Malá veľká premiéra? História olympijských hier je samozrejme oveľa bohatšia než kultúra v týždeň starých ponožkách po kanadskom drevorubačovi, avšak ak dáme bokom politiku a veci spojené so športom, ostane nám predovšetkým túžba po dokonalom výkone uprostred pretlaku vlajúcich práporov štátov a krajín z celého sveta. Samostatnou kapitolou sa javia herné adaptácie jednotlivých ročníkov, kde zohráva významnú úlohu japonská spoločnosť SEGA, ako výhradný vlastník práv na spracovanie interaktívnej videohry pod olympijskými kruhmi. Práve v tomto smere je to pre mňa osobne taká malá veľká premiéra, keďže som doteraz nerecenzoval nič iné než známu sériu Mario & Sonic v tieni olympiády. Asi je vám jasné, že na základe týchto ikonických hrdinov značiek Nintendo a práve SEGA games nemohla nikdy byť reč o nejakej simulácii a išlo skôr o rýdzu zábavu pre jedného a viacero gaučových športovcov. Olympic Games Tokyo 2020 – The Official Video Game, čiže aktuálne vydaná športová značka ako sprievodný jav olympiády, čo sa mala konať ešte minulý rok, ale vykazuje predsa len isté prvky snahy o realitu. Aj preto som bol nesmierne zvedavý, ako celý projekt dopadne a či skutočne pôjde o niečo vyložene unikátne.
Viem si pomerne dobre predstaviť vašu tvár po tom, čo si prezriete obrázok vyššie, zvlášť po tom, čo som v úvode spomínal akýsi náznak simulácie, avšak SEGA ma v tomto smere tak trochu oklamala. Skutočnosť, že do svojej športovej arkády implementovala možnosť šialených a s vrcholovým športom sotva spojiteľných kostýmov, predsa automaticky nemusela znamenať žiadnu indíciu smerom k arkádovej hrateľnosti. Vývojári v tejto hre však išli ešte o kus ďalej. Uvedené spojenie maskotov ich k tomu vlastne predurčovalo, a ponúkli víziu priamo nevídaných rozmerov. Olympic Games Tokyo 2020 vám totižto umožňuje vytvoriť si vlastný charakter a priradiť mu s profesionálnym športom nezlučiteľné proporcie. Sám sa pozerám na ručičku osobnej váhy s istým pohoršením - ani náhodou nespadám medzi atlétov, ale nikdy by ma nenapadlo, že aj s takýmto pre šport významným hendikepom sa môžem dostať na olympiádu a dokonca na nej pozbierať tie najvzácnejšie kovy. Je to humorné a pomáha to odľahčeniu atmosféry počas hrania? Čiastočne áno, avšak horšie to už je so samotnou hrateľnosťou, ktorá v prípade tejto produkcie vytvára dosť nechcený prešľap. Ešte než sa na daný problém pozrieme bližšie, určite vám dlhujem viac detailov okolo možností editora športovcov, ktoré tu presahujú akékoľvek očakávania.
Paleta je naozaj pestrá. Máte možnosť prísť s bizarným účesom či tetovaním, ktoré naznačuje oprávnené obavy okolia ohľadom vašich vražedných sklonov. Už uvádzaná váha sa tu dá vyhnať skutočne do extrému a aby ste tomu takpovediac nasadili korunku, určite nepohrdnete šancou navliecť svojho ideálneho atléta do bizarných oblekov a ich kombinácií (skafander, pirát, politik a tak ďalej a tak podobne). Akonáhle sa s touto voľbou popasujete a budete si istí, že svet dozrel na medailistu s výzorom špinavého bezdomovca, nastane čas vybrať si dominantnú ruku a celkové postavenie pre jednotlivé športy. Tu som už začal konečne tak trochu cítiť celé to športové pozadie, s akým autori operovali počas produkcie a tešil som sa, kedy si svojho hrdinu konečne vyskúšam aj v praxi. Celková ponuka športov je naozaj pestrá, aj keď ma sklamala absencia premiérovej kategórie jazdy na doske, čiže skateboardingu. Tento šport si na reálnej olympiáde odbije svoju veľkú premiéru a určite by bolo vhodné ho zasadiť aj do videohernej adaptácie. Utrime si však tú vytetovanú slzičku z oka a poďme ďalej, keďže celkovo sa v hre nachádza až osemnásť športových odvetví, do ktorých svojho esteticky výstredného športovca môžete prihlásiť. Apropo, voľba v menu vám nedá príliš na výber. Máme tu klasický lokálny multiplayer, online schému alebo vôbec najnudnejší part - režim pre jedného.
