Už v začiatkoch prípravy tohto textu vo mne víria rôzne sorty myšlienok, až mám problém ich nejako skonsolidovať a utriediť. Na jednu stranu vnímam vydanie novej časti legendárnej série Syberia ako toľko potrebnú poctu jej autorovi menom Benoît Sokal, ktorý nás v minulom roku opustil, ale súčasne je v jej kvalitách badať obrovský prerod a posun novým smerom. Mám v živej pamäti regulárnu trojku z roku 2017, ktorú kritika prevažne zhodila, a to na základe komplikovaného ovládania a snahy o inovovanie archaického point-and-click konceptu, avšak spomienky na ňu osobne neregistrujem nijako negatívne, ba naopak. V čase, kedy sa na bielom podklade z ničoho nič vynárajú práve tieto písmená, som však presvedčený o tom, že nech už je geniálny majster Benoît kdekoľvek, jeho odkaz má aj vďaka podtitulu The World Before šancu prežiť a vyvíjať sa ešte ďalej.
S právničkou menom Kate Walker sa stretávame už od roku 2002 a samotné univerzum z hlavy spomínaného autora je vďaka projektu Amerzone ešte o tri rôčky mladšie. Sympatická a mladá slečna sa v súvislosti so sériou Syberia preto stala symbolom hľadania pravdy a riešenia rôznych komplikovaných prekážok. Nech už vyššie spomínaný tretí diel vnímate akokoľvek, jeho záverečná bodka v rámci príbehu je súčasne štartovným bodom pre nové dobrodružstvo hlavnej hrdinky. Akonáhle sa Kate podarilo pomôcť kočovnému kmeňu Youkolov nájsť novú zem, ona sama "za odmenu" padla do rúk ruskej vláde, aby následne skončila v pracovnom tábore. V nehostinných podmienkach tamojších soľných dolov strávi viac než rok, aby sa jej nakoniec, aj po boku v jej očiach viac než sympatickej spoluväzenkyne, podarilo ujsť na slobodu. Po ceste sa, ako to už pochopiteľne býva, udeje niekoľko významných zvratov a jedným z nich je nájdenie záhadného obrázka slečny, ktorá sa na našu Kate výrazne podobá. Spoluväzenkyňa zomiera a jej posledné vyslovené želanie je, aby Kate zistila, kto je v skutočnosti to jej záhadné dvojča na obrázku. A presne v tomto bode sa naplno rozbieha dozaista najlepšia časť legendárnej série Syberia, ktorú si momentálne môžete zakúpiť nateraz len v PC verzii (konzolové porty sú rovnako v príprave).
Kate Walker je sama a jej rodina je preč. Po krku jej aj naďalej idú zámorské štátne zložky (udalosti, aké sa stali v prvej časti série Syberia ju fakticky odrezali od možnosti vrátiť sa do rodného kraja), a preto je logické, že chce splniť posledné želanie osoby, vďaka ktorej dokázala prežiť ten krutý čas v soľnom dole. Pomocou malej indície sa v súvislosti s vyššie spomínaným portrétom jej takzvanej dvojičky vydáva do pre nás fiktívneho štátu Osterthal, sídliaceho v zovretí švajčiarskych Álp a nemeckých pohorí. Jej cieľom je vôbec nie ospalé, ale cez to všetko malebné, mestečko Vaghen, kde si aj vďaka vášmu entuziazmu prežije väčšinu hernej doby - prejsť novú Syberiu mi zabralo necelých 13 hodín a to som sa snažil pomimo plniť aj nenáročné vedľajšie úlohy. Už v úvode ste konfrontovaní so skutočnosťou, že hranie nebude vyložene spojené len s Kate a rovnako tak že sa v zmysle časovej osi nebudete striktne držať jej existenčnej prítomnosti. Tých charakterov, aké reálne rozhýbete pomocou kurzoru myši, alebo v mojom prípade prostredníctvom Xbox gamepadu a jeho analógovej páčky, je tu hneď niekoľko. Najviac priestoru dostane záhadná žena na obrázku a jej pohnutý osud čoby židovky žijúcej v čase druhej svetovej vojny. Aj keď autori slovo "žid" priamo nepoužívajú a maskujú ho za označenie "vageran", každému už po pár minútach čítania textu a skladania dejových súvislostí bude jasné, o čom je reč.
