Keď v roku 2009 japonská spoločnosť FromSoftware vydala, toho času exkluzívne na PlayStation 3, originálnu a po stránke náročnosti priam retrospektívnu akčnú RPG s názvom Demon's Souls, málokto by dokázal predpovedať, čo táto videohra spôsobí o pár rokov neskôr. Dnes už vieme, že išlo o lavínu so síce pomalým presvedčovaním trhu, ale vo finále o skutočnú lavínu, ktorá sa s ohromujúcim efektom prehnala scénou a zobrala so sebou nie len milióny zlatých mincí ochotne platiacich zákazníkov, ale aj hromadu v amoku rozbitého hardvéru. Akokoľvek sa dnes Hidetaka Miyazaki nepasuje do pozície strojcu nejakého "SoulsLike" žánru, pravdou je, že tento pojem už dlhý čas používame aj mi novinári, ako takú pomocnú barličku pri opisovaní čiastočných, či úplných klonov uvedenej série. Nedávno sme vám napríklad ponúkli recenziu na lokálnu poctu onoho údajne neexistujúceho žánru a dnes vám k tomu prihodím ďalšie poriadne žeravé želiezko.
Autorom tejto cielenej paródie je nezávislá a cenami ovenčená spoločnosť Over The Moon, ktorej kredibilitu potvrdzuje duo kvalitných plošinoviek The Fall a The Fall Part 2: Unbound. Ich najnovšie dielo však definitívne opúšťa 2D svet a prípadným záujemcom ochotným zaplatiť necelých dvadsať eur za jednu z dostupných verzií (okrem PC je túto akčnú adventúru možné zakúpiť aj na konzoly Xbox One a Xbox Series X/S), ponúka až nečakane výživnú vstupenku do "SoulsLike" koncepcie. Posledný hrdina z krajiny Nostalgaia ste, a v tomto prípade asi budem hádzať onen povestný hrach na stenu, práve vy. Vyvolený hrdina schopný zachrániť svet odsúdený na zánik je v The Last Hero of Nostalgaia vyobrazený ako vešiak na šaty z pixelov, ktorým bežne vývojári začínajú simulovať animácie pohybov u svojich hier. The Last Hero of Nostalgaia sa však nesnaží účelovo kopírovať Dark Souls len aby vo výsledku neponúkol sám nič nové a preto ide cestou cieleného zosmiešňovania samého seba, čo kombinuje s niekoľkými vlastnými a musím povedať aj zaujímavými nápadmi. Predstavte si svet videohier premiešaný v jednom kotly. Do toho kotla niekto spravil dieru a z nej následne začali unikať vrstvy pixelov spolu s ich podstatou. Je nutné aby ste dieru čo najskôr upchali a to prebojovaním sa z jedného konca mapy na druhý. Na svojej ceste máte pritom jedinú istotu a to v podobe ekvivalentu Bonfire známeho zo Souls hier, ktorý je súčasne save bodom, obnovou už zabitých nepriateľov a rovnako tak miestom na premenu získaných duší za skúsenostné body.
