Vždy keď niekde zachytím slovíčko "Barista", okamžite sa mi v hlave vynoria spomienky na epizódu zo seriálu The IT Crowd a scénu, kde sa zamestnanec anglickej kaviarne snaží vyrobiť jedno špeciálne bio latte pre írskeho držgroša Roya, avšak na základe svojho výškového handicapu sa mu to vôbec nedarí. Táto bizarná scéna plná klasického britského humoru je však istým extrémom, ktorý asi dosť degraduje inak slušné a poctivé povolanie. Tak či onak, živiť sa prácou v kaviarni je určite úplne v poriadku, ostatne práca s ľuďmi vraj výborne povznáša ducha (mám isté pochybnosti), avšak ako môže na tejto báze fungovať zábavnosť v konkrétnej videohre?
Ak už nič iné, tak malá indie spoločnosť Toge Productions s úspechom rozšírila zástup netradičných grafických noviel o úplne nové prostredie. Doteraz sme totižto nemali možnosť vcítiť sa do pôvodne talianskej tradície umenia prípravy a servírovania kofeínových nápojov, ostatne vďaka totalitnému režimu sme tu boli dlhý čas odkázaní na chuť takzvaného turka podávaného v pohári od horčice. Tieto obmedzenia však padli v povestnom rytme domino kociek a tesne za hranicami a voľným trhom sa nám sem nasypali rôzne podoby komerčne distribuovaných kávových zrniek. Dnes je popíjanie kávy viac rituálom a spoločenským statusom než akoukoľvek podmienenou chuťou či jemnou závislosťou, čo do istej miery skúša využiť práve grafická novela Coffee Talk. Testoval som ju vo verzii pre konzolu PlayStation 4 a nestačil som sa čudovať, aký dopad to vo výsledku má na moju dennú spotrebu kofeínu.
Klientela, čo sa s pravidelnou obmenou chodí občerstviť do baru, kde pracujete, je viac než pestrá. Vlkodlak, Ork, Elf, Succuba ba dokonca aj mimozemská entita, to všetko berie za mosadzný držiak od dverí kaviarne a prosí vás o teplý nápoj a chuť počúvať. Do toho všetko je tu stála zákazníčka Freya, novinárka, ktorá vám spríjemňuje nudné pauzy rozjímaním o svojej túžbe napísať román storočia. Najväčšou zaujímavosťou tejto inak pomerne fádnej textovej adventúrky je interakcia okolo kávovaru a prípravy nápojov. Tu si musíte postupne navyknúť na podrobné kombinovanie príchutí, či už toľko opakovanej kávy, ale aj čaju s kvapkou citróna a zázvoru. Ide o akúsi nenáročnú minihru, ktorá má evokovať hlavný motivačný aspekt projektu Coffee Talk. Oceňujem snahu vývojárov o čo najvierohodnejšie prevedenie finálnej úpravy kávových špecialít, kde sa u latte staráte aj o vizuálny aspekt, a teda vytvorenie obrázku na vrchu šálky. Všetko ostatné je nanešťastie plne automatické a strojové, čo je z môjho pohľadu zásadnou chybou.
Koncept sa mi neustále snažil nahovoriť, že dôslednosť dobre urobeného nápoja podaného konkrétnemu zákazníkovi následne odráža aj jeho rozprávanie a činy. Tento fakt mi však prišiel len ako lacná reklama, keďže nech už som im na bar položil akýkoľvek ekologický balast, vo výsledku im z úst liezli stále tie isté nudné a strojové vety, ktoré sa ani náhodou nedajú označiť za pilier pre unikátnu atmosféru. Vašou úlohou je tak len staticky počúvať, čo majú návštevníci kaviarne vlastne na srdci a vstrebávať ich príbehy s nejakým záujmom. Nechcem úplne zhadzovať dejovú linku, pár kapitol sa nakoniec ukázalo ako zaujímavých a pútavých, avšak faktom ostáva, že Coffee Talk nie je nič iné než neustále čítanie bez možnosti zasiahnuť do vývoja udalostí tak, ako sme zvyknutí u iných grafických noviel. Iste, dá sa kladne kvitovať interakciu fantasy bytostí do problémov bežných ľudí a je zaujímavé čítať, ako sa upír zaoberá všeobecným rasizmom, ale vo finále vás aj toto začne po čase jednoducho nudiť. Skúšate sa teda chytiť jedinej možnosti ako sa zapojiť do deja, a to je prípravou nápojov.
Viem si tento koncept predstaviť v oveľa atraktívnejšej forme malej obrazovky u verzie na systém Nintendo Switch (hra vyšla aj tam), avšak vo veľkom formáte a práve, čo je môj prípad, cez konzolu PlayStation 4 sa Coffe Talk ukazuje ako značne nedokonalá retro koncepcia. Animácie sú tak strohé, že ak by autori siahli po statických ručne kreslených obrázkoch, asi by nakoniec urobili lepšie. Nechcem ich snahu o inovovanie žánru týmto unikátnym a po káve páchnucim nápadom nejako razantne zraziť dole, každopádne výsledok na mňa vôbec neurobil taký dojem, ako som od textovej grafickej novely z prostredia kaviarne očakával.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Toge Productions