Rozvetvený spôsob výpravy je prezentovaný plynulo a bez násilných skokov. Je to celé, aj vďaka úžasnej audiovizuálnej stránke, ako krásny a miestami až melancholický film dramatickej povahy. Akonáhle narazíte na dôležitý predmet spojený s minulosťou a s časmi, kedy sa istá hnedá politická strana rozhodla diktovať, kto má nárok na čerstvý vzduch a slobodnú existenciu a kto naopak musí zdochnúť v masovom hrobe, ovládanie sa automaticky prepne na ďalší charakter a vám je ponúknutá interaktívna sonda do minulosti. Iste, aj tu sa nájde niekoľko situácií, spojených hlavne s riešením špecifických hádaniek, kde si hráč môže reálne prepínať medzi dvoma postavami súčasne, ale týchto prvkov tu je skôr pomenej - pripomenulo mi to poľský horor The Medium. Trošku mňa zamrzelo, že počet komplexných puzzle momentiek je v tomto spracovaní skôr menší, než by som od rýdzej point-and-click koncepcie očakával, ale nakoniec som usúdil, že pre zachovanie celistvosti a jedinečnosti atmosféry, akú nová Syberia prináša, je absencia zásekov vlastne potrebná a vhodná. Ak to ešte z textu vyššie nevyplynulo dostatočne jasne, tak Syberia: The World Before je skutočne čistou a klasickou adventúrou v pravom slova zmysle a nemusíte sa preto obávať žiadnych experimentov, aké sme mohli vidieť v predchádzajúcej časti. Apropo, na otázku, či je v hre prítomný verný kamarát Kate, Oscar, len odpoviem, že áno, je a vyzerá lepšie než kedykoľvek predtým.
Syberia nikdy nepôsobila tak reálnym a uveriteľným dojmom. Dosiahnuť takéhoto statusu v koncepcii založenej na často šialenej kombinatorike predmetov (zmiešame pero z holuba s bandaskou benzínu a výsledkom sú okuliare na čítanie z Lidlu) je umenie samo o sebe a autori preto zvoľnili tempo a hráča nechávajú kochať sa krásnou prírodou a vnímať trpko sladké osudy bežných ľudí. Niekde uprostred toho sú všetky tie hrateľné postavy ako spojnice medzi minulosťou a prítomnosťou. Nečakajte preto žiadne šialené tempo plné zvratov a prekvapení, táto adventúra totižto stojí na úplne iných základoch a cez to všetko sa jej darilo si mňa udržať po celý ten čas v náručí a baviť ma. Aby som bol ale k vám úprimný, aj tu v istom bode nastane kaskádové spustenie rôznych udalostí, kde jedna začne predbiehať druhú a tempo naberie nové obrátky. Má to však svoje opodstatnenie a to pochopíte až na vlastnej koži. Syberia: The World Before je vo všetkých kontúrach takmer dokonalé dielo, akému nechýba, až na náročné hádanky, takmer nič zásadné. Projekt som testoval cez najvýkonnejší herný tablet súčasnosti ROG Flow Z13 a vďaka jeho výkonu som si mohol hru nastaviť na Ultra detaily, ľahnúť s ňou do postele a nechať sa unášať do sveta interaktívnej imaginácie. Ovládanie pomocou prostého klikania je takmer bezchybné a aj keď sa sem tam Kate podarilo zaseknúť sa o nejaký roh krásne spracovaných 3D scén, nejednalo sa o nič fatálne.
Francúzsky vydavateľ Microïds si je určite vedomý, aké dedičstvo mu Benoît Sokal zanechal a ja dúfam, že sa čoskoro dočkáme ohlásenia ďalšej časti tejto série. Ešte než vás ale prepustím zo zajatia tohto textu, neodpustím si záverečnú bodku. Nová Syberia je krásnym príkladom toho, ako pôsobivo môže vyzerať videohra v momente, ak sa jej venuje dostatok času a ak vývoj nie je orezaný či akokoľvek komplikovaný. V zmysle výtvarnej stránky a akéhosi kontrastu steampunkovej mechanizácie s autonómnym pozadím, je táto konkrétna značka jasným unikátom, aký by si dozaista zaslúžil aj filmovú adaptáciu. Kto vie, možno sa jej jedného dňa dočkáme.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microids
