recenze
Aragami

Aragami - recenze
Aragami - recenze
12:00, 04.10.2016

Súčasná doba a hlavne indie scéna, čiže nezávislé projekty s veľkou chuťou pretrhnúť bublinu konzumu, praje akýmsi duchovným návratom zabudnutých herných legiend či konceptov, čo sa využívali v minulosti ale dnes po nich ani pes neštekne. Do tejto formulky môžeme aktuálne zaradiť aj novinku menom Aragami od španielskeho mladého štúdia Lince Works, ktorá má pripomínať kvality stealth série Tenchu, svojho času populárnej na staručkej konzole PlayStation v roku 1998. Tenchu sa dočkalo v rôznych formách hneď deväť dielov, avšak tie posledné nikdy neprekonali kvality svojho štartu. Práve Aragami sa snaží svojsky naviazať na hlavné body úspechu tejto ninja série, ktorú má mimochodom v súčasnosti v trezore populárna firma FromSoftware, a ukojiť tak hlad po prepracovanom simulátore tichého zabijaka behajúc v papučiach po feudálnom Japonsku. Mladí vývojári bez značných skúseností si teda nasadili latku pomerne vysoko a na mojich ramenách spočinul plášť kata, ktorý by mal ich prácu zhodnotiť v komplexnej forme.

Hra mala mať pôvodne názov Twin Souls: The Path of Shadows, avšak nakoniec bola po neúspešnej Kickstarter kampani premenovaná.

Klik pro zvětšení (Aragami - recenze)

S tým feudálnym Japonskom som to samozrejme pojal len ako metaforu a navodenie atmosféry prostredia, v ktorom práve hrdina Aragami pácha svoje umenie tichého agenta s ostrou katanou na chrbte. Hnacím motorom pre trinásť kapitol tejto striktnej a nekompromisnej stealth záležitosti je plnenie poslednej vôle záhadného ducha v podobe brutálnej zavraždenej aristokratky Yamiko, ktorá sa rozhodne vyvolať nemŕtveho a legendárneho zabijaka (áno, to ste práve vy), aby pomstil jej smrť a jej národ. Yamiko sa stane akýmsi vašim mentorom a počas hrania vás bude viesť cestou nachádzania stratených spomienok, ktoré vás počas neexistencie opustili. Budete nachádzať predmety spojené nielen s vašou minulosťou ale aj s životom vašej novej priateľky a až nastane ten správny moment, príbeh sa odhalí vo svojej plnej kráse. Táto časť hry bola na môj vkus pomerne predvídateľná, avšak aby som bol plne fér, tak tam, kde sa duchovná inšpirácia pre Aragami (teda už spomínané Tenchu) držala v zásade banálneho deja a budovala svoje čaro viac na hrateľnosti, sa Aragami snaží scenárom jemne šokovať. Či už je v tomto smere úspešný alebo nie, to asi bude záležať na samotnom hráčovi. Mne každopádne príbehom ústa dokorán neotvoril.

Tieň je vaše druhé meno, z neho čerpáte silu a prostriedky na likvidáciu protivníkov.

Klik pro zvětšení (Aragami - recenze)

Hlavným nástrojom ako sa dostať z bodu A do bodu B, tak ako vás hra v jednotlivých častiach bude vodiť hore dole, je plazenie sa po tmavých kútoch a kradmé presuny tmou. Vďaka schopnosti s názvom "Shadowmancer" ste uspôsobení na akýsi teleport v temnote na určitú vzdialenosť. Vďaka tomuto prvku môžete nepozorovane prekĺznuť za chrbát protivníka a vykonať jeho tichú popravu alebo pokračovať v ceste ďalej s nádejou, že sa v ten moment neotočí a nespustí alarm. Ako som už uviedol vyššie, Aragami je konceptom čistá stealth hra z tretej osoby, v ktorej môžete vďaka schopnostiam využívať odlišné cesty postupu. Máte šancu zabiť každého ostrým mečom, pohltiť temnou mágiou či ho nechať žiť ďalej a prejsť celým príbehom bez jediného zabitia. Práve posledná filozofia nenásilného postupu je skutočnou hardcore výzvou a ja osobne som jednoducho nemal na tento proces nervy, keďže hráč nemá možnosť kontrolovať pohyb vojakov (armáda sa tu súhrne označuje ako Kaiho) po členitom teréne, a tak sa musí spoľahnúť čiste na efekt náhody či kalkulácie a predpokladu. V tomto ohľade je Aragami skutočným a dôstojným nástupcom slávneho Tenchu a plne sa s ním stotožňuje. Za to dávam vývojárom veľký palec hore.

