recenze
Fatal Frame: Maiden of Black Water

Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze
Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze
16:00, 19.10.2015

Dodnes existujú v rôznych kútoch nášho sveta kultúry, ktoré veria, že fotografia je schopná odcudziť dušu. Tento mýtus alebo povera, ak chcete, je zakorenený v odlišných náboženských prostrediach a nie je tak vôbec vytváraná jedným a tým istým prúdom myšlienok. Duša je niečo nehmotné a aj keď si uvedomujem, že nie sme na teologicky zameranej internetovej stránke, tento oslí mostík mi plne poslúži na prechod do hlavnej témy série Fatal Frame (v Japonsku Project Zero). Tá sa od svojho vzniku v roku 2001 dokázala dodnes presadiť u verejnosti ako striktne originálny simulátor lovenia duchov pomocou fotoaparátu. Touto témou sa už zaoberalo kvantum hororových filmov, a to nielen z oblasti Ázie, ale samozrejme aj z našich končín a nechalo tak mýtus odcudzenia duše premeniť na možnosť ako objaviť niečo nehmotné, čo uviazlo medzi dvoma svetmi. Takto krásne by sa dal charakterizovať vývoj ľudovej povesti z čias minulých až do trendovej témy súčasnosti, pretože kto si myslí, že horor ako taký je žáner striktne postavený na explicitnom násilí, asi nikdy nemal možnosť vyskúšať aspoň jednu z častí série Fatal Frame. V súčasnosti je plne v rukách spoločnosti Nintendo, ktorá rada vytiahla svoju peňaženku pred firmou Tecmo a zabezpečila si tak výhradnú exkluzivitu pre staré ale aj nové diely tejto IP a práve za podtitulom Maiden of Black Water (na domácej pôde Project Zero: The Black Haired Shrine Maiden) sa skrýva úplne nový zárez do celej značky pre konzolu Nintendo WiiU.

Je veľmi tenká čiara medzi hororom a nudným behaním hore dole.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Podstata značky Fatal Frame teda vždy spočívala v originálom pojatí akčných prvkov hry. Už od prvej časti, ktorá desila hráčov po celom svete na konzolách PS2 a Xbox, sa hlavným ťahákom stával fotoaparát. Ním bolo možné v hre nielen identifikovať, inak voľným okom nebadateľných duchov, ale zároveň sa nim aj brániť a dokonca samotnú blúdiacu existenciu preniesť do horúceho pekla. V prvých dieloch sa samozrejme všetko odohrávalo na jednej a tej istej obrazovke, avšak prechod značky na stroje od Nintenda dalo razom autorom nové možnosti. U staršej generácie, a teda konzole Wii, kde sme sa dočkali portu prvých častí., bolo ovládanie prispôsobené pohybom ruky, čo do určitej miery prinášalo zase o niečo viac priestoru na vytvorenie strachu, toho pocitu z neznáma rodeného niekde vzadu v hlave hráča. Ale až existencia platformy WiiU nechala konečne priestor a sústredenie pozornosti na najdôležitejší prvok a teda samotný fotoaparát. Unikátne ovládanie, kde sa hráč musí vysporiadať s dvoma odlišnými obrazovkami, je razom akousi simuláciou reálneho pátrania po duchoch a tu opäť platí známy fakt, že bez minulosti nemôže byť budúcnosť, a tak bez konzole Wii nemohlo vzniknúť WiiU a naopak. Už vám asi dochádza, že tentokrát budete musieť zdvihnúť svoje lenivé ruky a trocha si precvičiť svalstvo. Nie že by samotný fotoaparát (v sérii známy ako Camera Obscura) vážil menej než ovládač od WiiU, ale ak chcete do plnej miery navodiť tú správnu hororovú atmosféru, odporúčam lenivosť na nejaký ten čas odložiť a pustiť sa do hry s vervou. Ovládanie je možné nastaviť v desiatkach bodov (veľká pozornosť tu je kladená hlavne na citlivosť a teda senzitivitu ovládaču). Hľadanie duchov však nie je nutné vykonávať len cez pohybové akcelerátory, a tak kto nebude mať chuť točiť sa okolo vlastnej osi v snahe zamerať protivníka, dostane možnosť celý akt vykonať jednoducho cez analógovú páčku.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Zámerne som na začiatok recenzie nepridal už tradične rozbor príbehu. Jednak si nemyslím, že dej nového Fatal Frame by bol nejako prelomový voči celej sérii a potom ho nemôžem vôbec považovať za originálny. Podtitul Maiden of Black Water sa točí okolo troch hlavných a hrateľných charakterov celej hry (dve pôvabné spirituálne zamerané slečny v sprievode spisovateľa a muža milujúceho záhady všetkého druhu). Za každého si hráč bude môcť vyskúšať pohyb po identických oblastiach a za každého sa bude snažiť vypátrať stratené duše samovrahov, ktorí ukončili svoj život vo fiktívnej horskej oblasti menom Hikami Mountain. Ich osudy sú medzi sebou dôkladne poprepletané tak, aby hráča čo najviac zmiatli, ale nečakajte, že v konečnom dôsledku budete na konci príbehu otvárať ústa v nemom úžase. Jediné, čo hra po tejto stránke robí, je masívny pretlak písaného textu a faktov, ktoré na vás od začiatku sype a to bez prestania. Osobne považujem práve dej za jednu z najväčších slabín tejto hry a myslím, že do budúcna by sa autori mohli konečne odpútať od prvoplánových myšlienok a zamerať na väčšiu pestrosť, pokojne aj v príbehu o jednom charaktere ale za to dôkladne prepracovanom. Je totiž veľmi tenká čiara medzi hororom a nudným behaním hore dole v snahe pozbierať čo najviac dokumentov, aby ste boli schopní pochopiť banálny príbeh bez kúska originality. Nechcem byť samozrejme nejako negativistický a zlý na troch scenáristov, ktorí vložili svoj talent do napísania príbehu tejto hry, ale nech sa snažím akokoľvek, jednoducho ma nedostali na svoju stranu.

