recenze
Hellpoint

Hellpoint - recenze
Hellpoint - recenze
12:00, 24.11.2020

Žijeme vo virtuálnej bubline, kde sa často laická, ako aj odborná verejnosť uchyľuje k silnej kategorizácii istých žánrov, len aby im to umožnilo ušetriť onen drahocenný čas. Vďaka tvorbe spoločnosti FromSoftware tak už dnes nemusíme náročné hry opisovať siahodlho a komplikovane, stačí len povedať frázu; je to Souls formula. Týmto sa uvedie všetko na pravú mieru a každý, kto sa tej debaty účastní, okamžite vie, či by si konkrétny titul rád zahral alebo ho nechal oschnúť v miske večnosti. V prípade indie projektu Hellpoint som tak osobne vopred vedel, do akej rieky idem opäť vkročiť a nanešťastie pre mňa som tak činil s veľkým očakávaním. Ostatne, náročné akčné RPG sú mi blízke už od éry Super Nintenda - to len aby ste si nemysleli, že to bola práve firma FromSoft, ktorá objavila patent na hardcore hrateľnosť.

Pane Lorenc, uvezu to?

Klik pro zvětšení (Hellpoint - recenze)

Všimli ste si slovíčka "nanešťastie"? Tak to vám asi jasne indikuje, že moje pocity z hry Hellpoint nebudú stúpať do nejakých pozitívnych výšin. Nechcem však predbiehať a zjednodušiť si prácu, poďme sa preto spoločne pozrieť, čo vlastne indie štúdio Cradle Games nedávno prinieslo na trh. Príbeh zasadený do sci-fi prostredia a výhradne jednej lokácie Irid Novo. Táto vesmírna stanica je pretkaná rôznymi podlažiami s odlišným stupňom osvetlenia (malý anglický vtip bez čaju) a hlavne strohým level dizajnom. Hráči majú za úlohu formovať kus akejsi hliny k obrazu svojmu, v čom nespočíva výber špeciálneho povolania hlavného hrdinu, ale skôr postupné odomykanie jeho schopností na základe pozbieraných skúseností. Duše, prázdne poháre, žlté trenírky, axióny - je úplne jedno ako to nazývame, v tomto spracovaní ide o striktnú Souls bázu, ktorá nás notoricky prenasleduje už od legendárneho a čoskoro znova oživeného projektu Demons Souls. Ešte než tú mašinu kritiky rozbehnem naplno, musím však autorom poďakovať za zasadenie dejovej linky do hlbokého vesmíru, čo u Souls klonov prináša aspoň aké také osvieženie.

Goticky temné a technicky slabé

Klik pro zvětšení (Hellpoint - recenze)

V súčasnosti existuje viac Souls klonov, než by asi bolo zdravé, ale len máloktoré pokusy zaujať už raz videným skúšajú priniesť aj vlastnú inováciu. V prípade hry Hellpoint to tak úplne neplatí, avšak odklon od slávnej predlohy je v tomto prípade skôr veľkou chybou než akýmkoľvek pozitívnym prínosom. Vyložím vám to pekne po lopate, ako sa povie. Celá pointa tohto diela spočíva v postupnom očistení spomenutej vesmírnej stanice, čo zahŕňa likvidáciu rôzne náročných protivníkov od nemotorných príšer s minimálnym stupňom sily až po komplexných bossov s náznakom taktického uvažovania. Ak sa niekde v tomto procese stane chyba a vaša postava zomrie, automaticky vás hra prenesie na posledný save bod, od ktorého si môžete dobehnúť na pozíciu predchádzajúceho skonu a zobrať skúsenosti späť. Toto je tradičná Souls formula. Novinkou od autorov z Cradle Games je však nelineárne obnovovanie použitých lektvarov, ktoré sa vám dopĺňajú likvidáciou nepriateľov a nie znovuzrodením. Poviete si; veď to nemôže byť až taký veľký problém, jednoducho posekám pár gotických jašterov a mám plnú fľašku vínka, ale týmto zoznam odklonu od očakávaní nekončí.

Čo tu robí ten zelený pajác?

Klik pro zvětšení (Hellpoint - recenze)

Druhým zásadným spestrením je znovuzrodenie vášho klonu (zeleného ako špenát), ktorý vám ide po krku zakaždým, keď sa narodíte a nedá pokoj až kým ho neporazíte. Nie snáď, že by bol vyložene nejaký extrémne náročný, ale za situácie, kedy opakujete súboje s komplexným bossom a umierate ako na bežiacom páse, je priam iritujúce musieť znova a zase likvidovať samého seba. Ak dám svoje dojmy z tejto hry bokom, na papieri môže táto novinka znieť v celku zaujímavo, ale v praxi tomu tak vôbec nie je. Veľkou pomocou sa zdá byť možnosť online, ako aj offline kooperácie, kde si vo dvojici spoločne rozdelíte všetko to nepríjemné a práve hranie na jednej obrazovke v dvojitej formácii je z môjho pohľadu vôbec to najlepšie, čo vám Hellpoint môže, na rozdiel od série Souls, ponúknuť. Nastavenie tohto modusu si ale vyžaduje dávku trpezlivosti, ostatne ako aj celá nie práve ideálna technická stránka. U tohto bodu hodnotenia sa môžeme zastaviť, keďže ani s dlhodobým odstupom od launch dátumu tejto akčnej RPG autori stále nedokázali vyriešiť veľký zástup problémov. Tie sa dotýkajú priamo nestabilného snímkovania, ako aj nepresného ovládania, kde pri jasnom uzamknutí protivníka cez to všetko nie je isté, že ho pri cielení z blízka trafíte.

Nevydalo...

Projekt Hellpoint vo výsledku padá na úroveň slabšieho priemeru, ak ho chceme porovnávať s v tomto texte už neraz spomenutou Souls ságou. Jediný jeho pozitívny odklon od opakovania jasne daných postupov spočíva v možnosti hrať kooperáciu na rozdelenej obrazovke a to je dosť málo na to, aby vás hra mala pri stávajúcej stále dosť vysokej predajnej sume zaujímať. K tomu ešte prihodím pomerne slušne ladený soundtrack (v temnom vesmírne stačí pár nízkych tónov a šramot) a nie práve zle riešené súboje so záverečnými bossmi. Všetko ostatné však prepadáva takmer na celej čiare.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cradle Games

Klik pro zvětšení (Hellpoint - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

PRŮMĚR
50%
CZECHGAMER
Nie práve zábavné zomieranie

CGwillWin