Hier šírených zadarmo, a teda označovaných ako "free to play", v našej sekcii recenzií väčšinou veľa nestretnete. V prípade zaujímavej a rokmi preverenej značky PoxNora som ja osobne rád spravil menšiu výnimku v spomínanom pravidle a v záujme potešenia mojej taktickej duše, ktorá má radšej pokoj a relax pri dokonale plánovanom ťahu bez stresu či časového presu, som sa vrhol na testovanie konzolového debutu spoločnosti Desert Owl Games. Tá za pomoci financií zo SONY prináša pre PlayStation 4 port jedenásť rokov starej RPG z čias PC, ktorej koncept stojí a padá na zbieraní a následnom používaní hrdinských kariet. Toľko pojmov som na vás vysypal hneď v úvodnom texte, až mám sám pocit, že sa v tom jemne strácam. Poďme teda spoločne rozobrať všetko to zaujímavé, čo táto takpovediac hra "zadarmo" môže ponúknuť prípadným záujemcom a prečo by sa jej naopak radšej mali vyhnúť.

Koncept som vám teda naznačil a je jasné, že TBS (turn-based strategy) už aj dnes potrebuje dodatočne slušnú technickú stránku, aby sa dokázala dostať do peňaženiek hráčov. Trh je čoraz viac zahltený a aj keď je PoxNora port starej záležitosti a navyše dnes šírený cestou free to play, netreba zabúdať, že stále vyžaduje prípadné transakcie na nakupovanie nových kariet. Aj preto som skeptický voči slovám producentov, ktorí veria, že sa hra na PS4 uchytí a začne generovať zisk. Čo sú jej najväčšie prednosti pre prípadný úspech? Menu sa rozdeľuje na niekoľko klasických foriem. Máme tu multiplayer v podobe PVP, máme tu singl režim s príbehom či bez neho a v neposlednej rade určite slušne spracovaný tutorial. Ten je základným kameňom a tenkou čiarou medzi frustráciou z nepochopenia banálne vyzerajúcej arkády o kartách a totálneho pohltenia na stovky až tisícky hodín. PoxNora je presne koncipovaná na dobre známu frázu: "buď všetko alebo nič". Ostatne už len fakt, že systém počíta hrdinov a čarovné runy doslova po stovkách, vám musí naznačiť o akom obsahu sa to bavíme.

Po tom ako s úspechom ukončíte základnú a strednú školu náuky o hre PoxNora, nastane krutá prax pred katedrou vysokej školy. Nech už budete skúšať akýkoľvek z hore uvedených režimov hry, cieľom je vždy zničiť protivníkovu svätyňu a ovládnuť tak celú mapu. Prostriedkov ako to docieliť máte hneď niekoľko. Z vopred nastaveného balíčka hrdinov si vami zvolená skupina rozdá poradie a pustí sa do šachovnicového poľa so stanoveným limitom na jednotlivé ťahy. Taktika, a hlavne tá úspešná, sa ukáže až po desiatkach hodín testovania, kedy presne pochytíte pointu miešania a vyváženia vášho balíčku. Niekedy je totižto ideálne skúsiť boj s viacerými šermiarmi než naopak používať väčšie množstvo alchýmie, a teda rún (frakcie sa odlišujú nielen zázemím ale aj schopnosťami). Všetko je to ale rovnako závislé na prostredí, kde sa boj odohráva, čo znalcom TBS asi nemusím zvlášť pripomínať. Kto nikdy nebol vysadený na akúsi hardcore hrateľnosť, tak nech ani neuvažuje o tom, že by tejto hre prepadol. Hrateľnosť tu je totižto tvorená slzami frustrácie a zo zábleskov slepej či naivnej nádeje. Ja osobne som mal pri recenzovaní malú výhodu v sérii silných kariet, ktoré mi dopomohli aj pri tuhších protivníkoch.

Je to hold fakt. Autorom tohto portu určite nie je nijako ku cti, že si nedali tú námahu a neupravili grafiku, aspoň čo do animácií, na lepšiu úroveň. Z jednej strany to chápem. PoxNora je projekt zviazaný aj s PC a v podstate môžete kedykoľvek preniesť svoj save z počítača do konzole a naopak (vďaka vytvoreniu online účtu). Zároveň sa pri online zápasoch PVP stretávate s PC hráčmi, čím naznačujem podporu pre crossplay a to sú pozitíva, ktoré tlačia našu stupnicu hodnotenia hore. Stále ma ale hlodá pocit, že tu nebola jednoducho ochota pomôcť PS4 verzii k lepšiemu laku a ostalo to také ako môžete vidieť na obrázkoch. Tak či onak, zábava pri taktických rozhodnutiach a nervy drásajúce okamžiky to nijako nezhadzuje, chce to proste si uvedomiť, že hráte niečo šírené zadarmo (tu samozrejme treba úvodzovky, pretože zadarmo to až tak nie je), a to si vyžaduje svoju daň. K balíčkom nových hrdinov a predmetov sa môžete dostať okrem priamej platby na účet Desert Owl Games aj formou poctivého šetrenia zlatých mincí, ktoré získate za úspešné boje. Ide to však dosť pomaly a obávam sa, že ak tejto hre naozaj prepadnete (nebojte, nebudete jediný na svete, stačí si pozrieť stále aktualizované online rebríčky), bude vás to vo výsledku stáť dosť eur na to, aby ste im tú hru zaplatili v plnej výške.

Konzolové ovládanie je v tomto bode dosť v nevýhode oproti klasickej myši, čo si každý uvedomí už pri prvej hodinke hrania. Kurzor a pohyb po mape sa často skrýva za spletitosťou ostatných oznámení či ikoniek. Chce to jednoducho prax, než si na celú schému poriadne zvyknete. Každá frakcia má svoje vlastné zázemie a každá kampaň má svoje motivačné spôsoby, ako vás donútiť ponoriť sa čo najhlbšie do celého konceptu. Jednotlivé frakcie sú rozdelené na klasické kasty ako elfovia, trpaslíkovia a tak ďalej, ale podstatná je odlišnosť v ich schopnostiach. Práve strom skúseností danej skupiny umožňuje odlišné spôsoby ako sa realizovať a zároveň tak vyhovovať širšej skupine nadšencov tohto žánru. Ak teda máte radi TBS a nemáte problém s učením náročných postupov, je stiahnutie PoxNora pre vás vec jasná. Pokiaľ ste sa však zhnusili len pri pohľade na obrázky, neodporúčam to vôbec sťahovať, aj keď súbor k tejto hre nie je nijako ohromujúci. PoxNora je tak troška unikát, ktorý len potvrdzuje otvorenosť indie hier na platforme PlayStation 4. Po určitých kompromisoch, ktoré spočívajú v grafike a ovládaní, sa môže stať vašim miláčikom. Je to ale samozrejme dosť individuálne. Odporúčam si napozerať pár gameplay záznamov a budete mať aspoň malý prehľad, do čoho sa to chcete pustiť.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Desert Owl Games

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX