Na sklonku života konzole Nintendo Wii v roku 2011 sa trhom prehnalo niekoľko nezabudnuteľných projektov a teda hier, ktoré jednak čerpali maximum z výkonu danej platformy a následne boli považované za dôstojné klince do rakvy s nápisom Wii. Japonská spoločnosť Ganbarion, ktorá pracuje pre Nintendo ako interné štúdio a dovtedy mala za sebou hlavne herné prevedenia animovaného univerza One Piece, prišla trocha neočakávane s akčnou RPG hrou v zajatí originálneho príbehu. Ten projekt niesol meno Pandora's Tower a presne v duchu svojho tajomstva vložil do mysle hráčov spomienky na značku Castlevania v 3D prevedení a zároveň dokázal priniesť zopár sviežich nápadov z vlastnej dielne. Dnes máme rok 2015 a konzola Nintnedo WiiU, nástupca takmer identického stroja čo do mena, sa začína starať o návraty kvalitných značiek minulosti. Pred časom to zažila práve hra Pandora's Tower a ja som si nemohol už druhýkrát nechať uniknúť príležitosť a zrecenzovať ju pre vaše oči.

Bola to teda z môjho pohľadu premiéra a o to viac som mohol, s odstupom času zrelosti tejto značky, zhodnotiť prácu vývojárov. Začnime ale už klasicky príbehom ako takým. V ňom sa nám prezentuje fantasy svet Elyria v konflikte vladárov a poddaných, kde hlavná ženská postava menom Elena zastupuje kráľovskú rodinu a jej tajný obdivovateľ Aeron predstavuje vyvoleného hrdinu s magickým mečom v ruke. Na krásnu Elenu je uvrhnuté prekliatie a jej krehké telo sa začína meniť na odpornú príšeru plnú slizkých chápadiel. Tento proces má svoju inkubačnú dobu a do jej naplnenia je práve vašou úlohou zvrátiť nepriazeň osudu a pomocou spomínaného Aerona zrušiť kliatbu a nastoliť mier vo vašej domovine. Asi už správne tušíte, že hlavný koncept je postavený na časovej linke, ktorá tlačí hráča vpred svojím odpočtom, a máte pravdu. Jediná vec, ktorá môže pomôcť princeznej je hnilé mäso (áno čítate dobre: hnilé mäso) vytrhnuté z tiel odporných príšer vo veži Pandora. Budete teda vyslaný na záchranný nákup potravín, aby ste ich do určitého času priniesli a naša Elena sa mohla pekne a schuti napapať. Toto riešenie je však len krátkodobé a zabitím nejakej banálnej obludy a jej na krájaním do fašírky síce získate čas navyše, avšak ten je potrebný na oveľa náročnejšie zadanie.

Veža, teda Pandora's Tower, sa skladá z unikátnych dvanástich podlaží. Každé z nich je jednak domovom odlišných nepriateľov, ale čo je dôležitejšie v súvislosti s vašou hlavnou úlohou, na konci týchto poschodí na vás čaká nepríjemné stretnutie s obrovským titánom a teda bosom. Ten v sebe skrýva tú pravú esenciu, teda článok zvrátenia premeny Eleny v démona, ktorý inak zničí svet a práve na vás bude nanosiť všetky tieto kúsočky mäska postupne do priľahlého observatória. Tam sa utáboríte spolu s čarodejkou menom Mavda, ktorá vám až prehnane ochotne bude pomáhať od začiatku až do jej konca. Toľko teda k príbehu, ktorý autori krásne spojili s konceptom. Pandora's Tower je akčná RPG z tretej osoby. Hráč sa tu musí vysporiadať hlavne s daným pravidlom, že ak nestihne zaniesť ono sérum (či už krátkodobé alebo naopak) svojej milovanej a natlačiť jej ho do úst, príde okamžite krásna animácia o konci nášho sveta a nápis Game Over. Začiatkom to môže robiť trocha problém, zvlášť preto, že hra ako taká je skôr zo starej školy a nečakajte nejaké jednoduché prechádzky po poschodiach veže hore dole. Komu vo videohrách vždy prekážal časový limit, tak nech sa tomuto dielu vyhne veľkým oblúkom. Pre ten zbytok je potencionálnou odmenou ďalšie z originálnych prepojení na naše dve hlavné postavy.

