Boli časy, kedy som ako obyčajne neobyčajné dieťa zo základnej školy telepaticky privolával piatok večer. Prvé, čo vás v tejto súvislosti možno, aj vo svetle dnešnej mládeže, napadne, je skutočnosť, že som sa jednoducho tešil na víkend. Isto by ste z jednej časti mali pravdu, ale kľúčovým momentom je v tomto prípade samotný deň a ešte viac jeho druhá polovica. Každý jeden piatok som okolo deviatej sedel na posteli a vo svetle žiariacej televízie s vypuknutou obrazovkou čakal na autonómne prepnutie z televízie Cartoon Network na TNT. Práve druhá menovaná televízna produkcia totižto v tom čase pravidelne vysielala len pár hodín starý záznam z World Championship Wrestling, ktorý som ja osobne považoval za nesmierne atraktívnu alternatívu k nudným športom, čo bavili môjho otca.
Samozrejme, že v dobe, kedy som ako naivný pubertálny chalan nevedel odlíšiť hrané divadlo od skutočnosti, stačilo len jemné popostrčenie a razom som sa zamiloval do fiktívnych bojovníkov a fandil im, ako keby si tie lesklé opasky na hrudi skutočne zaslúžili. Moja vášeň pre túto šou si, aj z dôvodu rovnako veľkej lásky k videohrám, postupne našla konsenzus pri herných adaptáciách WCW či NWO (New World Order), čím som dosiahol toľko túženú interakciu. Prebral som zrazu kontrolu nad hrdinami svojho detstva a, čo bolo ešte dôležitejšie, mohol som im priamo naordinovať mnou vybranú a ideálnu taktiku ako poraziť NPC postavy alebo, čo bolo ešte lepšie, skoliť na zem reálnych kamarátov sediacich len pár metrov odo mňa. Wrestling, myslím tú televíznu šou a nie skutočný šport, bol v mojich očiach teda ideálnou témou pre hry a aj keď som na nasledujúce roky jeho produkčnú konkurenciu so skratkou WWF v herných formátoch ignoroval, jedným očkom som neprestával sledovať recenzie a názory na hry ako také.
Prečo toľko retrospektívny a rozťahaný úvod na recenziu k najnovšiemu využitiu licencie WWE? Dôvodov je hneď niekoľko. Jednak mňa na dizajnovo špecifickom podtitule Battlegrounds zaujala skutočnosť, že sa až nápadne podobá na prvé herné tituly z môjho pohnutého detstva, ale zároveň to osud tak jednoducho chcel, že na webe nemal nikto iný odvahu sa do toho pustiť. Tretím, už o niečo menej zásadným dôvodom záujmu, bola skutočnosť, že od doby, kedy populárny koncern 2K získal túto inak cenenú licenciu, prichádza vyložene radikálne spracovanie hry ako takej. Od snahy dostať sa na úroveň akéhosi simulátoru wrestlingu tu razom máme čistokrvnú arkádu plnú proporčne neforemných objektov, ktoré sa snažia jeden druhého poslať k zemi, to všetko za zvuku jasajúcich divákov a praskajúcich stoličiek. Na prvý pohľad je Battlegrounds atraktívnym sústom, ale stačí sa len jemne ponoriť pod tú úvodnú škrupinu a razom zistíte, že sa vás snaží niekto oklamať.
Ešte než spustím ten nezastaviteľný kolotoč plný kritiky, začnime tým aspoň čiastočne dobrým, čo by vás v tomto spracovaní ako fanúšika zámorskej šou zvanej Wrestling mohlo potešiť. Už spomenutá grafická komiks art stránka je skutočne príťažlivým spestrením, zvlášť ak si uvedomíme, že doteraz bol každý jeden herný WWE projekt opatrený silným efektom reality - herci vývojárom poskytli doslova celé svoje telá. Pozitívny dojem z grafickej stránky išiel ruka v ruke s príbehovou kampaňou, ktorá je priamo odkazom na podtitul celej hry. Battlegrounds sa v dejovej linke má stať novou konkurenciou tradičného pojatia wrestlingu, avšak, aby to niekoho z bežných ľudí vôbec dotiahlo pred ring a aby aj uhradil vstupné, je nutné ho nalákať na poriadne hviezdy. A tu prichádza hrdina Stone Cold Steve Austin ako prvá kreslená karikatúra, ktorou môžete v tejto akcii aj reálne bojovať. Ďalšie slávne mená je nutné postupne odomknúť, čo je prvá a posledná motivácia, prečo hru nevypnúť už po prvej hodinke.
WWE 2K Battlegrounds je mixom arkádovej bitky s fantasy prvkami - spadá tam aj spomínaný aligátor, čo však vo finále neznamená, že sa u tejto značky budete skutočne zabávať. Všetky arény sú si podobné ako vajce vajcu a aj keď sa okolitá "fauna" mení, povrchná hrateľnosť ostáva a to je práve to najhoršie. Je zaujímavé, že autori si dali tú prácu vytvoriť pre jednotlivých hrdinov komplexné štatistiky popisujúce ich špecifický a odlišný spôsob boja, avšak až priamo v ringu zistíte, že všetci cez to všetko používajú plus mínus tie isté triky a hra v tomto smere ide na tak fádnej vlne, až to bije do očí. Ak by WWE 2K Battlegrounds bol projekt zasadený do drevenej formy herného automatu a umiestnený niekde na vlakovej stanici, kde si pri ňom partia opitých stredoškolákov skráti čas do príchodu ich vlaku, asi by som dokázal prižmúriť oko. V tomto prípade sa však rozprávame o štyridsať dolárovej a regulárnej hre, ktorá by mala poskytovať aspoň akú takú hĺbku a neomrzieť konzumenta už behom šesťdesiatich minút.
Už vyššie spomenutý proces získavania nových bojovníkov je priamo spojený s používaním internej meny hry. Získavanie týchto mincí si vyžaduje neustále bojovanie a zvyšovanie úrovní pre jednotlivé režimy, čo však ide nesmierne pomaly a tie najlegendárnejšie postavičky stoja až prehnane veľké sumy. K čomu táto skutočnosť môže viesť, je chuť ušetriť si hodiny námahy a jednoducho vytiahnuť kreditnú kartu a zaplatiť reálnymi peniazmi. 2K v tomto prípade opäť praktikuje formu dodatočného vyberania poplatkov, ktoré 2K využíva vo svojich športových simuláciách. Práve u basketbalu alebo golfu sa to ešte ako tak dá pochopiť, hlavne z dlhodobého hľadiska, avšak akonáhle sa zamyslíte nad filozofiou značky WWE 2K Battlegrounds, sotva vám tento prístup príde fér. Ak by ale podmienky a hlavne zábava spojená s opakovaním samotných bojov v hre boli nastavené na úplne inú úroveň kvality, akékoľvek mikro transakcie by sa dali ospravedlniť. Skutočnosť je však taká, že táto odbočka v sérii WWE dopadla katastrofálne a neodporúčam vám do nej investovať.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
