Ak vám poviem, že existuje spoločnosť zameraná výhradne na indie scénu, ktorá má tradíciu už takmer tridsať rokov, asi sa viacero z vás chytí za hlavu. Predpokladám, že zdieľate hlboké presvedčenie, čo do žánru nezávislých vývojárov, že celé je to v podstate len odrazovým mostíkom pre úspech vo väčších vodách a tak môžeme pokojne spomínanú spoločnosť Infinigon považovať za unikát. Ich dlhá tradícia aktuálne vyvrcholila dielom menom Zenith a aj keď to možno na prvý pohľad tak nevyzerá, ide o najväčšiu hru, čo kedy Infinigon vytvoril a aj preto som k testovaniu tejto akčnej RPG pristupoval s náležitým rešpektom. Nechcel som sa len tak nechať odbiť negatívnymi ohlasmi, ktoré zo sveta doputovali už tradične kryté rôznymi nepodstatnými nálepkami ocenení z tradičných game show. Čo to teda ten Zenith vlastne reprezentuje a na akú priečku v našej hodnotiacej škále sa dokázal vyšplhať?

Vtelením do kože hlavného hrdinu menom Argus, ktorý by sa dal opísať ako arogantný a drzý predajca preháňadiel pre mačky, vás príbeh tejto bizarnej koláže prežitkov uvedie ako hlavného herca do vestibulu treťotriedneho divadla niekde na dedine. Aj cez fakt, že som pri prvých krokoch, sledujúc Argusa cez izometrickú kameru (v niektorých fázach hry je možné si ju otáčať, avšak väčšinu času je pevne uzamknutá), jasne badal, že sa púšťam do hry na konzolu PS4, všetky úvodné pocity sa mi v hlave formovali do jasnej otázky. Hrám nejakú free arkádu na telefón alebo hru za takmer pätnásť eur na next-gen konzolu? Navrhujem aj preto našu textovú recenziu skrátiť o nejaké prehnané litánie na nízku kvalitu technickej stránky a všetkých vás odporúčam prezrieť si video nižšie (zvlášť niektoré vybrané pasáže) a všetky moje slová už budú pasé. Pre vás je len dôležité vedieť, že engine, na ktorom Zenith beží, by sa dal prirovnať k domácej úlohe začínajúceho vývojára niekde na Kamčatke, ktorému navyše zamrzla voda v záchode a tak musí počas vývoja neustále prebiehať k susedom, aby mu nepraskol močový mechúr.

Autori sa rozhodli, že nedostatky grafiky a hŕbu technických skratiek sa pokúsia zahrabať do hromady vtipných dialógov a parodovania oveľa slávnejších herných mien z našej histórie. Aj preto sa budete počas banálneho presúvania po zbytočne veľkej mape stretávať s postavami pripomínajúcimi protagonistov zo série Final Fantasy a podobne. Je to práve humor, čo hrá prím v pozitívach Zenithu, a ak by išlo o nejakú textovú adventúrku, pokojne aj s akčnými prvkami na báze ťahovej RPG, určite by hra ako taká stála za viac než len hŕbu negatívnych názorov, ktoré počas hodnotenia padajú z úst recenzentov po celom svete. Zenith je však akčná RPG, ktorá umožňuje pozbierať 100 unikátnych predmetov a ponúka menší vývojový strom, vďaka čomu sa Argus ako hlavný hrdina, môže stať postrachom celého kraja. Bohužiaľ, aj keď sa mu na odpor postavia veľkí a mocní nepriatelia, oveľa väčší strach vám počas hrania bude naháňať nepremožiteľný boss menom "Loading". Kamkoľvek strčíte nos (dvere, vchod, bránka, záchod), všade vás hra začne nahrávať do nového obrazu a to zaberie pokojne aj 20 sekúnd. A teraz si predstavte, že vás obraz prenesie na otvorenú mapu plnú nepriateľov a každý jeden znamená 2x loading. To je proste na nervy a odradí to akékoľvek počiatočné sympatie k inak humorne ladenej hre.

Už viete, a myslím, že som to pojal s čo najcitlivejším prístupom, že Zenith je budget a ako taký nemôže logicky ponúkať zástup ohromujúcich herných nápadov, ktoré by boli schopné prehradiť jeho negatívne aspekty. Musí sa preto spoliehať na toleranciu hráča a skúšať ho presvedčiť dobrým zvukovým podkladom. V tomto prípade sa mu to celkom darí (aspoň som si to v úvode hry myslel) vďaka chytľavej a Ruskom rezanej titulnej skladbe a keďže soundtrack mieša v sebe ironické zvučky s tvrdou rockovou hudbou, vývojárom sa načas podarilo brnknúť na moju strunu a rozkývať môj krk. Všetko ale padlo pod ďalšou náložou technických lapsusov, zvlášť useknutých skladieb a často nelogického vypnutia pesničky v čase, kedy naopak mala ostať hrať ďalej. Zenith samozrejme nemá žiadny dabing a tak postavy len pľujú textové okná, z ktorých atmosférou nevydolujete, ani keby ste mali fantáziu hodnú obrov. V úvode tohto článku som hru definoval ako akčnú RPG, ktorá má prameniť z nápadov už dávno pochovaných herných značiek. Zámerne som sa celý čas vyhýbal hodnoteniu práve bojov, a to z logického dôvodu. Akčným tlačidlom si hráč aktivuje jeden z magických alebo chladných útočných ťahov a môže sa pokúsiť zlikvidovať súpera. Ten však často podporený zlou technickou stránkou neinkasuje poškodenie a často sa stáva, že zomriete len preto, že táto hra jednoducho nebola náležite dokončená a je plná chýb.

Aj keď by som chcel o Zenithe napísať niečo viac povzbudivé a skúsiť vám túto hru odporučiť ako porciu dobrej zábavy, nemám nato dosť povzbudivých argumentov. Je to z časti vtipné, má to slušnú hudobnú stránku, avšak všetko ostatné je frustrujúce a otravné. Z toho jasne pramení moja rada nekupovať a dať ruky preč. Chcelo by to zo strany autorov značnú generálnu opravu a minimálne skrátiť nahrávacie časy, či ich ideálne eliminovať, inak sa táto hra prepadne pod zem ešte skôr než by mohla niekoho zaujať.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti BadLand Games, S.L.