recenze
Transference

Transference - recenze
Transference - recenze
00:00, 14.10.2018

Nie je veľa zástupcov nových psychologických hororov vo svete hier, ktoré by stáli za reč. Spoločnosť SpectreVision, patriaca pod známe herecké meno Elijah Wood, sa však tento fakt rozhodla zmeniť a v spolupráci s francúzskym Ubisoftom pripravila netradičný príbeh s názvom Transference. Konceptom ide možno už na prvý pohľad o klasický simulátor prechádzania sa v tmavých interiéroch, ktorých je tu naopak už pomerne dosť, avšak prvé zdanie klame a to zásadne. Transference totižto skúša výpravnú časť povýšiť na oveľa väčšie zapojenie samotného hráča s dôrazom na riešenie hádaniek a tak z diváka je razom herec. Ako to môže fungovať a zároveň aj baviť, tak to si povieme v texte nižšie.

Transference je možné previesť aj do virtuálnej reality a to v prípade PC a PS4 verzie.

Klik pro zvětšení (Transference - recenze)

Práve šanca skúsiť ďalší horor prostredníctvom VR mňa donútila opäť rozmotať všetky tie nekonečné káble od PlayStation VR a nechať sa pozvať do tejto klaustrofóbiou hnanej naratívnej adventúrky. Kto by však nemal doma žiadny headset na virtuálnu realitu, alebo by nebodaj zakúpil túto hru na Xbox One, nepotrebuje si samozrejme nutne niečo dávať na hlavu. Transference je totižto možné prejsť aj bez prídavných zariadení. Je vám však asi už vopred jasné, že sa tým ochudobníte o značné percentá hutnej atmosféry, ktorú v spojení s kamerou z prvej osoby dokáže vyprodukovať práve len VR. Skúšal som pochopiteľne obe varianty a musím prekvapivo konštatovať, že po technickej stránke je táto nová hra z produkcie Ubisoftu (kedy naposledy ste hrali horor obsahujúci ich logo?) takmer identická bez VR ako aj s ním. Hra jednoducho vyzerá v oboch prípadoch úžasne realisticky a tlačí tak, s efektom mrazenia za krkom, hráča zase o kus hlbšie do sveta reality. Odporúčam preto, ak je to vo vašich možnostiach, rozhodne spustiť projekt Transference práve cez akékoľvek podporované zariadenia na virtuálnu realitu. Nech už to je spomínané PSVR, alebo HTC Vive či prípadne Oculus Rift.

Napríklad taký kritikou milovaný Gone Home pracuje nonstop len s ohýbaním jemného strachu z niečoho, čo počas celej hry nakoniec ani nepríde, ale hráč to neustále očakáva.

Klik pro zvětšení (Transference - recenze)

Je umenie vybudovať atmosféru v hre bez akýchkoľvek uchopiteľných základov. V prípade väčšiny konceptom podobných hier je všetko postavené na príbehu a jeho postupnom odhaľovaní. Hra s názvom Transference sa však nechce stať len interaktívnou knihou, ktorá hráča "len" zásobuje textom, ale naopak, od neho chce aj podiel snahy. Preto si v prípade tejto značky musíte skúsiť vyriešiť aj pár komplexnejších hádaniek, ktorých prekonanie spočíva v dobrom oku na detaily a pevnej vôle. Aby ste mohli pochopiť celkové vyznenie inak skutočne zaujímavého príbehu, budete prostredníctvom technológie, ktorej autorom je Dr. Raymond Hayes, vstupovať do dávno prežitých myšlienok jeho rodiny a prežívať ich zážitky znova a znova. Spomínaný účel je napojený aj na samotnú motiváciu, prečo to vlastne celé absolvovať a vaším nepriateľom v jednotlivých úsekoch spomienok budú nielen hádanky, ale aj neustále reálny pocit strachu z toho, čo vás čaká za ďalšími dverami. Musím z osobnej skúsenosti počas testovania (VR) povedať, že naposledy som bol takto jemne povedané rozhodený ako hnoj po poly počas recenzovania mnou milovaného diela Resident Evil 7.

Náročnosť jednotlivých hádaniek síce nepatrí do nejakých vyšších levelov, avšak to, ako sú celkovo pojaté a čo všetko vám vo výsledku aj dajú, tak to musím oceniť veľkou pochvalou smerom k autorom.

Klik pro zvětšení (Transference - recenze)

Ak som to nespomenul v úvodnej časti recenzie, tak firma SpectreVision sa zameriava na produkciu reálnych filmov a svet hier v tomto prípade navštívili vôbec premiérovo. Aj preto by sa dalo možno povedať, že Transference je z väčšej časti filmovým plátnom, po ktorom hráč kráča s možnosťou zasiahnuť do deja. Samozrejme, že tento opis je trošku prehnaný, keďže jediné, čo robíte, je akési postupné odomykanie zámkov od skrytých častí príbehu jednej rodiny. Rodiny, ktorá trpí dôsledkom prehnanej túžby otca pod zanechaní obrovského odkazu. Teraz však trocha pragmaticky. Tento príbeh vám na prvý pokus nezaberie viac než hodinku a pol čistého času. Kto by chcel skúsiť vyhrabať aj menšie dejové detaily (zastúpené videopáskami), môže si k danej časovej osy pripnúť ešte ďalších tridsať minút. Inak je však rýchlo všetko za vami, o to viac, ak sa hlboko ponoríte do slušnej atmosféry a miestami až hororom podfarbených scenérií. Na jedno prejdenie je Transference úžasným zážitkom, hlavne ak si ho skúsite dať cez VR helmu. V klasickej forme ale už nemá vôbec až tak úderný efekt a preto si z konečného čísla uberte minimálne desať percent, ak nemáte doma VR helmu.

Zvuk sa vystrašene neskrýva za hradbou kvalitného grafického znázornenia a zdatne mu sekunduje pri budovaní tej správne plesnivej atmosféry plnej strachu.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Ubisoft

Klik pro zvětšení (Transference - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO
DOBRÉ
78%
CZECHGAMER
Silný a intenzívny zážitok, avšak len cez VR

CGwillWin