Nie všetci to čakali ale skutočnosť je jasne daná. Druhý diel Kingdom Come: Deliverance si už za krátku dobu od svojho vydania suverénne vydobyl status adepta na hru roka, do čoho si ešte prihoďte jasné nominácie na RPG roka a best audiovizuál tohto roka. Štúdio Warhorse dokázalo s úspechom nadviazať na ideu prvej ale obsahovo nie úplne dotiahnutej časti a do dvojky si pre nás nachystalo obrovské množstvo háčikov, ktoré vás pri ich novinke dokážu udržať viac ako sto hodín a neustále baviť. Nižšie som vám vypísal TOP desiatku týchto háčikov, ktoré majú konce ostré ako špička meča nášho Jindru.
Sledovať historické udalosti podávané hravou interaktívnou formou môže byť oveľa väčšia zábava než by ste si mysleli, špeciálne ak sa k tomu primieša partia scenáristov ochotných ukázať prstom na bizarné momenty aké by ste v klasickej knihe dejepisu nenašli ani náhodou.
Voľnosť pohybu na ploche násobne väčšej mapy než bola v prípade prvej časti série je doslova ohromujúca. KCDII môžem s istou dávkou recesie označiť za stredovekú verziu GTA, ktorá vás nemusí nútiť k tomu aby ste odkrývali všetky čo i len drobné tajomstvá mapy, keďže to urobíte ochotne sami.
Neviem kedy naposledy som mal možnosť vstrebávať tak komplexnú schému detailov. Každá jedna vrstva vizuálnej formy je nie len ohromujúca v zmysle uveriteľnosti, ale súčasne vám umožňuje s ňou interagovať a teda svojvoľne manipulovať. Od makového koláča cez bradavky na ženských šatách až po močku tečúcu po uliciach.
Čo definuje nadpriemerne kvalitnú RPG? Je to chuť zaujímať sa o pohyb experience bodov aj v momente, kedy na časomiere svieti sto hodín plus a sila vášho hrdinu či prípadne hrdinky je známa po celom kraji. Druhé KCD v tomto smere exceluje a ponúka vám tak košatý strom schopností, že vás zisk nového exp bodu zakaždým poteší.
Áno, už od prvého dielu dobre vieme, že v Kingdom Come sa žiadne čistokrvné fantasy prvky nenachádzajú. Čo však nie je explicitne znázornené, nemusí byť aspoň čiastočne využité a to v podobe rôznych bočných misií. Draka síce reálne neskolíte, ale aspoň sa môžete podujať na pátraní po jeho údajných ostatkoch. A takýchto questov vás v hre čakajú desiatky.
Prvý Slovák v AAA videohre? Lukáš Latinák je slovenský herec a glosátor a skutočne ho môžete nájsť aj ako súčasť NPC skupinky, s ktorou sa stretne sám hlavný hrdina. Jeho ľubozvučná slovenčina využívaná na znázornenie dobového zlodeja a írečitého podvodníčka by si zaslúžila minimálne nejakú zlatú sošku v tvare penisu. Bravo.
To, čo mnohých tak iritovalo v prvej časti série KCD, sa autorom do pokračovania podarilo náležite vyšperkovať. Systém súbojov je po novom jednak prístupnejší aj menej skúseným hráčom, ale čo je oveľa dôležitejšie, ponúka dostatočne zábavný pomer medzi náročnosťou a chuťou učiť sa - či už nové triky alebo techniky.
Deň strieda noc a tmu, naopak, východ slnka. Tú správnu a jedinečnú atmosféru však dokáže navodiť len dokonale a realisticky znázornené počasie. Nech už ide o ukrutne hustý lejak bubnujúci o hrdzavú zbroj alebo ostro páliace slnko na poludní po ktorom sa z ciest doslova odparuje ranná rosa.
Smiech je jedným z dôležitých pilierov hrateľnosti v KCDII. Drvivá väčšina vedľajších misií by sa nezaobišla bez tohto špecifického korenia a akokoľvek sa hlavná dejová linka musí neraz snažiť pôsobiť maximálne seriózne, tak hráč sám si celú tú vážnosť môže rôznymi formami interakcie patrične okoreniť.
Akokoľvek vám nechcem prezrádzať tajomstvá, ktoré som počas hrania KCDII dokázal nájsť, odhaliť, vyriešiť či prípadne okrajovo zaznamenať, tak predsa len si neodpustím jeden príklad. Počas jednej mojej typickej nočnej prechádzky cez husté a realisticky pôsobiace lesy som stretol samotnú paní smrť! Neveríte? Presvedčte sa na vlastnej koži.
