Ani neviem, či mám vôbec takúto otázku hádzať hneď v úvode do pléna, ale aj cez isté obavy to skúsim; spomínate si ešte na našu päť rokov starú recenziu k titulu Bravely Second: End Layer? Ak áno, budete mať pri čítaní aktuálneho testu na Bravely Default II jemný, ale nie zrovna významný náskok. Jedná sa totižto už o tretí diel nielen v Japonsku nesmierne populárnej ságy, ktorá na rozdiel od iných podobne koncipovaných JRPG titulov nechce žáner zneužívať na maskovanie lenivosti samotných vývojárov, ale naopak sa pokúša na ňom stavať s úctou voči tradíciám ako takým a priniesť doň aj niečo nové a nápadité. V prípade jemne komplikovaného názvu, kde číslovka dva charakterizuje v skutočnosti tretí diel, sa o autorstvo postaralo štúdio Claytechworks, a to za podpory koncernu Square Enix. Ako toto ich snaženie dopadlo, si teraz rozoberieme v nasledujúcich riadkoch.
Úvodné dva záseky do danej série boli striktne záležitosťou dnes už sotva viditeľného handheldu Nintendo 3DS (nech mu je zem ľahká) a keďže ona trojka prichádza ako exkluzivita pre oveľa výkonnejšie železo v podobe systému Nintendo Switch, noví vývojári mali automaticky oveľa viac možností. Zvolili si Unreal Engine 4 a s ním prišiel súbežne väčší tlak na grafiku, ako aj celkovú rozlohu mapy. Cez to všetko, akonáhle sa zadívate na Bravely Default II v pohybe, až tak zásadná priepasť medzi minulým a aktuálnym dielom tu zasa badať nie je. Tak či onak je to aj z dôvodu, že spoločnosť Claytechworks sa účelovo snažila zachovať krásny art predchádzajúcich dielov, a tak nás čakajú ručne kreslené a čiastočne statické 2D pozadia, po ktorých sa presúvajú krásne animované 3D postavičky. Táto situácia sa týka výhradne pohybu po mestách a dedinkách, avšak v momente, kedy so svojou družinou vyrazíte za dobrodružstvom mimo múrov pevností, všetko sa mení na plne ovládateľný tretí rozmer s ťahovými súbojmi a v tradičných arénach. Z mojej strany je snaha o zachovanie pôvodnej atmosféry veľkým prínosom a cením tento krok, nech už bol počas plánovania vývoja súčasťou akejkoľvek šetriacej politiky investora.
Dosť však bolo nazerania za oponu produkcie, poďme sa konečne pozrieť rovno na to najpodstatnejšie. Neskutočne sa mi páči, ako sa úvod Bravely Default II nesnaží nijako stotožňovať s čímkoľvek, čo sme už zažili s touto IP v minulosti. Bez zbytočného rozprávania sa už v úvode vyberáme na sériu nebezpečných misií (tých hlavných, ako aj vedľajších), kde ústredným gro je štvorica hrdinov Seth, Gloria, Elvis a Adelle. Každý jeden z nich je svojsky osobitý a ponúka zaujímavé pozadie vlastnej motivácie ísť a pomáhať tam, kde je to treba. Čím viac kúskov z mapy dokážete prostredníctvom nich preskúmať, o to zaujímavejšie skutočnosti okolo prepracovaného scenára vyplávajú na povrch. Bez toho aby som napríklad vedel, kto vlastne je ten alebo onen dôležitý charakter v hre, podvedome som tak nejako tušil, že sa to dozviem až nastane ten správny čas a bude to stáť rozhodne za to čakanie. Originálne spracované spájanie príbehu pomocou jemných nitiek (či už pri nezáväzných rozhovoroch počas automatických dialógov, alebo priamo v komunikácii s dôležitými NPC postavami) buduje uhrančivé podhubie a chuť hráča nevynechať čo i len jednu vetu prezentovanú na obrazovke Switchu.
S výpravou, akú predvádza Bravely Default II, som bol ako vidíte nadmieru spokojný, ale ako je na tom hrateľnosť spojená s RPG prvkami? Do toho úžasného prostredia (les, púšť, hory, podzemia) sa vývojári snažili napasovať pár zaujímavých noviniek, ktorých podstata však veteránov žánru JRPG nemá prečo šokovať. Opäť tu máme správne riešenú elimináciu otravných súbojov s menej náročnými súpermi, kedy si hráč môže na každý charakter zvlášť navoliť viacero ťahov po sebe (oproti minulej časti je však tento spôsob rozdávania príkazov o kus vylepšený). Takto môžete rozsekať aj hromadnú presilu a nebáť sa zbytočného zdržiavania na úkor poctivého Grindu. Druhým spestrením je nekonečné prepínanie hlavných povolaní bez nejakej významnej špecifikácie spojenej s postavami. Môžete si preto svoju družinu vycvičiť tak, že každý jeden hrdina si vyskúša, aké to je byť napríklad alchymistom, rytierom, čarodejom a pre každú časť mapy si nastaviť pre vás to najlepšie zacielenie každého z nich. Všetky povolania majú svoju vlastnú úroveň skúseností a čím vyšší level v nej postava dosiahne, o to viac spôsobov ako útočiť alebo sa brániť sa jej automaticky aj odomkne.
Po obrovskej mape roztrúsené a štýlovo animované príšery na vás môžu reagovať buď podráždeným útokom, alebo zbabelým útekom - to všetko záleží od výšky úrovne hlavných postáv. Automatický prenos do arény nemôže nastať na základe neviditeľného kontaktu, a preto sa nemusíte vôbec strachovať v prípade, ak by ste chceli niektoré úseky jednoducho prebehnúť. Bravely Default II exceluje vo výpravnej časti a rovnako tak dokáže potešiť svojím výtvarným spracovaním. Čo mu však ide vôbec najlepšie? Rozprávanie príbehu na rôznych frontoch je priamo zapracované do motivácie skúmať okolie viac, než by ste u bežnej hry tohto formátu chceli a Grind v tomto prevedení nespadá pod nudné opakovanie jednej a tej istej sekvencie útokov. Celkovo som sa počas tých viac než päťdesiatich hodín nesmierne bavil a aj keď som mal pred testom menšie obavy, ako asi tak dlhé čakanie na nový diel tejto série dopadne, nakoniec sa všetky moje chmúry rozplynuli ako para nad hrncom. Po technickej stránke, kde som drvivú väčšinu času hral v handheld režime, nemám čo projektu Bravely Default II vo finále vytknúť, a tak ak máte doma spomínanú konzolu a stále v sebe uchovávate akú takú náklonnosť voči v tomto texte toľko proklamovanému žánru z krajiny vychádzajúceho slnka, určite si stiahnite minimálne demo verziu a verím, že si výsledné dielo zamilujete.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