Systém boja je síce jednoduchý, kde pomocou jedného akčného tlačidla sekáte mečom do súperov hlava nehlava a druhým vrháte špeciálnu reťaz, ktorá ako keby vypadla zo spomínanej série Castlevania. Problém však nastáva v tom, že originálna verzia plne využívala pohybovú technológiu, kde práve zameriavanie reťaze vykonával hráč cez Remote ovládač. V prípade portu na WiiU som si musel pomocou pravého analógu nejaký čas zvykať na presun kurzoru presne tam, kam som chcel vrhnúť svoju pomocnú retiazku. Ňou totiž v boji nielen držíte od seba rýchlych protivníkov alebo im zväzujete končatiny, ale zároveň si ňou pomáhate pri prekonávaní výšok. Je teda nutné si osvojiť práve ono ovládanie, ktoré u starého Wii-čka muselo byť oveľa intuitívnejšie než u portu na WiiU pad. Stále je tu ale možnosť zapojiť do konzole už spomínaný Remote a vyvarovať sa problémom. Toľko teda k bojovému konceptu. Je na rade kamera. Presne tá totiž u každej 3D akčnej RPG hry znamená tenkú čiaru medzi frustráciou a dobrou zábavou. Na škodu tejto hry je to skôr ten prvý prípad. Pandora's Tower ma často nechala zomrieť vďaka pevnému bodu obrazu, kedy sa mi v tom najnevhodnejšom mieste prepla do iného smeru a ja som zletel do priepasti alebo skočil do pasce. Prejsť hrou a nezažiť ani jeden takýto moment je nemožné a vrhá to tieň na moje konečné hodnotenie.

Čo však ten tieň naopak trocha osvetľuje je systém vývoja hlavného charakteru a interakcia medzi Elenou a Aeronom. Tá prebieha formou dávania darov, ktoré buď zakúpite u čarodejnice alebo nájdete priamo počas skúmania veže. Ak napríklad dáte vašej slečne teplý kabát, aby jej nebola v noci zima zatiaľ čo vy beháte po veži a snažíte sa vytrhnúť srdce nejakému bratrancovi satana, tak ona veľkodušne zoberie ten kabát a prerobí vám ho na väčšiu kapsu. Týmto jej dobrým skutkom získate väčší priestor vo vašom inventári a budete si môcť doniesť z výprav viac kontrabandu. Ten sa skladá z rôznych materiálov získaných počas skúmania terénu ale aj vyťažením priamo z mŕtvol vašich obetí. Spomínaná Mavda to od vás odkúpi, opraví alebo vyrobí lepší meč či silnejšiu reťaz. Celí tento proces je vyladený do posledného detailu a bol pre mňa príjemným prekvapením hneď po boku samotného príbehu. Artom sa hra radí skôr do kategórie pre dospelých, aj keď hlavné postavy môžu vo vás vyvolať opačný dojem. Ten by ste rýchlo stratili pri súboji s obrovskými bosmi, ktoré od hráča vyžadujú určitú taktiku a stupeň náročnosti sa šplhá priamou úmerou vyššieho levelu v hre.

Po stránke dizajnu sú bosovia prevedení naozaj pôsobivo, až by som povedal, že som túžil ich stretnúť viac než len tucet a nejaké drobné. Čo asi najviac zamrzí, že okrem týchto krásnych súbojov sa jednotlivé podlažia veže radia skôr do stereotypu, kde hráč musí v identickom tempe zdolať opakujúce sa postupy, aby nakoniec mohol zabojovať o mäso z mýtickej príšery. Do istej miery mu to uľahčuje originálny bojový koncept, ale na druhú stranu ani ten nedokáže zachrániť veľké nedostatky po technickej stránke kamery. Dizajn levelov sa teda opakuje a s tým sa musíte zmieriť po dvoch úvodných kapitolách. Následne, ak vás chytí čaro komunikácie medzi hlavnými postavami či RPG vývoj a výroba predmetov, môžete Pandora's Tower zvládnuť pod dvadsať hodín. Každá z kapitol navyše obsahuje tajnú miestnosť, ktorá sa vám odomkne len pri opätovnom spustení hry a tým si dobu navýšite o ďalších päť až sedem hodín. Času je teda dostatok a chuť hrať už bude závisieť len a len na vás.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.