Asi mi nebudete veriť ale je na rade ďalší remake. S jemným a ironickým tónom, ktorý som zasadil do úvodnej vety, vás vítam u aktuálnej recenzie z žánru Japonských RPG, a to konkrétne u návratu hry z roku 2013 menom Fairy Fencer F. Tá sa, vtedy ešte exkluzívne, predstavila na platforme PS3, aby o dva roky neskôr skúsila šťastie na stolných počítačoch a aby jej príbeh nekončil len takto stroho a jednotvárne, o rok a nejaké tie drobné prichádza opäť na scénu, a to tentokrát v porte pre Playstation 4, a teda súčasný next-gen. Čo všetko nové prináša tento remake a či sa kvalitou odklonil od priemerne hodnoteného originálu, na to si dnes dáme naše klasické odpovede.
Spoločnosť Compile Heart si pre svoj projekt Fairy Fencer F: Advent Dark Force strihla zopár zaujímavých noviniek, medzi ktorými bohužiaľ akosi nebola kompletná úprava zvukovej stránky hry. Nemám poňatie ako na tom bola pôvodná verzia Fairy Fencer, avšak ak sa rozhodnete pre kúpu tohto portu, prvé, čo vám odporúčam, je maximálna eliminácia zvukovej stránky. Jednak sa z reproduktorov nonstop hrnie dookola znejúca zmes otravných a piskľavých melódií, ktoré by si nenašli miesto ani na dedinských kolotočoch, ale čo je horšie, tak automatické nastavenie hudby umelo navyšuje hlasitosť.
To všetko do takej miery, že dokonca potláča dialógové rozhovory, čo by ste si nemuseli ani z počiatku všimnúť. Ja sám som na to prišiel až po hodnej chvíli hrania. Keď už som nahryzol takto v úvode samotný zvuk, teda vec čo si väčšinou nechávam do záveru svojich článkov, tak ho môžeme uzavrieť trocha príjemnejším konštatovaním, že v hre je možnosť voľby japonského dabingu hneď po boku anglického, čím sa samozrejme postavíte pred jednoduchú voľbu, čo vám vyhovuje najviac. Odpoveď každý poznáme.
Základom príbehu je postava menom Fang a jeho prítulná víla Eryn, ktorá sa mu usadí v príručnom meči. Úvod, ostatne tak ako aj celý príbeh, sa potom nesie v dosť infantilnom tempe banálnych rozhovorov medzi desiatkou postáv, z čoho väčšina sa zároveň stane členmi vašej bojovej jednotky (máloktorá z nich mi prišla nejako sympatická a zaujímavá). Dialógy môžu priniesť sem tam jemné pobavenie vtipom, ale z väčšej časti vám budú pripomínať dosť fádnu hŕbu textu, ktorou sa autori snažili vyplniť prestávky medzi bojmi a pobyt v bezpečnej zóne miest a dediniek. Fang ako aj jeho kolegovia sa neustále snažia pozbierať čo najviac takzvaných Furies, ktoré sú rozmiestnené rôzne po kraji, čím vás hra vedie za ručičku lepšie než nejaký dej.
Tieto bytosti by sa dali prirovnať práve k spomínaným vílam a každá z nich je unikátnou kartou, ktorá v hre plní dvojaký účel. Na jednej strane ju hráč môže pripnúť k svojej postave, aby sa ďalej vyvíjala pomocou zbierania EXP v bojoch, a na strane druhej je každá víla akousi vstupenkou na súboj vedúci k oslobodeniu dvojice unikátnych božstiev (o nich neskôr). Ak vám to takto v texte znie troška zmätočne, tak vám odporúčam si pustiť náš komentovaný stream nižšie, kde všetko podrobne opisujem ešte v rannej fáze hrania.
Presne tak, samotné boje sa komplexnosťou môžu postaviť do čela plusov tejto hry. Bytosti Furies, ktoré v hre pozbierate, je možné ešte pred vstupom do nejakého dungeonu priamo použiť na zmenu jeho osadenstva, čím sa boje každýkrát stávajú jedinečné a unikátne. Každá karta má svoj príbeh a schopnosti, ktoré hráč aplikuje na miesto, kam sa chystá vydať bojovať a následne už je všetko iba na ňom. Koncept bojov je ťahový s jemným akčným prvkom pohybu. Jednoducho zbadáte nepriateľa a po kontakte s ním vás hra prenesie do arény, kde sa ťah po ťahu striedate po boku vašich kolegov v snahe čo najskôr eliminovať nepriateľa.
Každý charakter má unikátny strom akčných ale aj obranných prvkov a samotné víly vám prepožičiavajú svoju moc (to všetko je podmienené taktikou a vývojom súbojov), ktorú následne môžete pretaviť v ničivú deštrukciu okolia. Nech už vyberiete slabšiu alebo silnejšiu obtiažnosť hry, stačí ak pochopíte jej jednoduchý koncept a samotné súboje budete zvládať s páskou cez oči. Čo je však zvláštne, a popisujem to aj v našich videobonusoch, tak cez veľký stereotyp v bojoch vás samotný koncept nebude nudiť, ba naopak, budete si ho pekne krásne užívať a vychutnávať plnými dúškami. Po čase to celé bude prebiehať v takej rýchlosti, súboj za súbojom, že ak by vás pozoroval niekto nezasvätený do témy, mal by pocit, že máte epileptický záchvat. S takou vervou by ste v rukách driemali gamepad.
Poďme na novinky, ktoré majú odlíšiť Advent Dark Force od originálu spred troch rokov. Najzásadnejšia zmena je rozšírenie počtu aktívnych postáv pri súbojoch. Celkovo ich môžete zobrať na dobrodružstvo až šesť, čo je na celkom malé mapy veľké číslo a vytvára to často dosť epicky ladené masové útoky (čítaj guláš výbuchov a damage čísiel). Vývojári pridali novú porciu NPC charakterov, s ktorými je možné pokecať v rámci 2D scenérií, a rovnako prihodili za hrsť čerstvých postranných misií. Keďže vývoj deja meníte aktívne pri oslobodzovaní božstiev pomocou Furies (to je to vyťahovanie mečov vo videách vyššie), nemôžem presne popísať zmeny práve deja ako takého oproti pôvodnej verzii.
Tak či onak by tu malo byť o 15 hodín čistého času viac, čím sa dostávame pod hranicu 50 hodín celkovo v prípade, ak chcete prežiť všetky situácie, ktoré by hra mohla ponúknuť. Fairy Fencer F na niekoho môže pôsobiť skutočne lacno, už len tie strohé animácie a nulová fyzika pri 3D pohybe postáv a nezaujímavých rozhovoroch, avšak akonáhle dáte šancu tejto hre po stránke súbojov, je možné, že si ju skutočne zamilujete. Nedávno sme tu mali pod lupou slávny Star Ocean a ten ako návrat legendy sklamal na celej čiare. Paradoxom potom bolo, že po jeho zrecenzovaní som dostal do rúk práve Fairy Fencer F: Advent Dark Force a aj cez jej chyby a nedostatky ma táto hra uchvátila bojmi a dostala sa mi pod kožu. Môže sa aj vám, ak ste nehrali originál, v opačnom prípade je zbytočné platiť za port znova.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.