Keďže drvivá väčšina ovládacej schémy pre spomínanú osemnástku športových kategórií zahŕňa frenetické stláčanie dvoch tlačidiel na gamepade, sotva nájdete zábavu počas hrania proti umelej inteligencii. Dokonca ani online schéma, ktorá mimochodom počas testu fungovala viac ako obstojne, mi neprišla nijako extra zaujímavá, nech už som hral proti komukoľvek z celého sveta. Vôbec najlepšie z toho tak vzišiel lokálny multiplayer na jednej konzole, kde máte možnosť svojho protivníka priamo vidieť a provokovať ho - náhle sa mi vrátili spomienky na éru starých retro hier z gauča, kde sme sa s priateľmi neustále podpichovali a často si tak vytvárali okolo hry svoje vlastné pravidlá. Tu sa teraz vraciame k už vyššie spomínanému očakávaniu okolo hrateľnosti. Nie, táto interaktívna olympiáda sa o nič také ako simuláciu nepokúša a vezie sa na vlne maximálne jednoduchého ovládania. U všetkých kategórií si vystačíte s celkovo troma tlačidlami a v drvivej väčšine prípadov ide len o vašu schopnosť čo najrýchlejšie pretlačiť spínače až na druhú stranu gamepadu. Autorom išlo o nulový tlak na učenie sa a skôr chceli priniesť instantný zážitok bez obmedzení. Nechcem povedať, že sa im to nepodarilo, to ani náhodou, avšak je tu teraz otázka, ako dlho vás niečo takéto môže držať a hlavne zabávať? Jednotlivec si vyskúša všetky športy a ak nebude mať ďalej s kým absolvovať multiplayer, tak zistí, že práve spláchol 35 Eur rovno do koša.
Je pomerne dosť náročné hodnotiť práve takto rozmanitú športovú arkádu ako celok, keďže tam, kde vás môže zaujať jedna konkrétna disciplína, vás iné nemusia chytiť tak výrazne za srdce. Mne osobne sa napríklad pozdávala úroveň náročnosti niekoľkých kategórií (plávanie, tenis, baseball), kde bolo skutočne veľkou výzvou prepracovať sa k prvému miestu. Súperi boli prekvapivo dobre nastavení a ich výkon nepodliehal nejakému očividnému podvádzaniu, len aby sa to celé dalo označiť za dostatočne HARD. Ale aj tu mám jednu menšiu prekážku, akú si musí okamžite všimnúť každý, kto sa do hrania tejto značky pustí. Každá jedna disciplína funguje na báze troch kôl, kde počas prvého umelá inteligencia skôr pospáva a nič nerobí. V nasledujúcom kole už často začnú jemne vystrkovať parohy, ale akonáhle nastane finálové kolo, rozpúta sa okolo vás doslova peklo. Tento recept sa nemení a platí vždy, nech už hráte sám, alebo proti reálnym súperom. Človeka to síce núti podávať čo najlepšie výkony nezávisle od aktuálneho kola, ale celé to súčasne zráža atmosféru prirodzenosti - jednoducho to už čakáte a nič vás nemôže prekvapiť. Teda až na systém rád a pomocných indícií. Ten tu funguje nezávisle na hraní danej disciplíny a až po jej skončení môžete vyskočiť do hlavného menu a tam si prezrieť jednotlivé postupy ako čo najlepšie hrať daný šport. Je to divné a nepraktické? Rozhodne!
Ďalšia herná olympiáda má dozaista svoje svetlé, ale aj temné momentky, po ktorých sa budete chytať neveriacky za hlavu. Jej grafický art na štýl modernej animovanej rozprávky nemusí sadnúť úplne každému, avšak sotva by ste sa neusmiali počas opakovaných záberov, kde si pirát s nadváhou preberá zlatú medailu za beh na sto metrov. Celá tá skrumáž humoru okolo vecí, čo by mali byť prezentované s plnou vážnosťou, avšak funguje len do momentu, kedy máte s kým tento projekt zdieľať. Ako hra pre jedného to nemá žiadnu výpovednú hodnotu a sotva by som vám v takomto prípade mohol nákup odporúčať.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
