Tvorcovia Owl Cave v roku 2013 prerazili do podvedomia malým nezávislým titulom Richard & Alice. V tom istom roku uzrela svetlo sveta aj ich krátka freeware adventúra Sepulchre, v ktorej ste sa zhostili roly Dr. Langa počas jeho podivnej cesty vlakom. Práve tá sa teraz dočkala plnohodnotného rozšírenia v podobe The Charnel House Trilogy. Áno, nejde o originálny projekt, ale doplnenie a rozvinutie pôvodného príbehu, tentokrát však v platenej podobe. Tento prístup je o to nezvyklejší, že pôvodná hra Sepulchre nie je prvou časťou skladačky, ale prostrednou. Ako už napovedá samotný názov, The Charnel House sa skladá z troch kapitol. Ďalším nezvyklým prvkom je, že Dr. Lang zostáva ako protagonista iba v rámci pôvodne vytvorenej časti. Druhou hlavnou hrdinkou v ktorej koži si prežijete udalosti, sa stala mladá Alex Davenport, ktorá je skôr jeho protipólom.
Rozjazd je prekvapivo pozvoľný. Takmer celá prvá epizóda, ktorá nás zoznamuje s Alex je v zmysle atmosféry relatívna príjemná. S Alex sa pohybujete v rámci jej bytu, čo je vskutku malá lokácia a príbeh sa začne uberať mysterióznejším smerom až v úplnom závere. Jej záver naviac naznačí prepojenie so Sepulche. Ten som nemal možnosť hrať, takže netuším, či sa táto časť dočkala nejakých zmien, ale pravdepodobne nie. Od začiatku sa však nesie v úplne inom duchu, ale oproti záveru je to ešte nič. V ňom sa Owl Cave naplno odtrhnú z reťaze. Začnú servírovať jeden bizarný moment za druhým, atmosféra hustne a niektoré momenty dokážu zapôsobiť až mimoriadne nepríjemne. Aj keď možno nebudete chápať všetko, čo vám autori servírujú, túžba čo bude ďalej, vás bude poháňať ďalej. The Charnel House Trilogy je chvíľami až Lynchovským zážitkom, ale objavili sa aj prirovnania k Edgarovi Allanovi Poeovi a H. P. Lovecraftovi. Hororové prvky tu hrajú naozaj výraznú rolu a to bez prehnanej brutality. Tá by tu nakoniec aj tak nevynikla, nakoľko ide o klasickú AGS adventúru.
Aj keď vizuál možno označiť za vydarený (bodajby nie, keď sa na ňom podieľal aj majster pixelartu Ben Chandler), áčkovej produkcii sa logicky nevyrovná. Autori vedia, čo si môžu dovoliť a tak vsádzajú na osvedčené tromfy. Ako som už naznačil, tým je hlavne samotný scenár, ale rovnako vydarený je na pomery scény aj dabing. Na tom sa podieľalo aj zopár známych mien, dokonca aj samotný Ben Chandler, či Abe Goldfarb (duch Joey zo série Blackwell od Wadjet Eye Games). Vynikajúcu prácu ale odviedla Madeleine Roux v úlohe Alex. Spočiatku to možno nebadať, ale čím nepríjemnejšie momenty sa dejú, tým presvedčivejší je jej hlasový prejav.
Akurát zamrzí, že z hľadiska hrateľnosti nejde o komplexnejšiu záležitosť. Pokiaľ čakáte aspoň nejakú výzvu, čakajte ďalej. Tu sa jej nedočkáte, postup je maximálne priamočiary (na vetvenie príbehu a nejaké voľby môžete rovno zabudnúť), lokácie sú malé a hra vás neustále navádza na správne riešenia. Adventúrne úkony tu stále majú svoje miesto, rovnako ako inventár, ale nemohol som sa ubrániť dojmu, že tentokrát je latka nastavená až veľmi nízko. Iste, u moderných žánrových hier je to bežná záĺežitosť, ale tam to tvorcovia kompenzujú inými faktormi. Ak sa aj niekde zaseknete, nikdy nepôjde o dlhý časový úsek a s najväčšou pravdepodobnosťou tak tomu bude len preto, že ste niečo prehliadli. Berte to ako plus, alebo ako mínus, záleží len na vašich preferenciách. Je však nutné povedať, že aj vďaka tomu príbeh odsýpa bezproblémovo.
Kúpiť, či nekúpiť? Pokiaľ holdujete indie adventúram a hororovej tématike, tak aj vzhľadom na príjemnú cenu sa dá povedať, že nepôjde o vyhodené financie. Pripravte sa ale na to, že nebude dlhý. Mne nezabrala ani dve hodiny čistého času a aj to len vďaka tomu, že záverečná epizóda má dĺžku prvých dvoch. Tú druhú ste si pritom v minulosti mohli vyskúšať zdarma. Na druhú stranu, aj vzhľadom na tvorčí zámer je to dlhé tak akurát. Po skončení som nemal pocit, že by ma Owl Cave vyložene okradli o časť príbehu. Teda vlastne mal, ale to len preto, že záver neponúka jednoznačné vysvetlenie a v niektorých veciach vás nechá tápať a rozmýšľať nad možnými teóriami. Ale to nie je výčitka.