Princípy boja, animácie, kosenie duší, investovanie duší, nákup predmetov - toto všetko si štúdio Over The Moon účelovo opísalo od Mijazakiho. Aby to však nevyznelo až prehnane negatívne, že tu niekto niekoho do bodky a sprosto kopíruje, oveľa menej slávny tím do toho primiešal osobitý humor a zaujímavý nápad so spomienkami. Na vašej hrdinnej ceste vás bude sprevádzať, kvalitným dabingom poháňaný, hlas akéhosi dejového rozprávača, ktorého podstatou je skutočnosť; že vás z duše nenávidí. Vždy keď sa dostanete o pár významnejších krokov ďalej, spustí tú svoju ironickú a recesiou prešpikovanú reč, pri ktorej sa nedá nič iné len usmievať. Baví vás samotné zosmiešňovanie vašej postavy, pretože ona vo svojej podstate smiešna vlastne je a ak dáme bokom tradičné Souls mechaniky, či už ide o akciu alebo ďalšie veci vyššie spomínané, práve nekorektný humor do toho prináša originálne osvieženie. Tou najvýznamnejšou novinkou, ktorú by pokojne vedenie FromSoftware mohlo zase na oplátku odkopírovať od štúdia Over The Moon, je efekt spomienok. Každá jedna časť brnenia alebo zbrane obsahuje efekt pamäti plných spomienok a tieto spomienky je nutné aktivovať - aktivácia je však možná len na vybraných miestach mapy. K čomu je to dobré? Okrem originálneho objasňovania príbehu ako takého, si vyvolaním spomienok zvyšujete atribúty samotných itemov a tak automaticky pridávate aj dôležité body výhody, ktoré vám v boji môžu výrazne pomôcť. Škoda len, že autori priamo u predmetov jasne píšu, kam je nutné ich zaniesť pre vyvolanie spomienok. Ak by túto pomôcku do svojho diela neaplikovali, bol by prieskum lokácií ešte o kus zábavnejší, ale súčasne aj náročnejší.
Ako keby sa autori The Last Hero of Nostalgaia báli pritlačiť na pílu v zmysle náročnosti a tak spustili sériu pomocných barličiek, ktorá začína u vyššie spomínaného indikovania, kde sa ideálne dajú aktivovať spomienky u predmetov, čo následne ešte rozšírili nižšou náročnosťou u inak dobre spracovaných protivníkov (či už tých radových, alebo obrovských bossov). Posledný hrdina krajiny nostalgia je preto vo finále akousi Lite verziou bežného Dark Souls dobrodružstva, ktorú tlačí para vychádzajúca z lokomotívy plnej humoru. Je tu jasne vidieť, že ide o indie projekt a to nie len v rámci vizuálneho aspektu, kde najviac negatív nájdete v dizajne úrovní a detailnosti grafiky samotnej, nie vždy totižto ide o cieľ zosmiešnenia a bije to často do očí. Asi najviac mi osobne vadila nemožnosť presúvať sa svojvoľnej medzi ohniskami, ktorú malo nahradiť akési uzamknutie jedného jediného ohniska, do akého sa môžete neskôr priamou cestou vrátiť - našťastie lokácie sú oveľa menšie než u bežného Soulsu a preto sa reálne dá prebehnúť z jedného konca hry na druhý behom desiatich minút bez toho aby vás to stálo kus života. Druhým zásadným problémom sa ukázala byť nedotiahnutá mechanika detekcie úderov s tým, že často mňa zabila presila slabších súperov než jeden obrovský boss. Prečo? Jeden hit od protivníka je totižto vždy nadradený hitu od hlavného hrdinu a jeho akcia je prerušená počas vykonávania. Preto ak vás obkolesí viacero NPC a začnú do vás sekať hlava nehlava, je vysoká šanca, že sa jednoducho nedokážete z tohto zovretia vymaniť a zomriete bez toho aby ste rozdali čo i len jeden úder mečom, šabľou, kopijou atď.
Netradičná a humorne ladená akčná RPG adventúra The Last Hero of Nostalgaia spadá do toho lepšieho, čo sme doteraz mohli v rámci nejakej "SoulsLike" pocty zažiť. Hru som testoval primárne na Steam Deck handhelde, kde síce nebolo možné vidieť úvodné intro (to som si pozrel už priamo na desktope), ale kde sa po stránke technického spracovania ako aj prispôsobenia ovládania vo finále dá hovoriť o výbornej práci vývojárov. Pre každého komu už začína chýbať samotná séria Dark Souls a chcel by zažiť jej netradičný klon plný humorných situácií a rovnako tak aspoň čiastočnej výzvy, tu máme jasné odporúčania na vstup do sveta nostalgie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Over the Moon
