vyberá, ktoré stopy bude sledovať a vyšetrovať, čo vedie k veľkej miere slobody a samozrejme aj nelineárnosti. Vaše rozhodnutia a činy majú priamy vplyv na vývoj príbehu a môžu viesť k jednému z viacerých možných koncov. Ako vývojári sami uviedli, cieľom bolo, aby ste neprežívali dobrodružstvo niekoho iného, ale aby ste mali pocit, že ste pán svojho osudu. Táto extrémna miera hráčskej voľnosti, ktorá zahŕňa aj možnosť zabiť prakticky akúkoľvek postavu, je však dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane môže viesť k hlbokému zážitku, kde si každý hráč vytvára svoj vlastný unikátny príbeh. Na druhej strane však hrozí riziko fragmentovaného rozprávania, straty tempa či dokonca pocitu neuspokojivého alebo antiklimaktického záveru. Nechcem vám prezrádzať viac, avšak Atomfall je rozhodne hra schopná vyvolávať rôzne vášne.

Atomfall ponúka polootvorený svet rozdelený na niekoľko zón, ktoré sa vám postupne odomykajú. Ústredným bodom je oblasť Interchange, prepájajúca viaceré zóny, pričom dôraz je, ako som spomínal, kladený na prieskum a hľadanie tajomstiev, skrytých bunkrov a zásob v rádioaktívnych anglických dedinkách. Vývojári sa riadili filozofiou "pozoruj, plánuj a vykonaj" a snažili sa vyhnúť preplneniu mapy ikonami. Survival mechaniky sú kľúčovým prvkom hrateľnosti, pričom zbieranie materiálov a výroba zbraní, liečiv či brnení sú nevyhnutné pre vaše prežitie. Páčil sa mi výmenný systém namiesto klasickej meny, čo pridávalo na autenticite celého sveta. Ďalším unikátnym prvkom je systém srdcovej frekvencie, ktorý funguje ako ukazovateľ staminy a pridáva do boja pocit zúfalstva a súčasne napätia. Bojový systém ponúka rôzne prístupy. Od strelných zbraní s pomalšou kadenciou až po tichý postup s lukom a improvizovanými zbraňami, to všetko môžete využiť na stealth alebo priamu akciu. Vývoj postavy prebieha prostredníctvom nájdených kníh so schopnosťami rozdelenými do kategórií ako boj na diaľku, boj na blízko, prežitie a kondícia. Osobne si však myslím, že súbojový systém má svoje problémy a špeciálne v rámci boja s chladnými zbraňami, kedy ako celok pôsobí neohrabane.

Doteraz bol môj názor na tento netradičný počin z Anglicka dosť pozitívny, avšak nie všetko je v ňom ideálne. Atomfall beží na vlastnom engine Rebellionu, Asura Engine, ktorý do určitej miery umožňuje vykresliť atmosférické a detailné prostredia s autentickou britskou estetikou. Vďaka fotogrametrii pôsobí svet čiastočne realisticky, pričom strieda slnečné exteriéry s klaustrofobickými interiérmi, čím buduje kontrast a napätie. Na konzolách PS5 a Xbox Series X hra cieli na 60 snímok za sekundu, pričom výkon je väčšinou stabilný, aj keď som bol svedkom občasných prepadov snímkovania a to hlavne počas intenzívnych bojov. Oveľa horšie je na tom však nízke rozlíšenie textúr, blikajúce odrazy na vodných plochách a celkovo problém s anti-aliasingom, ktorý spôsobuje nechcený pixel crawl. Verzia pre PS5 Pro ponúka vyššie rozlíšenie a to až po 4K, avšak problémy s textúrami a tieňovaním v nej stále pretrvávajú. Audio kulisa našťastie umne dotvára celú tú špecifickú atmosféru a rovnako kvalitný je aj dabing. Ovládač DualSense pre PlayStation 5 s jeho pokročilými funkciami našiel v Atomfalle tiež svoje využitie, pričom najvýraznejšie sa tu prejavujú klasicky adaptívne spúšťače a haptická odozva.

Atomfall je za mňa rozhodne dostatočne odvážny pokus priniesť do postapokalyptického žánru niečo nové. Zasadením do britského vidieka, kombináciou folk hororu a atmosféry studenej vojny či systémom nelineárneho rozprávania sa to spoločnosti Rebellion rozhodne podarilo. Originálne mechaniky, ako srdcová frekvencia, zaujmú, a pocit zo streľby aj kvalitná zvuková stránka rozhodne potešia. Naopak, boj na blízko a čiastočne aj stealth pôsobia miestami nedotiahnuto nehovoriac o technickej stránke, najmä na PS5, ktorá je pri najlepšom priemernej povahy. Ak ste očakávali britský Fallout či S.T.A.L.K.E.R., dostanete niečo iné, čo však automaticky neznamená nič negatívne. Atomfall prináša originálne zasadenie, nelineárny systém hrateľnosti a viacero možných koncov, čo jasne dokáže zlákať aj na opakované hranie. Nie každému však sadne jeho experimentálny štýl a občasná technická kostrbatosť.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Rebelion Developments