Za animácie postáv by si niekto zaslúžil nakopať do zadku.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Poďme teraz ale na tie pozitívnejšie aspekty tohto diela. Tie sú jednoznačne postavené na samotnom love duchov a následnej interakcii. Prostredia, v ktorých budú cupitať miniatúrne nôžky našich hlavných hrdiniek a jedného hrdinu, sú rozdelené do temných lesov a predmestí. V nich bude hráč pátrať po stratených dušiach v snahe ich previesť na druhý breh a do cesty sa im bude neustále pliesť nebezpečná sorta existencií, ktoré zahynuli násilnou a tajomnou smrťou. Tu nechali autori naozaj kus umenia, keďže každý jeden z duchov má svoj vlastný príbeh a je len na vás, či sa budete chcieť o ňom dozvedieť viac. Nebudete pri tom musieť nič čítať, všetko je prevedené do audiovizuálnej podoby. Stačí ak po eliminácii nepriateľa stihnete k nemu dobehnúť a na krátky čas sa ho dotknúť, následne sa vám spustí videodokument s osudom vášho uloveného ducha a cez VHS filter tak môžete sledovať často strašidelné osudy niekoho, kto sa narodil stáročia pred vami. Za tento prvok v hre musím tlieskať v stoje, keďže nádherne buduje jednak motiváciu likvidovať duchov a potom samozrejme aj dopomáha hororovej atmosfére. Ako ale prebieha boj? Fotoaparát je pri aktivácii prepnutý do pohľadu z prvej osoby (zbytok času sa pozeráte cez rameno hlavných postáv) a hráč sa musí sústrediť na malú obrazovku u WiiU ovládaču. Tam sleduje pohyb ducha a snaží sa v čo najkratšom čase zamerať jeho body a následne fotografovať, čím mu odoberá energiu potrebnú na zotrvanie v našom svete. Každý "foťák" je možné vybaviť rôznym typom šošoviek a filmov. Práve odlišné objektívy umožňujú hráčom využívať rozdielny postup pri boji a samotné filmy sú potom delené na vzácne a menej vzácne (silné a menej silné). K vašej jedinej zbrani sa viaže aj jemný RPG strom a vývoj. V každej kapitole zbiera hráč body podľa toho koľko duchov uloví. Táto cifra sa následne môže použiť na nákup predmetov do itemu (doplňovanie energie, očistenie duše, nové negatívy) alebo na zvýšenie sily jednotlivých atribútov u fotoaparátu. Celé to je vymyslené na výbornej úrovni a jedno motivuje k druhému tak, aby sa hráč nesnažil hrou len prebehnúť a neužiť si ten správny progres pri boji.

