Málokedy mám chuť po testovaní menšej indie záležitosti pátrať po jej dôvode vzniku, avšak v prípade tohto diela som jednoducho nemohol všetko ukončiť obyčajným číslom a utekať ďalej. Samotný názov hry The Count Lucanor totižto vo mne niečo evokoval a ani za pána som nevedel prísť na jeho podstatu. Našťastie však máme všemocný internet a tam som sa behom pár sekúnd dozvedel naviazanosť hry od štúdia Baroque Decay na španielsku literatúru z roku 1335. Toho času totižto vzniklo dielo s názvom Tales of Count Lucanor, akási prvotina v španielskej próze a pojednávala o príbehoch grófa Lucanora a jeho verného sluhu. O čom je ale herná adaptácia tohto netradičného a historicky zabudnutého námetu?
Už na prvý pohľad vám musí byť jasné, že u tejto hry sa vývojom nikto nezasekol v kancelárii na desať rokov. Technicky ide o mobilnú záležitosť v retro štýle, ktorá však má zaujať hlavne obsahom a oči si tak môžu oddýchnuť. Hlavný hrdina Hans oslavuje čerstvých desať rokov a keďže jeho vlastná mama mu na základe chudoby nemôže kúpiť žiadny darček, ba ani naservírovať chutný narodeninový obed, Hans sa rozhodne nasledovať stopy svojho otca a vydať sa do sveta za lepším. Mama mu so smútkom v očiach zverí posledné rodinné bohatstvo (kus syra, drevenú barlu, pár grošov) a zamáva na cestu. Tu sa začína aj vaše netradičné dobrodružstvo plné krvilačných zvierat a nenáročných hádaniek.
Hlavná dejová linka totižto spadá pod šokujúce vrhnutie nášho Hansa na záhadné panstvo spomínaného grófa Lucarda. Tu si vás preberie jeho sluha a zadá vám lukratívnu ponuku na jeho vlastný post, čo by vám prinieslo nielen bohatstvo, ale aj prestíž a zmysel života. Má to však jeden háčik. Aby ste mohli túto prácu dostať, je nutné uhádnuť meno samotného sluhu. No a tu je zakopaný pes. Zámok, kde sa celá hra odohráva, je jedno veľké bludisko, ktoré skrýva rôzne tajomstvá a okrem roztrúsených písmeniek, ktoré majú vo výsledku dať vytúženú odpoveď na dôležitú hádanku, sa tu potuluje aj zopár nebezpečných príšer. Medzi nimi sa bude Hans pohybovať pekne po špičkách a prekonávať tmu rozmiestňovaním voskových sviečok. Jeho inventár sa plní jedlom (zdravie je práve napojené na hlad) a zaujímavými predmetmi, ktoré majú pomôcť preliezť aj tie najvyššie múry, povedané metaforicky.
Koho by snáď The Count Lucanor nejako zvlášť nechytil za srdce, môže dejom preletieť behom dvoch hodín. Kto sa ale dostane do tempa a bude mať záujem nájsť všetky skryté veci a rozprávať sa s každou NPC postavou, môže už tejto nezávislej záležitosti vydržať aj cez sedem hodín a to už je slušná porcia času. V mojom prípade išlo evidentne o to druhé a ako hudba tak aj celkové spracovanie mi v tejto hre sadlo rovno do srdiečka. Jednoducho som nedokázal nechať za sebou ani jednu zamknutú truhlicu a nezodpovedanú otázku. Testovaná verzia pre PlayStation 4 vykazovala bohužiaľ pár technických chýb, ktoré potrebujú generálnu opravu (miestami to doslova padalo až do menu, čo určite nikoho nepoteší) a samotný port z rok starej PC verzie sa ešte má ukázať aj na ideálnejšej platforme v podobe Nintenda Switch. Ak sa vám ale zapáči toto netradične pojaté dielo, či už z videa alebo môjho textu, určite mu dajte šancu a bude to stáť zato.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Baroque Decay
Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX