Zbožňujem mačky. Keď som bol ešte totálne decko (prototyp pecivála, ktorého zaujíma tak maximálne jeho herná konzola a čo bude na obed), mali sme čistokrvného siamského kocúra. Spával mi na nohách, zatiaľ čo ja som viedol Linka k záchrane princeznej Zeldy a vždy keď dostal chuť na dobrodružstvo zrovnateľné so spomínam elfom z polygónov, vybehol do tmavej noci a nevideli sme ho pokojne aj týždeň. Žil životom, akým dnes v nami nastavenej spoločnosti žije len málokto a to ho nakoniec aj zabilo - respektíve neviem, ako konkrétne skončil, avšak raz sa vrátil domov po šialenom roku a vyzeral, že sa prišiel rozlúčiť. O pár dní na to sme ho už videli definitívne naposledy. Aj preto mám voči mačkám vždy istý rešpekt, tak ako ho mali aj influenceri starovekého Egyptu. A prečo vám túto sondáž do mojej minulosti servírujem práve teraz? Spoločnosť Blackfire mi totižto poslala nečakaný balíček s dvoma mačacími labkami a hromadou gumových guličiek, aby som vám o tom celom povedal trocha viac.
Jemne bizarná náplň skladacieho kufríka s nápisom A Game of Cat and Mouth (prepáčte, ale ten český názov mňa núti si narvať hrdzavý kliniec do ucha) je metaforou na rovnako šialené spoločenské hry z dielne autorov Výbušných Koťátek. Ide o stolovú arkádu určenú pre dvoch hráčov s vekovým štartom na hranici siedmich rokov, avšak v tomto prípade to celé môžeme pokojne znížiť o dva kalendáre smerom dole a nič zásadné sa nestane. Princípy hrateľnosti sú totižto prosté ako bulharská prostitútka. Úlohou súperiacej dvojice je totižto zostreľovanie farebných guľôčok umiestnených v strede hernej plochy, a to pomocou už spomínaných mačacích labiek s magnetom na spodnej strane. Po otvorení kufríka s obsahom pripomínajúcim skôr tenisový kurt, je nutné do stredu zasunúť plastovú imitáciu mačacej hlavy závislej na kokaíne, ktorá má miesto očí otočné počítadlo bodov pre každého hráča zvlášť a miesto úst špeciálne jamky na umiestnenie guličiek - jedna vzácna navyše putuje do nosa.
Hráči bez udania poradia - štýl hurá na to! začnú ostreľovať mačku pomocou žltých guličiek a snažia sa jej vybiť všetky zuby a nos. Zisk výherného bodu nastáva v momente, kedy jedna strana stihne presunúť všetky žlté na stranu súpera alebo vyraziť tri biele z tlamy, alebo skoliť jednu čiernu priamo z nosa. Systém odpaľovania stojí a padá na silných magnetoch v labkách, do ktorej jednoducho vložíte projektil a náklonom určujete smer vašej strely. V momente, kedy projektil vyletí mimo hrací plán, je nutné zvolať heslo "Putin je chuj!" a všetci hráči prestanú strieľať, len aby projektil našli a vrátili ho späť do hry. Ako vidíte, princípy pochopí doslova aj malé dieťa a ostatne nebudeme si nič nahovárať, táto hra je primárne určená pre mladšie publikum. Skúšal som ju testovať medzi ročníkmi akéhosi vyzretého vína a aj keď u nich bol spočiatku istý stupeň zvedavosti, po jednej partii už nemali záujem a hádzali po mne kyslé pohľady. Naopak, detský účastník bol nadšeným a vďačným konzumentom a evidentne ich bavilo viac strieľať než naháňať body ako také. Apropo, celú partiu uzavrie ten, kto ako prvý otočí počítadlo na číslo päť.
Samotná hracia plocha je súčasťou skladacieho kufríka vyrobeného zo silného papiera a v tomto prípade nemám kvalitu prečo haniť. Guličky sú gumové a rozhodne je možné s nimi manipulovať aj počas hektického ostreľovania, avšak v čom vidím zásadné nedostatky? Akonáhle vás A Game of Cat and Mouth prestane zabávať a budete chcieť jej obsah zabaliť a zastrčiť do skrine, nastane matematická minihra plná tápania a nadávok. Spojiť dve strany do jednej je jednoduché, proste to zaklapnete ako hrubú knihu, avšak problémom je usporiadať samotnú hlavu mačky po boku papierových zábran (tie slúžia na to, aby ste to heslo "Putin je chuj!" nekričali až príliš často). Keď už sa vám to ako tak podarí a vydýchnete si, zbadáte, že je nutné ešte zabaliť guličky a spomínané mačacie paprčky. Guličky som vždy nasypal do prázdnych otvorov a dúfal, že sa pri zaklapnutí nezačnú túlať kade tade, avšak labky majú tak silné magnety, že nech už ich dáte kamkoľvek, oni chcú ísť tam, kde je ich miesto. Nebudem tu chodiť okolo horúcej kaše. Trvalo mi asi 20 minút, než som to celé zbalil bez toho, aby niekde niečo trčalo a v momente, kedy som uchopil plastovú rúčku a chcel kufrík zastrčiť do poličky, sa moja snaha ukázala byť ako zbytočná - labky sa začali škrabať a kniha sa pootvorila.
Oceňujem nápad samotný, ako aj snahu pritiahnuť, čo do stolových arkád, úplných amatérov. Avšak životnosť jednej originálnej myšlienky je v tomto prevedení silne kolísajúca a ak A Game of Cat and Mouth nedáte do rúk vyložene detskému ročníku, sotva sa u vás na stole stihne nejako zásadne ohriať. Neviem, či to bol koncepčný zámer autorov alebo nie, avšak ja som sa zabavil viac snahou o perfektné poskladanie obsahu než strieľaním guličiek z jednej strany na druhú.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