Priestor ale dostanú aj prvotriedni úchyláci, ktorým na dobrú hru stačí obliecť svoju Barbie do čipkovanej bielizne.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Apropo beh a ovládanie celkovo. Ak ste hrali prvú časť, alebo akúkoľvek časť série Fatal Frame, tak vám Maiden of Black Water nebude robiť žiadne vrásky na čele. Ovláda sa to celé presne ako v roku, kedy prišla na trh jednotka, čo je síce pekné voči skalným fanúšikom, ktorí si už zvykli na ten toporný pohyb postáv v hre, ale nie je to nič ústretové voči dnešnej dobe. Od hry, kde musíte byť neustále v strehu a kde jeden zlý ťah znamená smrť, tak nejako očakávam, že ovládanie bude svižné a postavy sa nebudú zasekávať o predmety. Vaši súperi sa totižto neustále presúvajú z jednej strany na druhú a tak musíte dookola meniť uhol kamery a smerovať fotoaparát inam. Bohužiaľ postavy sú ako z betónu a ich zdĺhavý beh či otáčanie je doslova na zaplakanie. Čím menšia miestnosť, tým väčšia pravdepodobnosť frustrácie pri snahe dostať ducha do hľadáčiku a neutrpieť pri tom stratu energie. V roku 2015 by som očakával oveľa ústretovejšie ovládanie, ale do akej miery to autorom vyhovuje v budovaní strachu je samozrejme vec iná. Ako sa vraví, človek si zvykne na všetko a to v tomto prípade platí dvojnásobne. Fatal Frame: Maiden of Black Water nie je totižto nejakou záležitosťou na pár hodín. Ak budete chcieť absolvovať všetky jej kapitoly, pripravte sa na hraciu dobu presahujúcu cifru cez dvadsať hodín, a to všetko samozrejme závisí od toho, ako sa vám bude v prostredí tejto značky páčiť. Jedným z ďalších prvkov motivácie, ktorý kvitujem s radostným povzdychom, je možnosť meniť si kostýmy u hlavných postáv. Keďže Nintendo je teraz vlastník tejto IP, nemohlo si nechať ujsť príležitosť implementovať do hry motívy svojich univerz ako je napríklad Metroid či The Legend of Zelda. Ak budete k hre pristupovať naozaj poctivo, môžete si teda lovenie duchov spríjemniť pohľadom na digitálny cosplay cez pôvabné pozadie Samus Aran. Priestor ale dostanú aj prvotriedni úchyláci, ktorým na dobrú hru stačí obliecť svoju Barbie do čipkovanej bielizne.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Určite by bolo vhodné pripomenúť distribúciu hry, ktorá išla ruka v ruke s vydaním filmu Gekijōban Zero. Ten bazíruje práve na predlohe celého univerza Fatal Frame a aj keď u kritikov nezožal žiadne veľké ovácie, mohol by vám poslúžiť ako príjemná sonda do celého univerza Fatal Frame a doplniť tak medzery v ponímaní príbehu ako celku. Nehrať túto hru v noci, je to najhoršie čo môžete spraviť, a preto konečné hodnotenie musím podmieniť aj týmto faktom. Nový Fatal Frame je totižto tak dobrý horor ako mu to vy sami dovolíte. Za podmienky, že si zvyknete na toporný pohyb postáv a v celku strohú interakciu fádneho okolia a opakujúcich sa prostredí, vás môže hra naozaj zabaviť na dlhý čas. Počas neho zažijete vypäté situácie plné strachu a nervozity z toho, kde na vás zase vybehne nejaká stratená duša a prvok atmosféry jednoznačne vyzdvihnem aj cez úžasnú zvukovú kulisu. Neustále šepkanie, tajomné hlasy, srdcervúce výkriky do tmy a tá pravá japonská hudba. To všetko dokáže robiť zázraky a prikryť aj veľké nedostatky, čo je z môjho pohľadu práve prípad tejto hry. Už len technická stránka sa zasekla na prelome minulej generácie a keďže som presvedčený o tom, že konzola na ktorej táto hra beží je schopná po grafickej stránke kvalitných výsledkov, čakal by som od výhradnej exkluzivity viac než táto hra v skutočnosti predvádza. Pre majiteľov konzole WiiU a zároveň hráčov, čo zúfalo túžia po nejakom tom hororovom víkende pod teplou dekou, je ale aj cez všetky moje výčitky Maiden of Black Water jasnou voľbou. Nie je to však dôvod, pre ktorý by ste mali bežať do obchodu a kupovať novú konzolu. To rozhodne nie.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.

Klik pro zvětšení (Fatal Frame: Maiden of Black Water - recenze)

Recenzovaná verzia: Nintendo WiiU

DOBRÉ
69%
CZECHGAMER
Tak kvalitný horor ako mu to hráč dovolí.

CGwillWin