Grafická stránka sa snaží zakryť celkové technické nedostatky a zo začiatku sa jej to viac menej aj darí.

Klik pro zvětšení (Aragami - recenze)

Hlavný hrdina má možnosť svoje základné schopnosti ďalej vyvíjať vďaka menšiemu RPG stromu. A tak sa rôzne po mapách skrývajú akési pergameny s rôznym počtom bodov a práve tie vám slúžia na odkrývanie zaujímavých pomôcok. Samotný strom vývoja sa delí na akčnú a defenzívnu formu, kde si hlavný hrdina môže napríklad pomocou lietajúceho havrana zmapovať prostredie alebo po likvidácii súpera poslať jeho telo pod zem tak, aby nebolo nájdené. Každý bod skúseností je možné pretaviť do nápomocnej formy, z čoho sa získavanie samotných pergamenov stáva hnacím motorom na vybočenie mimo onej cesty z bodu A do B. Všetko ale stojí a padá na fakte ako vás Aragami dostane a bude baviť. Nie každému sa môže páčiť pomerne striktne zameraný gameplay, kde rôzne náročnejšie časti musíte absolvovať aj niekoľkokrát po sebe, než nájdete tú správnu cestu vpred. Navyše grafika v štýle cell shading nie je už dnes natoľko populárna ako v minulosti a nie každý ju má v obľube. Jej voľba pri vývoji ale má rozumný základ. Autori sa tak snažili eliminovať efekt indie aury, ktorá sa často obalí okolo malých hier s veľkými očami. V úvode, kde sú kapitoly rozložené na malej mape, sa práve tento grafický art stará o plynulý chod a hra beží, dá sa povedať, že bez poklesu snímkovania či nejakého sekania. Akonáhle sa ale prehupnete cez piatu kapitolu a dorazíte do veľkých chrámov a komplikovaných budov, hra začne trhať a snímkovanie ide rapídne dole, čo celkovému dojmu značne uškodí.

Decentný a dobový soundtrack môžem postaviť medzi klady...

Klik pro zvětšení (Aragami - recenze)

Je náročné odhadnúť čas, ktorý strávite s touto hrou. Ja sám som musel niektoré časti skutočne ísť aj viackrát po sebe už len preto, že som sa snažil v konečnom zúčtovaní po kapitole mať vysvietené ikonky ako "nespustený poplach" či "bez jediného zabitia", ale v ideálnom prípade by vám Aragami nemal zabrať viac než desať hodín čistého času (ak chcete hrou prejsť bez zabitia, môže sa to niekoľkonásobne natiahnuť). Každopádne hra trpí zopár nedostatkami. Presun cez temnotu často nepresne reaguje a tak sa vám stane, že sa teleportom dostanete rovno pred tvár nepriateľa alebo sa zaseknete medzi neviditeľnými stenami a môžete ísť pekne odznova. Ovládanie by som tiež netituloval za dokonalé a nápomocné a tak musím v tomto bode ísť s hodnotením nižšie. Je tu však to veľké nadšenie, že sa niekto pokúsil zaplniť dieru po mnou milovanej sérii Tenchu, ktorá má už svoju slávu dávno za sebou. Nezávislému projektu Aragami sa to v určitej miere rozhodne podarilo a nebyť technickej stránky, mohol by som dokonca povedať, že ide o prepracovanú stealth hru a povinnosť pre milovníkov tohto žánru. Takto je to však čiste na vašich prvých sympatiách, ktoré nadobudnete z obrázkov alebo videí. Nápad pridať teleport do konceptu tichého postupu vpred môžem s kľudným svedomím označiť za originálny a prospešný. Cesto, z akého je táto hra namiešaná, som vám teda dostatočne opísal vyššie, avšak čo si z toho upečiete, je už zase len na vás.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Lince Works

Klik pro zvětšení (Aragami - recenze)

Recenzovaná verzia: PS4

DOBRÉ
70%
CZECHGAMER
Kvalitných stealth hier nie je nikdy dosť a to platí aj v tomto prípade, aj keď s trocha odretými ušami

CGwillWin