Tlačí sa mi na jazyk dosť predvídateľná veta o starých zlatých osemdesiatych rokoch, avšak faktom ostáva, že sám som ročník osemdesiatštyri a z daného desaťročia si pamätám značne skreslené útržky socializmu kombinovaného s jednou či dvoma snehovými kalamitami. Aj keď to vo vás teraz možno vyvolá nejeden otáznik, skutočne sa ešte dnes vidím, ako sedím na notoricky známych drevených sánkach a otec ma ťahá naprieč kompletne bielou scenériou. Nejde však o efekt hustého sneženia, ktorý by mi snáď zakryl výhľad na moje rodné a toho času nepoznané mesto, ale moje spomienky sa spájajú s regulárnymi tunelmi zo snehu. Iste, môžete tvrdiť, že som mal sotva dosť rokov, aby som rozoznal metrické jednotky od brmbolca na svojej pletenej čiapke, ale cez to všetko zo mňa tú akokoľvek nereálnu spomienku už nikdy nedostanete. A presne na tomto princípe sa snažila spoločnosť The Moonwalls postaviť auru netradičnej simulácie Commander ’85.
Vráťme sa teraz o pár mesiacov nazad, kedy s úspechom prebehla Kickstarter kampaň spomínaného indie štúdia a po ktorej sa v zmysle vydavateľa do celej veci pripojil poľský generátor simulátorov všetkého druhu, firma Utimate Games S.A. Toho času nám bolo predstavené už navonok zaujímavé dobrodružstvo z prvej osoby s názvom priam evokujúcim prvú a plne komerčnú vlnu domácich počítačov. Vývojári sľubovali silný retro zážitok skombinovaný s prepracovanou dejovou linkou a pekným technickým spracovaním, čo vo finále presvedčilo necelých šesť stoviek investorov, aby im hru zaplatili ešte pred jej dokončením. Dnes už Commander ’85 dokončený je a po tom, ako som v jeho spoločnosti strávil tri úmorné dni testovania, viem, že išlo dozaista o klamlivú reklamu. Dajme však bokom prípadné súdne žaloby, ostatne dobre vieme, ako funguje Kickstarter a koľko projektov tam stroskotá ešte skôr, než dorazia na trh, a poďme si opísať obsah tohto interaktívneho softvéru.
Skúšal som verziu pre Xbox One, ako aj PC a v tomto smere odporúčam ostať u stolného počítača, keďže v hre sa často reálne tvorí nejaký text a ak nemáte do konzole pripojenú klávesnicu, s ovládačom v ruke sa vám hrateľnosť značne skomplikuje. Príbeh vás posadí do role typického mladého chlapca niekde v stredozápadných vodách Ameriky, ktorý je neustále konfrontovaný so zúfalou mamou a otravnou školou. Jeho jediným a úspešným únikom je stolný počítač značky Commander, s ktorým sa podľa PR letáku dajú robiť zaujímavé triky. Napríklad je možno cez jeho systém napadnúť počítače v neďalekej škole, o čom vlastne je aj prvá časť hry ako takej. Postupne sa učíte prepisovať celkom zmysluplné kódy do príkazového riadku, aby ste prelomili inak slabú ochranu protistrany a počas toho počúvate, ako vám vlastná mama nadáva z kuchyne, zatiaľ čo vo veľkom hrnci kuchtí tekvicový prívarok alebo inú šlichtu. Ak ste sa pri opise tejto scenérie zamysleli a na nadobudli dojmu, že by vás niečo podobné mohlo baviť, tak vám rovno pred nos strčím kývajúci sa ukazovák svojej ruky. Zábavné alebo akokoľvek hravé to totižto nie je ani náhodou.
Celý systém vkladania kódov a skratiek je totižto naozaj simulačnej povahy a miesto toho, aby vývojári skúsili v tomto smere trocha invencie a ponúkli hravú formu hacku, rozhodli sa to podať ako suchú a nezaujímavú vec. Lenivosť autorov sa z môjho pohľadu nedá ospravedlniť ničím, rovnako tak ako diletantský prístup k audio vizuálnej stránke ich diela. Uvedomujem si, že indie produkcia má isté limity, avšak ak niekto použije verejne dostupné hlasové generátory, aby pomocou nich nadaboval tých pár postáv, čo reálne v hre je, nemôže očakávať lásku nás chudákov, čo musia ten hnus tlačiť do svojich uší. Jediné, čo tu v zmysle zvuku funguje, je titulná skladba celej hry, ktorá je vlastne aj jedinou časťou soundtracku ako takého - neriešim pritom nejaké statické melódie na pozadí pri dramatických situáciách. Song Commander je svojou atmosférou ako vystrihnutý z populárneho seriálu Strange Things, na čo reflektuje aj farebná škála grafického artu tohto diela, kde neočakávajte ani štipku sympatickej animácie. Sotva sa preto môžem nechať učičíkať jednou pesničkou, keď drvivá väčšina všetkého ostatného je hodná kopanca do rozkroku.
Starostí okolo pohybu v priestore vás koncept zbaví, keďže hlavný hrdina je ako tá handrová panenka presúvaný kade tade po svojom dome bez toho, aby mohol určovať smer. Jediné, čo ostáva vo vašich rukách, je možnosť krútiť kamerou a samotné púšťanie sa do interakcie. Prvých pár minúť budete obdivovať poctu technológiám osemdesiatych rokov, rovnako tak sa asi usmejete pri odkazoch na filmovú a hudobnú pop kultúru danej doby, ale to vám vydrží pramálo dlho a nakoniec ostane len zmar a nezriedená nuda. Inak na tom nie je ani príbehový aparát, ktorým tak silno autori lákali ovce do ohrady počas spomínanej KS kampane. Aby ste mi rozumeli, nechcem zhadzovať tú snahu priniesť na scénu niečo doteraz nevidené a teda aj originálne, avšak akokoľvek je Commander ’85 zaujímavý pri opise, jeho výsledná schopnosť vás opantať a nechať sa pohltiť scenárom, či prípadne hraním nainštalovaných arkád v systéme Commander, ostáva na bode mrazu. Medzi mnou a týmto softvérom nepanovala žiadna súhra a aj keď som si užil syntetizátorom vytvorenú úvodnú skladbu a pár minút strávil u Fake Maria, vo finále to je dosť málo na prípadnú investíciu v zmysle vášho času a financií.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti The Moonwalls
