recenze
Stories: The Path of Destinies

Stories: The Path of Destinies - recenze
Stories: The Path of Destinies - recenze
15:00, 12.04.2016

Nezávislé štúdio Spearhead Games pôsobiace v Montreale by si hráči mohli pamätať vďaka ich prvej hre Tiny Brains (PS3, PS4, PC), ktorá formou konceptu 3D puzzle potrápila nejedného z nich ešte v roku 2013. Keďže ich zázemie, aj po priemerných recenziách na túto arkádu, dokázalo ustáť kritiku, s chuťou sa vrhli na svoj druhý veľký projekt, ktorý sa aktuálne dostáva na trh a nesie meno Stories: The Path of Destinies. V našej aktuálnej recenzii sa teda presúvame do chladnej Kanady, kde na moje prekvapenie dokázal team okolo Spearhead napraviť svoj nerozhodný prvý krok do tvrdého videoherného biznisu a priniesť celkom pútavý štýl v rámci notoricky známych akčných RPG z izometrického pohľadu.

Keď príbeh tvoríte vy...

Ako už samotný názov tak trocha evokuje, tak príbeh a dej je hlavným pilierom puta, ktoré vás môže k tejto hre priviazať na prekvapivo dlhý čas. V hlavnej úlohe preberá hráč bývalého piráta a vetrom ošľahaného lišiaka menom Reynardo. Jeho domovina sú lietajúce ostrovčeky, ako plné krás tak nebezpečnej prírody, kde jeden chybný krok znamená smrť. A je to práve Reynardo, kto sa stane akýmsi virtuálnym atramentom pre vaše pero. Hra je rozdelená do stovky kapitol, ktoré sa síce prostredím opakujú v akomsi cykluse 5 + 1, avšak dôvod, prečo sa do nich budete opakovane vracať, je práve variabilita a rozvíjanie príbehu ako takého. Na svojej ceste za desiatkami dôležitých cieľov bude Reynardo vašim prostredníctvom určovať osud postáv naokolo a každý dôležitý krok iným smerom vám odomkne nové a nové možnosti. Uvedomujem si, že takto v čierno bielej forme vám to nemusí dvakrát dávať zmysel ale akonáhle si spustíte jeden z našich videozáznamov (či už vyššie alebo nižšie), dopátrate sa podrobného vysvetlenia aj s audiovizuálnym sprievodom. Ak by som ale chcel jasne definovať za aký dlhý čas ste schopní prejsť "hlavnú dejovú" linku, tak v tomto bode vám hra nezaberie viac než 4 hodinky. Je tu však to veľké ALE, ktoré eliminuje pojem hlavného príbehu. Stories: The Path of Destinies je totižto živený desiatkami dôležitých ciest (konkrétne číslo je 24) a každá z nich je svojím spôsobom adekvátne napojená na záverečné titulky hry.

RPG možnosti a bojový koncept idú ruka v ruke so širokým úsmevom na vašej tvári

Klik pro zvětšení (Stories: The Path of Destinies - recenze)

Je to tak. Kvalita bojov je priamou linkou naviazaná na vývoj schopností hlavného hrdinu a tento aspekt bude držať aj vás u hry viac než by bolo možno zdravé. Náš lišiak musí zmerať svoje sily s havranmi, ktoré majú nárast svalovej hmoty evidentne vďaka steroidom, cez používanie štvorice odlišných mečov. Každý jeden z nich je schopný vstrebať odlišný typ mágie (oheň, ľad, temnota...) a na určitý čas tak aj vám poskytnúť výhodu voči značnej presile. Tú hráč musí prekonať pomocou rôznych postupov v boji, ktoré sú, ako som povedal, previazané s RPG vývojom schopností. Budete si vylepšovať hák na priťahovanie k vzdialeným plošinám a ten istý predmet môžete zase v boji použiť na odstránenie štítu v rukách nepriateľa. Samotné meče nebudete mať v plnej sile hneď od začiatku. Aby boli vylepšené na maximum, je nutné do nich vkladať rôzne typy elementov a na špecializovaných miestach z nich vykuť niečo viac. Z tohto pohľadu je Stories: The Path of Destinies skutočnou hrou na vysokej úrovni, keďže núti hráča putovať po zákutiach máp a pátrať po vzácnych truhlách, ktoré sú zároveň tou správnou motiváciou prečo neukončiť celý dej po štyroch príbehoch. V tomto bode sa vývojárom podarilo namiešať kvalitný koktail, ktorý budete chcieť piť, čo najdlhšie to len bude možné.

