Ani to netrvalo dlho (aj keď vnímanie času môže byť skreslené, čo vám potvrdí aj hlavná hrdinka série) a tretia epizóda čoraz zaujímavejšie vyvíjajúceho sa Life is Strange je na svete. Kam sa uberá príbeh a aké prekvapenia si na nás autori pripravili tentokrát? Majú stále čo povedať? Na druhú otázku existuje jednoznačná odpoveď - áno.
Ak ste predošlé diely nehrali, nasledujúci odstavec vám toho asi veľa nedá. Od udalostí záveru Out of Time neubehlo veľa času a Max podporovaná svojim sidekickom Chloe je rozhodnutá odhaliť tajomstvá Arcadie Bay. Stále nie je jasné, čo sa stalo s Rachel, ktorá zmizla za záhadných okolností, ako s tým súvisí Kate, či vízie Max o blížiacej sa katastrofe. Súvisí to nejakým spôsobom aj s jej novonadobudnutou schopnosťou vracať späť čas? Prvé kroky dvojice vedú do kancelárie riaditeľa Blackwellskej univerzity, pretože zložky o jej študentoch môžu pooddhaliť niečo nové. Ich pátranie na vlastnú päsť teda začína nočným vlámaním, ale tam samozrejme nekončí.
Ak ste nadobudli dojem, že doteraz skôr pomalšie tempo pôjde výraznejšie nahor, tak ste ďaleko od pravdy. DONTNOD si stále razí cestu vpred skôr cez postavy, ktoré každým ďalším odohraným momentom získavajú na uveriteľnosti. To neznamená, že si neužijete príjemne atmosferické momenty, aj tentokrát dôjde na kratšiu adrenalínovú situáciu, ale tieto chvíle proste netvoria alfu a omegu celého diela... Niektoré veci sa proste nezmenia. Life is Strange sa skutočne nesnaží ohúriť prvoplánovým pozlátkom, či epickými momentami - iba ak výbornou prácou s kamerou, filmovými prestrihmi a čoraz prirodzenejšie písanými dialógmi. Napriek tomu autori dokážu neustále prekvapiť novým nápadom, či dejovým zvratom.
Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Samotný gameplay sa radikálne nemení, občas pozostáva z hľadania predmetov, inokedy zase s nutnosťou vracať čas a to aj na miestach, kde vám to nemusí byť ihneď jasné. Všetko však naďalej funguje bezproblémovo, aj keď mohlo pribudnúť viac nových lokácií. A potom sú tu samozrejme klasické morálne voľby. V tejto epizóde sa točia prevažne okolo Chloe, ktorá je mimoriadne komplikovaným charakterom - dokáže byť lojálna ku svojom priateľom, rovnako však prejavuje svoju nepredvídateľnú či impulzívnu stránku. V Chaos Theory si obe užijete ešte viac ako kedykoľvek predtým. Ale dá sa to chápať – každý s nejakým spôsobom vyrovnáva s problémami okolo neho a Chloe ho má tiež – akurát ju dokáže dostať do ešte väčších problémov.
Čerešničkou na torte je samotný záver. Keď sa už zdá, že vás ničím neprekvapí a pomaly sa dostavuje isté sklamanie z toho, že ste sa stále nedozvedeli odpovede na niektoré otázky, scenár vytiahne tromf a radikálnym spôsobom zmení pravidlá hry. Prekvapivá záverečná scéna vás zanechá zarazených a budete sa chcieť čo najskôr vrhnúť na pokračovanie. Súčasne odhaľuje ešte väčší potenciál, záleží len na tom, ako bude uchopený. Možností kam sa vydať je viacero a sám som mimoriadne zvedavý, ako to dopadne. Predsa len, Chaos Theory preklopilo sériu cez polovicu a všetky kúsky skladačky do seba musia začať postupne zapadať. Zatiaľ sa jej darí presviedčať o svojich kvalitách a je cítiť, že scenáristi Christian Divine a Jean-Luc Cano majú vo svojom remesle jasno.
