recenze
Ion Fury

Ion Fury - recenze
Ion Fury - recenze
10:00, 27.11.2020

V posledných rokoch sa komplexnosť herného biznisu začína čoraz častejšie dotýkať aj aspektov rodovej rovnosti a diskriminácie menšín, z čoho často nakoniec profitujú viac novinári než samotné menšiny, a to na základe účelovo speňažených reakcií pobúrenej verejnosti. Kapitolou samou o sebe sú rozhodne akční hrdinovia zrodení v deväťdesiatych rokoch, ktorých v drvivej väčšine zastupoval model svalnatého a na slovo skúpeho muža, čo páchne potom a tabakom. Do tohto klišé priam ideálne zapadá legendárna spoločnosť 3D Realms, ktorá za dobu svojej viac než tridsaťročnej existencie stihla celý problém o rodovej rovnosti priživiť poriadnou dávkou drsných prototypov v trenírkach. Evidentne ich však tento aspekt vlastnej tvorby ale nesmierne zožieral, keďže hneď dve nimi produkované a nedávno vydané FPS značky ovládla jedna ženská hrdinka.

Ion Fury berte ako prequel k projektu Bombshell z roku 2016

Klik pro zvětšení (Ion Fury - recenze)

Shelly "Bombshell" Harrison sa vracia do ulíc metropoly Neo DC, aj keď v ponímaní nejakej retrospektívy je jej nové dobrodružstvo akousi predohrou. Tak či onak má Shelly opäť plné ruky práce s rozmnožením práce šialeného vedca menom Dr. Jadus Heskel, ktorý by svojou morálkou asi nikoho dva razy nenadchol, každopádne čo do efektivity na poli zvrátených experimentov medzi ľudským tkanivom a modernými technológiami ide o kruto uznaného odborníka. Hlavná hrdinka musí aj preto prerušiť plánovanú dovolenku, zozbierať svoj výbušný arzenál a pustiť sa do deratizácie armády tohto šialeného vedca (hlas mu mimochodom prepožičal sám Jon St. John alias Duke). Scenár máme jasný a ešte než sa pohneme ďalej, určite stojí za zmienku zaujímavosť okolo vývoja tejto klasickej pixelart značky. Pôvodne sa totižto hra volala Ion Maiden, čo ale v roku 2019 vyústilo do žaloby zo strany známej metalovej skupiny Iron Maiden, ktorá požadovala niekoľkomiliónovú kompenzáciu za zneužitie duševného vlastníctva. Ako to celé dopadlo vám napovie samotný nadpis tejto recenzie.

Klasika bez hĺbky

Klik pro zvětšení (Ion Fury - recenze)

Stačí, aby ste sa len krátko zadívali na obrázky vyššie a okamžite vás musí zaplaviť vlna nostalgie. Mňa osobne takto okúpali spomienky na to nekonečné čakanie v školskej lavici, až sa ozve posledné osudové zazvonenie, ktoré následne spustí lavínu udalostí; šatňa, bicykel, jedlo a pípnutie zapnutého PC. Aj keď viem, že nás prevažne čítajú skôr mladšie ročníky, verím, že sa medzi vami nájde pár pamätníkov legendárnych titulov ako DOOM a Duke Nukem 3D. Práve tieto hry sa stali hlavnou inšpiráciou a vlastne aj dôvodom existencie značky Ion Fury, čo je na jednu stranu plné pozitív, ale na tú druhú to so sebou prináša aj pár negatívnych predpokladov. Kto totižto od výtvoru firmy Voidpoint čaká nejaký komplexný zážitok s prepracovanou dejovou linkou a hlbokým schodiskom plným prekvapivých stupienkov, môže sa ešte pred kúpou rovno otočiť na päte a odkráčať inam. Ion Fury je do morku svojej podstaty akčnou retro hrou a presne tak, ako vyzerá (nenechajte sa nejako zmýliť, osobne pixelart považujem za druh umenia), sa vlastne aj hrá. Ide o produkt určený do rúk milovníkom brutálnej akcie, pri akej nemusíte pátrať po duchovnej rovine.

Viac fantázie by neuškodilo

Klik pro zvětšení (Ion Fury - recenze)

Asi najzásadnejším sklamaním sa počas testovania portu pre konzolu PlayStation 4 (technicky beží, ako asi čakáte, úplne bez problémov, ale to platí aj pre Nintendo Switch formát) ukázala byť celková povrchnosť arzenálu. Človek by čakal, že sa tu vydavateľská licencia 3D Realms podpíše aj na nejakej väčšej fantázii pri vytváraní zbraní, ale opak je pravdou. Slečna Shelly ide cestou konvencie a do oboch rúk si postupne nakladá všetky tie notoricky známe "ohnivé ramená", ako aj sečné zbrane na štýl japonských filmov. Dominantnou zbraňou je potom dozaista unikátny bubienkový kolt, ktorý je možné využívať ako nástroj na rýchle odstránenie viacerých terčov naraz. Každá jedna zbraň má totižto duálnu funkciu a práve u tejto je to možnosť označiť všetko na mape (čo pojme počet projektilov) a v sekunde zlikvidovať. Je to príjemným spestrením, zvlášť ak chcete na čas zmeniť tempo postupu. Ďalšou chrupavkou v tomto inak pekne krvavom koktaile je rovnako malá pestrosť súperov, či občasné zasekávanie sa o predmety. Práve druhá menovaná prekážka sa môže časom stať dosť výrazným problémom, keďže rýchle tempo je u týchto starých dobrých FPS alfou a omegou hrateľnosti.

Level dizajn ponúka aj pár jemne náročných hádaniek

Ion Fury je produkt hodný pozornosti, nech už máte na čele niekoľko vrstiev vrások, alebo chováte pozitívny vzťah k akčným klasikám. Ide o FPS na viac než desať hodín, ktorá síce nedosahuje kvalít rannej produkcie 3D Realms, ale cez to všetko je schopná sa do nej minimálne začleniť. Stačilo by jej sa možno viac odviazať, pridať humor a ubrať na vážnosti, ktorá podobne ladenej značke nemá prečo prospievať.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti 1CPublishing

Klik pro zvětšení (Ion Fury - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

DOBRÉ
70%
CZECHGAMER
Celkovo chutný retro koktail s párom nechcených chrupaviek

CGwillWin