Využijem teraz úvod do našej aktuálne vydanej recenzie k menšiemu informačnému okienku pre vás, našich milovaných čitateľov a podporovateľov. Dôvodov, prečo sa v sekcii hodnotiacich článkov na CG snažíme prinášať obšírny rozhľad čo do žánrov a konceptov, je samozrejme viac, ale ten najzásadnejší tkvie v snahe triafať do vkusu aj tých okrajových chúťok vás konzumentov, ktoré ponúkajú aspoň čiastkovú originalitu a kvalitu. Z tohto dôvodu nájdete na našom webe veľkú porciu indie hier a keďže ich ročne zhodnotíme naozaj viac než dosť, postupná publikácia článkov sa často posúva a recenzie tak prichádzajú so značným oneskorením od pôvodného vydania. Čerstvým dôkazom je aj text ku hre Giraffe and Annika od nezávislého štúdia Atelier Mimina, ktorého PlayStation 4 verziu sme hodnotili ešte v roku 2020.
Autorom tohto netradičného spojenia žánrov adventúrky s rytmicky ladenými bojmi je známy japonský režisér a programátor Atsushi Saito, pre ktorého je toto dielo jedným z komerčne úspešných prienikov, a to v celosvetovom ponímaní. Pôvodnú verziu na stolné počítače totižto časom doplnili aj verzie na konzoly, z čoho nám do redakcie dorazil kód na už spomínaný PlayStation hardvér. O distribúciu sa postarala známa spoločnosť NIS America a tento fakt udávam ako jeden z mála príkladov, prečo by ste nad jemne infantilným názvom hry samotnej nemali okamžite mávnuť rukou. Aj keď je nutné uznať, že grafický art a bezkonkurenčný 3D anime štýl môže zvádzať k rôznym predsudkom. Komu je však projekt Giraffe and Annika vlastne určený? Začínajúcemu detskému publiku schopnému využiť svoj prirodzený talent pre rytmus, ako aj ostrieľaným veteránom v JRPG vodách, ktorým nevadí dozaista trochu priamočiarejší prístup v gameplay schéme.
Hlavná hrdinka Annika je dokonalým stelesnením kombinácie človeka a mačky. Po slede udalostí, ktorých pozadie nám hráčom ostáva minimálne v úvode zatajené, sa na začiatku hry samotnej táto mačacia slečna prebúdza na ostrove Spica, a to s poriadne silnou amnéziou. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa tam dostala, ale ona si sotva dokáže spomenúť na malú násobilku, nieto ešte svoje meno. Annika, zmätená a jemne dezorientovaná, sa začne túlať po okolí a krátko na to narazí na chlapca, čo si vraví Giraffe. Ten síce vie, koľko je jedna plus jedna, avšak jeho problém spočíva naopak v túžbe po získaní magických predmetov skrytých na poriadne nebezpečných miestach v okolí. Táto dejová kostra je fakticky alfou a omegou samotnej hry, a to od jej počiatku až po koniec a asi vás teraz nijako neprekvapím, ak poviem, že aj naša hlavná hrdinka sa v priebehu postupu vpred nakoniec dozvie, prečo sa zobudila práve na onom ostrove a čo všetko predchádzalo spomínanej amnézii.
Do súčasnej a dlhodobo pretrvávajúcej karantény často vyhľadávame relaxačný softvér, ktorý nám pomáha zabudnúť na nie práve ideálnu realitu a zároveň na nás nekladie prehnané nároky. Hra Giraffe and Annika je ideálnym príkladom na podobne odpočinkovú záležitosť, keďže po boku banálneho prehľadávania stredne veľkého ostrova plného NPC postáv s postrannými úlohami dokáže zaujať aj v zmysle bojov ako takých. Tie sú síce skôr na ozdobu a len dotvárajú onen pocit, že sa pri hraní môžete nechať unášať hudobným pozadím a interakciu sledovať skôr sporadicky, avšak pointa tkvie v ich banálnosti. Osobne som s týmto nemal žiadny problém, úprimne, bolo priam oslobodzujúce si po dlhej dobe zahrať takto jednoducho koncipovanú hru, čo miestami hraničí priam až s arkádou, cez to všetko sa v nej však nachádza pár nie práve logických nápadov. Jedným z nich je dosť nejasná výprava, kde hráč vôbec netuší, kedy a kam sa má vlastne vybrať. Na ceste naprieč päticou dungeonov sa hlavné duo musí medzi sebou niekoľkokrát porozprávať, avšak čas týchto konverzácií je často nelogický a neupozorní vás naň vôbec nič.
Dizajn jednotlivých od seba sa odlišujúcich dungeon lokácií je šitý takzvanou tunelovou ihlou a nečakajte preto prehnanú motiváciu čo do skúmania okolia. Nejaké tie odbočky sa tu ale predsa len objavia a je len na vás, či si tú priamočiarosť postupu budete chcieť trošičku okoreniť (hlavným partom je v tomto prípade zbieranie roztomilých mačiek). Veľkou výnimkou je dozaista vodný svet, kde máte jedinečnú príležitosť okúsiť aspoň čiastočnú sandbox koncepciu pohybu, to všetko z chrbta morskej korytnačky. A ako vlastne funguje vyššie spomínaný boj? Na konci každého sveta na vás vyskočí sotva hrozitánsky pôsobiaci boss, ktorého eliminácia spočíva v nenáročnej hudobnej minihre. Úlohou tu je presúvať postavu v smere idúcich rytmických gúľ a v ten správny moment spustiť interakciu pomocou tlačidla. Nič viac a nič menej, jednoducho prostá hudobná arkáda na prebudenie motorických zmyslov, ktorá má k nejakej náročnosti dosť ďaleko, ale čo je podstatné, dokáže zabaviť a nenudiť ani po niekoľkom opakovaní.
V súčasnosti beriem existenciu tejto relaxačnej adventúry ako prínos pre každého, kto si potrebuje oddýchnuť od útlaku reality a zároveň prežiť trochu tej nenáročnej zábavy. Giraffe and Annika má síce topornú animáciu a nie práve prepracovaný systém výpravy okolo malého ostrova, kde sa odohráva, ale cez to všetko poskytuje kulisu schopnú vám pomasírovať mozgové receptory a pomôcť uvoľniť sa. Čo viac by ste od indie hry ešte chceli, zvlášť vo svetle krutej reality, ktorá nám neustále udiera na ten pomyselný okenný rám bytia?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti atelier mimina
