V dnešnej dobe sú naše médiá a ich spravodajské relácie plné rôznych demonštrácií. Televízne obrazovky sa aj preto plnia materiálmi podobného druhu z každého kúta našej planéty, kde v drvivej väčšine prípadov ide často o situácie vážne a nepríjemné. Na jednej strane dlažobné kocky lietajú vzduchom a na opačnej sa zakrvavení ľudia krčia pod útlakom policajnej ruky zákona. Čo ak by vám však niekto ponúkol razantne odlišnú verziu takýchto demonštrácií, a to v hernej a predovšetkým roztomilej forme. Dali by ste sa na niečo podobné naverbovať a vyrazili by ste do virtuálnych ulíc po celom svete? V prípade francúzskej indie záležitosti Anarcute je vysoká pravdepodobnosť, že sa z vás stane plnohodnotný demonštrant.

Ona roztomilosť, a to určite každý jasne pozná aj z nášho priloženého obrazového materiálu, je v tomto prípade založená na grafickom arte a hlavných aktéroch samotných výtržností v uliciach štyroch veľkomiest planéty Zem. Na rozdiel od agresívnych a anonymitou chránených maskovaných ľudí sa v tejto hre zhostíte úlohy veliteľa nevinne vyzerajúcich členov zvieracej ríše. Budete pobehovať v relatívne malých arénach s plnou deštrukciou, ktoré, ako som už povedal, svojím prostredím simulujú rôzne známe krajiny sveta a vašou úlohou bude primárne oslobodiť čo najviac zvieratiek a vo veľkom počte tak odolať policajnému a vojenskému odporu. Samotný koncept sa ideálne dá prirovnať k slávnej Nintendo sérii Pikmin, kde jeden velí rôznemu počtu svojich podriadených a tam, kam ide práve vodca, sa poslušne a bez odvrávania vyberú aj oni. Po ceste zbierajú rôzne predmety, ktoré sa aj počas reálnych demonštrácií málokedy nestanú terčom záujmu, a využívajú ich na elimináciu smrteľných prekážok. Dalo by sa tu teda hovoriť o akčnej stratégii, kde si hráč musí vopred naplánovať cestu a postupnosť s akou bude plniť jednoduché úlohy v danej misii.

Zvieratká, teda členovia vašich demonštrácií, sa od seba odlišujú oblečením či druhovými rozdielmi, ale v rámci nejakých schopností platí rovnosť pre každého z nich a všetky výhody sú plne prepojené na daný počet, nie druh. Čím viac ich máte pod kontrolou, o to viac slotov pre rôzne triky počas súbojov sa vám otvorí. Ich prístupnosť je podmienená nákupom za špeciálne zlaté mince, ktoré hráč získava postupne v rámci plnenia levelov s čo najlepšími hodnotiacimi známkami. Môžete si teda ešte pred spustením demonštrácie pekne vybrať, či chcete počas súbojov používať špeciálne výbušniny alebo dáte prednosť rýchlym výpadom cez steny. Týchto, nazvime to trikov, nie je síce v hre veľa, ale o to viac si môžete na ich výhody zvyknúť bez toho, aby sa vám neskôr plietol ich význam. Ľahkosť s akou sa do Anarcute ponoríte je vlastne asi tou najlepšou reklamou na jej nepopierateľné kvality v rámci hrateľnosti. Plne ovládateľná a nastaviteľná izometrická kamera vám pomáha pri lepšom výhľade a voľbe taktiky, čiže po stránke ovládania som bol skutočne príjemne prekvapený ako to pekne zapadá do celého zámeru mladých vývojárov (na hre pracovalo snáď len päť ľudí).

Práve pri stretoch, v rámci záveru každej jednej zo štyroch krajín, musí hráč čeliť najťažším úsekom vo svojej zhruba päťhodinovej kariére demonštranta. Veľkí a nebezpeční šéfovia vám nemilosrdne povraždia všetky zvieratká, ak si na nich dostatočne nenaštudujete taktiku a nebudete uvážlivo voliť svoje kroky k ich eliminácii. V tomto bode bolo z hry jasne cítiť inšpiráciu a poctu spomínanej IP Pikmin, kde na zničenie protivníka musí hráč splniť hneď niekoľko postupov a pri akejkoľvek chybe sa mu hra odmení nápisom game over. Náročnosť je z môjho pohľadu vyvážená presne na hranu medzi príjemným oddychom a vyšším podielom taktiky a snahy, ktorá sa od hráča u lepších projektov jasne vyžaduje. Grafický kabátik už možno nie každému sadne presne na jeho postavu, avšak treba si tu uvedomiť prítomnosť minimálneho rozpočtu, ktorý sprevádzal vývoj tejto indie záležitosti a faktu, že nie je všetko zlato čo sa trbliece. Anarcute chýba kvalitný zvuk a aj keď sa jeho obsah potýka s odlišnými melódiami pre jednotlivé krajiny (odlíšiť Paríž od Maiami nie je až taký problém), nie je to vo výsledku nič, čo by ste chceli počúvať v aute alebo nestíšiť na minimum. Naopak, musím pochváliť deštrukciu prostredia, zvlášť ak dosiahnete maximálny počet zvieratiek (50 kusov), kedy môžete doslova váľať budovy a rozpútať naokolo chaotické peklo.

Dôvodov, prečo nemá táto hra v našej stupnici šancu vyšplhať na zelený kopček, je okrem hudby a jednoduchšej grafiky viac. Ak si odmyslím samotné "požičanie" už zažitých nápadov od iných sérií, tak musím ukázať prstom na stereotyp a často zbytočné dĺžky jednotlivých misií. Robiť desať minút v kuse to isté dookola a potom v závere zomrieť len aby ste začali pekne zase odznova, to všetko nedáva hráčovi to, čo by možno od tejto hry očakával. Podobné situácie, za ktoré platíte len preto, že ste chceli objaviť nový druh zvieratka, často nestoja vôbec za tú námahu. Anarcute je však aj cez to všetko skutočne strategická záležitosť s hravou interakciou a plnou deštrukciou, ktorú vám za €14.99 neponúkne každý. Ak tiahne vaše srdce práve týmto smerom a viete doceniť zopár slušne okopírovaných nápadov aj v novej forme, nemám dôvod vás od tejto indie hry nejako odrádzať. Komu však už pri prvom pohľade prekáža grafická stránka týchto podivných demonštrácií, tak nech radšej skúsi šťastie v tých reálnych.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti ICO Partners