Americká spoločnosť Aspyr, ktorej logo už zdobilo nejednu krabičku, sa paradoxne nepreslávila svojou vlastnou produkciou, ale prevažne vypomáhaním pri práci iných, alebo špecifickými portami z PC na konzole a naopak. Napriek tomu však nestratili nádej v zmysle tvorenia niečoho vlastného a jedným zo žiarivých príkladov bol aj VR projekt Torn z polovice minulého roka. Kto by sa teraz chcel na náš ohradiť, prečo vydávame test na značku, ktorá je už takmer pol roka stará, dôvod je prozaický a má väzby práve na segment virtuálnej reality. V tomto zmysle sa v roku 2018 totižto vyprodukovalo také enormné množstvo herných značiek, že prehrabávať sa tou masou priemeru s kvalitou nám hold zabralo viac času, než by sme chceli. Budeme tu ale raziť ono povestné heslo; lepšie neskoro ako nikdy a pozrieme sa teda spoločne na schopnosti spomínanej firmy zo západu.

Uvediem vás stručne do hypotetického príbehu (asi je vhodné to takto celé konkretizovať, aby neprišlo k nejakej chybnej interpretácii) o doktorovi menom Lawrence Talbot, ktorého od istého času nikto nevidel. Úradom bol evidentne ukradnutý, keďže nikto z jeho okolia nenahlásil, že ho už 64 rokov nevideli. Pošta na prahu jeho sídla a tá hromada reklamných letákov hlásajúc zázračné zväčšenie penisu behom jedného týždňa však svedčí o istej formálnej nesmrteľnosti, ktorá možno čaká na každého z nás. Tak či onak, vedec a fyzikálny teoretik Lawrence Talbot zdanlivo zmizol a jediné, čo po ňom ostalo, je rozpadajúci sa dom s pozemkom a hromada zaprášenej a nutno podotknúť aj podivnej technológie. Hlavná hrdinka Katherine, ktorá sa rozhodne živiť natáčaním tajomných videí, zbadá práve v tejto záhade obrovský potenciál a rozhodne sa do domu pána Talbota strčiť nos a kameru.

Primárny cieľ by sme teda mali. Vašou snahou je zistiť, čože sa to doktorovi vlastne stalo, a prečo tak náhle a bez jediného slova zmizol. Všetko ale nebude len o behaní hore dole po červenom hrubom koberci z viktoriánskej éry. Každý jeden črep zo skladačky si totižto musíte poctivo nájsť vyriešením nejakej tej hádanky (ich náročnosť je síce priemerná, ale nejde zase o niečo úplne jednoduché) a keďže Lawrence rád skúšal objavovať nové technológie, k dispozícii vám bude napríklad nástroj na ovládanie gravitácie. Prvá vec, čo vás po vstupe do domu zaujme, je všadeprítomná kabeláž a stále fungujúce mašinky. Všetko vyzerá ako nejaký obrovský zhluk vedúci do jedného miesta a práve tam je nutné sa prepracovať. Začnete teda chodiť od jednej izby do druhej, čítať malé indície o rodine majiteľa objektu a pomaly odkrývať celú pointu deja. Okrem spomenutej technológie sa vám však začne do natáčania pliesť aj spirituálny efekt a čím hlbšie začnete prenikať do príbehu, o to viac otáznikov sa vynorí nad vašou hlavou. Apropo hlava je tu ostatne podstatná vec, keďže všetko, čo som uviedol, sa deje priamo pre vaším zrakom.

Pomôžem si spodobnením so slávnou hrou Portal od Valve, ktorá je určitou anabázou na gravitačnú pušku podobnú tej v projekte Torn. Vďaka tomu sa pri riešení puzzle prekážok musíte starať o presúvanie väčších a menších objektov tak, aby sa zdroj elektrického signálu dostal tam, kam potrebujete. Samotná hrateľnosť sa však snaží sem tam nastaviť atmosféru do nejakého hororu, čím sa vraciame do spomenutej témy duchov. Preto vás možno trošku, v protipóle s grafickou stránkou (tá je veľmi pestrofarebná), zarazia lietajúce knihy a pohybujúce sa vázy. Nech už to bol zámer autorov, alebo nie, tak efekt strachu sa tu nemá ako realizovať, keďže atmosféra je od prvej hodiny až po tú piatu viacmenej priateľská a príjemná. Nebude vás v hre Torn baviť chodenie, ale skôr vás zaujmú nápadité hádanky a celkový art toho, čo vidíte. Nanešťastie všetko to, čo stojí a padá na ovládaní, sa v tomto projekte stretlo s radou nedokonalostí. Celkový pohyb hlavnej hrdinky je nemotorný a nastavený na sekvenčné smerovanie kamery. Nenájdete tu jedinú možnosť ako sa obrátiť o 180 stupňov na jeden ťah, a tak sa práve väčšina hádaniek stane bojom s ovládaním.

Záverom musím suverénne povedať, že aj keď je z časti Torn akousi evolúciou takzvaných simulátorov prechádzania sa bez štipky ohrozenia, spracovanie hádaniek mi jednoducho sadlo. K tomu si pridajte krásnu grafickú stránku, perfektný zvuk a pár originálnych odkazov na hernú históriu. Horšie pre projekt samotný je však už toľko diskutované ovládanie a celková realizácia pohybu. Vďaka tomu jednoducho nemôže percentá vytlačiť vyššie, aj keby som ako chcel.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Aspyr