Dvojčlennému zoskupeniu indie vývojárov združených pod značku RuneHeads sa zachcelo spojiť momentálne až nervózne očakávanú kultúru Cyberpunku (dobre viete, na čo narážam) s niekoľkými koncepčnými cestami. V úvode tu máme predovšetkým Dungeon Crawler rezaný silnými RPG prvkami, a to všetko brané z pohľadu prvej osoby. Tento koktail by sám o sebe mohol zaujať nejedného z vás, ostatne atraktívnosť okolo neónov prilepených na kraj priesvitného pršiplášťa nás neopúšťa ani po smrti Rutgera Hauera, čoho si evidentne bola vedomá aj produkčná firma 1C Entertainment, vďaka ktorej vám dnes môžeme priniesť recenziu na projekt Conglomerate 451.

Nebudeme si nič nahovárať, Conglomerate 451 je čistokrvná budgetovka s nevyváženou hrateľnosťou, ktorá by si sama o sebe zaslúžila oveľa viac času na vývoj. Treba jej však uznať niekoľko zásluh, ktoré mňa osobne prekvapili a s ktorými sa rád teraz podelím. Zabudnite na komplexný a podmanivý príbeh, ktorý by sa dal zrovnať s akýmkoľvek kultovým Cyberpunk snímkom vašej mladosti. Dej nás privádza do mesta budúcnosti s názvom Conglomerate (aké šokujúce), kde všetko riadi skupina nadnárodných spoločností s prstom položeným na tepne mnohých spoločenských vrstiev. Táto členitá metropola má stovky sekcií a práve tá s číslom 451 sa stane vašim pôsobiskom, respektíve pôdou pre každodenné potláčanie kriminality. Sektor 451 je plný pochybných existencií a na ich likvidáciu bola nasadená špeciálna jednotka v počte troch súčasne aktívnych členov, kde velíte práve vy. A zábava sa môže začať.

Vašou úlohou je vybrať si konkrétnu misiu a zároveň zvoliť ideálnu trojicu aktívnych bojovníkov. Treba ale prihliadať na skutočnosť, že ak jeden z nich v akcii príde o život, jeho návrat do služby je nemožný - jednoducho sa stratí navždy. Aby ste však mali z koho vyberať, koncept vám umožňuje napríklad aj klonovanie a špecifické úpravy samotných postáv (vkladanie čipov, čistenie podvozku, trhanie chlpov atď). Tu sa pristavím so zdvihnutým palcom smerom k autorom. RPG vývoj, ako aj komplexnosť všetkých schopností u jednotlivých hrdinov ďaleko presahuje akékoľvek indie nároky a ak je z hry Conglomerate 451 možné, a to už po krátkom čase, niečo vyčítať, tak je to práve láska k žánrovej zmeske, ktorú reprezentuje. O to väčšie sklamanie sa nakoniec začne vynárať už po prvej tretine hry, kedy si aj cez inak zábavný progres jednotlivých členov svojej jednotky začnete všímať všetkých tých nedostatkov. Asi najväčšia facka spočíva v nulovej snahe o zaujímavý level dizajn, kde sa každá mapa na seba podobá (nie tvarom, ale obsahom) a nie je v nej okrem dookola sa opakujúcich súbojov vlastne nič naviac.

Nech už je Dungeon Crawler akokoľvek archaickým základom pre videohru súčasnosti, stále sa z neho dá vyťažiť poriadny kus šťavnatej zábavy. Nanešťastie pre Conglomerate 451 sa o to autori ani vôbec nepokúšali. Celá náplň jednotlivých misií stojí a padá na akcii ako takej a nikto od vás nečaká, že by ste sa chceli pozrieť aj niekam bokom a skúsiť pohľadať nejaký ten bonus a tajné dvere. Nie, v tejto hre je všetko krásne nalinkované a tým pádom bez pridanej hodnoty a po pár hodinách s logickým nástupom stereotypu (otvor dvere, nájdi kód, spláchni záchod). Dokonca aj zo začiatku prospešné boje sa neskôr pretavia do nefalšovaného opakovania a šedého grindu, keďže všetko, čo sa od vás očakáva, stojí a padá na likvidácii súperov a pozbieraní koristi. Následne už prichádza návrat na základňu a klasické investovanie surovín do vývoja nových technológií, alebo regenerácie poškodených agentov. Nič viac a nič menej. V minulosti sme tu mali viacero takto riešených indie hier a u väčšiny z nich bolo patrné, že sa tú nastupujúcu nudu snažia eliminovať pomocou menších, ale cez to všetko vtipných, interakcií. Conglomerate 451 sa o nič také ani len nesnaží a to je podľa mojej mienky veľká chyba.

Hneď v úvode tejto recenzie som spomínal definíciu budgetu, čiže akejsi lacnej výroby. Ak je grafická stránka, zvlášť u animácií postáv, ešte ako tak uspokojivá a do tohto pojmu nespadá, tak v prípade zvukovej stránky to je už kompletná katastrofa. Opakujúce sa hlášky jednotlivých postáv, strojovo nápadná kvalita efektov v pozadí a rovnako tak nevýrazný soundtrack je jednoducho problém. Ak na scénu prichádza niečo vychádzajúc priamo z prostredia Cyberpunku, jeden by očakával, že si autori dajú záležať aspoň na tej hudbe. Vo výsledku tu tak máme, minimálne po stránke RPG možností, nadpriemernú cifru, ktorá ale degraduje vo svetle všetkého ostatného. Prvá tretina vás, zvlášť ak milujete Dungeon Crawler, môže jemne uchopiť a viesť vpred, ale o to horšie je následné precitnutie do reality a zistenie, že všetko okolo vás je len ekvivalent papierových kulís bez invencie. Stačí viac zatlačiť a domček z karát sa rozpadne.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti 1CPublishing