Ťahové RPG a vôbec celý žáner JRPG zažíva v súčasnosti skutočnú renesanciu a môže za to hlavne bujné prostredie handheldu Nintendo 3DS. Práve pre túto konzolu mesiac čo mesiac útočia na zákazníka nové značky, ktoré by inde nemali šancu na život ale nejakým zázrakom im to proste v tomto segmente živnej pôdy ide. Tým najnovším prírastkom do rodiny japonských hier na hrdinov, ktoré dokázali preklenúť problémy s lokalizáciou, je projekt The Legend of Legacy. Takmer rok po oficiálnom štarte na domácej pôde sme sa ho vďaka firme NIS America dočkali aj tu u nás a naša stránka si samozrejme nemohla nechať ujsť šancu na súhrn dojmov pre vás, verných čitateľov. Poďme bez zbytočného rečnenia rovno na vec.

Odpálime to konštatovaním, že The Legend of Legacy v podstate nedisponuje nejakým komplexným príbehom. Zjednodušene povedané, predstavte si krajinu rozdelenú na rôzne kráľovstvá, kde jedno má plnšiu a iné zase prázdnejšiu pokladnicu a uprostred toho, za siedmimi horami a siedmimi sprivatizovanými dolami, prichádzate na scénu vy! Mladý nádejný rytier rôznorodého pohlavia či živočíšneho druhu (už v úvode si môžete vybrať zo sedmičky vopred definovaných hrdinov, medzi ktorými nájdete dokonca aj začarovaného princa žabiaka), ktorý baží po sľubnej kariére dobrodruha a ktorý sa okamžite nechá zlákať jedným z kráľov. Ten vám zadá kontrakt na prieskum okolia v rámci jeho pozemkov a tak okamžite, ako dáte dohromady trojčlennú výpravu, vyrazíte do neznámych a neprebádaných lesov a hájov. Vašou úlohou je zbierať vzácne artefakty, vykopávať poklady a čo je dôležitejšie pre hru ako takú, postupne sa zlepšovať. Či už je reč o aktívnych súbojoch alebo pasívnej mágii. Zem, ktorá je predmetom vašej expedície, je totiž pretkaná starodávnou kultúrou a jej znovuobjavenie je priamo napojené na udalosti, ktoré vás počas hrania stretnú.

Presne tak, The Legend of Legacy je stará škola bez zľutovania a nejakého tutorialu. Hra vám od začiatku nebude ponúkať nijaké inštrukcie na podrobné zasvätenie do svojho konceptu a aj preto treba rátať s tým, že prvé hodiny budú v znamení veľkého otázniku. Prístav, v ktorom si budete nakupovať nové zbrane a brnenia, vám ponúkne bezpečie a šancu investovať do nákupu lodí. Tie, za príslušnú sumu, vyplávajú vpred vlastným dobrodružstvám, aby sa po čase vrátili s ukoristenými predmetmi, ktoré si môžete pripnúť do arzenálu vašich hrdinov. Než sa tak stane, bude vašou prácou presekávať sa cez husté lesy, ponárať členky do chladnej vody a potiť sa v temných zrúcaninách. Pritom samotný bojový koncept, ktorého základom sú klasické striedavé ťahy, na prvý pohľad nebude vyzerať nijako odstrašujúco, to všetko príde až časom. To je však len opar prvej hodiny a ešte než sa stihnete spamätať, ostane vám na hlavnej obrazovke konzole 3DS nápis Game Over v chabom 3D efekte. Prečo chabom? No, po prepracovanej hĺbke u Bravely Second: End Layer bude už každá hra s priemerným 3D označovaná za chabú. To je ale vec nie príliš podstatná na celkové hodnotenie, a preto ho spomínam len okrajovo a s jemným vtipom na pozadí.

Veľká devíza sa skrýva v in-game forme tejto hry. Nikdy predtým som nevidel, aby pri klasickom pohybe po nejakej mape samotné okolie vyskakovalo doslova zo zeme! V The Legend of Legacy nájdete niečo, čo vás očarí a čo bude mať aj priamy dopad na hrateľnosť. Každú čas mapy, ktorú dokáže hráč preskúmať na 100%, môže následne zapísať do špeciálnej kartografickej zložky a náležite speňažiť u obchodníkov v meste. Tento prvok sa pre mňa stal veľkým a bezodným zdrojom financií, čo ústilo priamou úmerou aj do motivácie skúmať okolie, čo najviac to len dovoľovala výška levelu u mojich postáv. Samotné charaktery, ktoré si môžete najímať rôzne po krajinách, si v boji síce postupne nahrabú jeden tucet EXP bodov za druhým, ale stačí, ak nevhodne na mape odbočíte a razom je tu zase ten krutý nápis a zistenie, že naposledy ste si uložili hru pred hodinou, ktorá je tým pádom v prachu a stratená. Hra je krutá ale aspoň pri stretoch s bossmi vás po vašej porážke čaká možnosť okamžitého repete alebo úteku do mesta bez straty EXP a nazbieraných zbraní. Kto u japonských RPG miluje fakt, že súperov má vždy pod kontrolou zrakom a nikdy sa nedostane do súboja nejakou náhodou, toho určite poteším konštatovaním, že v tejto hre každého protivníka vidíte aj keď mu niekedy nedokážete utiecť.

Aj keď vám pri maximálnej snahe objaviť v tejto hre všetky tajomné kúty ostane na konečnej časomiere necelých 40 hodín čistého času, budete dozaista radi, že je už po všetkom. Stereotyp, ktorým tento druh zábavy trpí, tu akosi neťahá ani za záchrannú brzdu v podobe epického príbehu, a tak jediným spestrením pri miliónoch identických bojov je určite vysoko kvalitná zvuková stopa a to vrátane príjemného dabingu. O prvý menovaný aspekt hry sa postaral notoricky známy Masashi Hamauzu ako autor legendárnych projektov, kde len námatkovo vyberiem tie najrenomovanejšie: Final Fantasy X, Final Fantasy XIII, Super Smash Bros. a veľa veľa ďalších zvučných názvov. Neviem, či to bolo faktom, že v poslednej dobe som musel recenzovať hneď niekoľko hier s identickými mechanizmami ale práve The Legend Of Legacy mi nejako nesadol na prst už len pre svoju prehnanú obtiažnosť voči nezábavnému deju a výsledkom bola hlavne pulzujúca žila na mojom čele a konštatovanie, že niekedy sa náročnosť hier nemusí preháňať len v snahe natiahnuť hraciu dobu, zvlášť, ak hra ako taká nemá veľmi čo po stránke konceptu servírovať na stôl. Aj cez moje negatívne pocity z bojov a nulového príbehu sa The Legend Of Legacy stále radí medzi to lepšie čo si v súčasnosti na handhelde Nintendo 3DS môžete zahrať a ak sa pozriete na aktuálnu ponuku hier z tohto segmentu, objavíte vysoký počet, z ktorého je možné vyberať.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.