"Pán vrchný, v tom nápoji je chrobák!"

Klik pro zvětšení (Stories: The Path of Destinies - recenze)

Najväčším nepriateľom pri testovaní hry bolo zopár technických chýb, ktoré mali fatálny dopad na hrateľnosť. Keďže interakcia okolia, a to vrátane deštrukcie menších predmetov, ktoré hráč chce ničiť v snahe doplniť si energiu alebo nájsť nejaký ten zatúlaný orb, je natoľko razantná, stalo sa mi, že som sa jednoducho prepadol o centimeter do textúry nižšie a ostal stáť nehybne na mieste. Aj keď automatické ukladanie vašej pozície je po prípadnej smrti vždy pred každým súbojom, v hre si sami nemôžete dať načítať práve tento bod a jediná možnosť pri zaseknutí je skočiť do menu hry a celú kapitolu si zopakovať. Toto je dosť nešťastné riešenie a práve v spojení s problémami to nesie efekt frustrácie. Prepadnutie pod zem však nie je to jediné, čo vývojári budú musieť čo najskôr odstrániť. Pri neskoršej fáze hry som narazil na problém s chýbajúcimi objektami, ktoré jednoducho zmizli a ani pri plnom pohybe postavy okolo nich sa vzduchoprázdno nechcelo premeniť na to, čo tam malo v originále byť. Spearhead Games bude teda musieť čo najskôr napraviť chyby, ktoré razantne dehonestujú ich inak kvalitný projekt a akonáhle sa tak stane, pokojne si k môjmu konečnému číslu pridajte minimálne desať percent.

Umieranie je tu na dennom poriadku

Klik pro zvětšení (Stories: The Path of Destinies - recenze)

V súčasnosti je tak nejak už trendom robiť hry zase o kus náročnejšie než tomu bolo donedávna, čo je určite logickým vyvrcholením až prehnaných pomocníkov na každom rohu, ktorý mali viesť hráča za ručičku ako keby nebol schopný prijať akúkoľvek výzvu. V duchu starej školy sa teda aj projekt Stories: The Path of Destinies môže stať mierne problematický, akonáhle si totiž hráč začne myslieť, že pri súbojoch má už navždy navrch len preto, že si vylepšil meč a pochopil ako to celé funguje, môže tvrdo naraziť. Boje od vás totiž budú vyžadovať neustále pekelné sústredenie a každá chybička sa tu trestá dvakrát a energia nerastie na stromoch (vlastne tak trocha áno, keďže jej doplnenie tu zastupujú jablká, ale ich zbieranie je viacmenej sporadické čo do počtu). Sústredenie a rýchla reakcia prstov je vďaka dobre rozloženému ovládaniu alfou a omegou úspešnej žatvy exp bodov, ktorá nastane po každom boji. Na samotný záver som si nechal jednak zvukovú stránku a hlavne dabing, ktorý robí z tejto hry to pravé orechové. Zvuk a melódie nesúce sa jednotlivými kapitolami by sa dali označiť za príjemný doplnok hry ako takej, ale až výprava v podobe mužského hlasu s hereckými skúsenosťami dodáva celému deju ten správny pátos a akcent vťahovania do deja. Po tejto stránke sa autorom klaniam až po členky.

Znova a znova a znova a znova...

Verím, že autori sa postarajú formou opravy o vyladenie nepríjemných chýb v hre, ktoré prekážajú konečnému číslu dostať sa až takmer po strop.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Evolve Terminals

Klik pro zvětšení (Stories: The Path of Destinies - recenze)

Recenzovaná verze: PS4

SKVĚLÉ
80%
CZECHGAMER
Máloktorá interaktívna rozprávka vás dokáže takto pohltiť a až na jej technickú stránku nemám dôvod vám hru neodporúčať
k

CGwillWin